Taliansko patrí spolu so Španielskom a najviac zasiahnutým Gréckom ku krajinám, ktoré sa stali akousi nárazníkovou zónou zachytávajúcou migrantov.
Starať sa o desaťtisíce ľudí, aj keď len dočasne, nie je jednoduché a krajiny preto volajú v tomto smere o pomoc. Očakávajú ju od Európskej únie, ale tá nielen dáva, ale aj berie. Okrem financií a pomoci vyžaduje stále aj dodržiavanie úsporných opatrení, čo je s výdavkami na migrantov ešte ťažšie ako v minulosti.
Práve spojenie tvrdých úsporných opatrení a migračnej vlny vyvoláva pobúrenie a odpor časti verejnosti a umožňuje vznik atmosféry, ktorá nielen v krajinách južnej Európy núti ľudí odsťahovať sa za lepšími podmienkami. Najviac sa to prejavuje práve na juhu Európy v Grécku, Španielsku a Taliansku, ktoré sa topia nielen v záplave migrantov, ale aj v ekonomických problémoch.
Exodus Európanov
Ľudia v Taliansku sú už natoľko popudení situáciou spôsobenou migrantmi a neustálym uťahovaním si opaskov, že volia ľahšiu cestu odporu. Namiesto toho, aby sa snažili v krajine zostať žiť, odchádzajú radšej za lepšou prácou a životom do zahraničia. Stávajú sa z nich prakticky migranti, ktorých nahradia iní migranti.
Všetko sa začalo ešte pred migračnou vlnou, ktorá zasiahla Európu vlani. Od roku 2010 do roku 2014 sa počet Talianov, ktorí z krajiny emigrovali do zahraničia, takmer zdvojnásobil. V správe o migrácii, ktorú zostavuje OECD, sa Taliansko v tomto roku zaradilo medzi krajiny s najvyšším nárastom emigrácie.
Podobne sú na tom Španielsko aj Grécko. V týchto juhoeurópskych krajinách pribúda malých miest a dedín, ktorých populácia starne alebo sa úplne stráca až sa z nich stávajú mestá duchov. Migrantov potom južanské krajiny v takýchto vymierajúcich oblastiach paradoxne vítajú ako dobrú šancu na oživenie populácie a naštartovanie rozvoja. Príkladov, keď sa také niečo podarilo, je niekoľko.
Spoločne proti úsporným opatreniam
V odpore voči úsporným opatreniam diktovanými z Bruselu a volaní o pomoc s migrantmi našli štáty na juhu Európy spoločnú reč. Grécko, Taliansko, Španielsko a Francúzsko sa začiatkom septembra na stretnutí v Aténach zhodli, že musia byť zabezpečené vonkajšie hranice EÚ.
Zároveň však tieto krajiny volajú po spolupráci a stimuloch v oblasti investícií a rastu v rámci Európy. Sústrediť sa chcú najmä na programy pre mladých a podporu ekonomiky formou investícií do infraštruktúry, energetiky a výskumu. Samozrejmosťou je potom zvládanie migrácie. V prípade Grécka ide najmä o premiestnenie vyše 150 000 migrantov z tamojších táborov do iných členských krajín Únie, ktoré sa pomocou kvót snaží nariadiť Európska komisia.
Kto za to môže?
Predseda talianskej vlády Matteo Renzi sa nedávno dostal do sporu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keď pomenoval, kto je podľa neho pravým vinníkom problémov, ktoré trápia Európsku úniu.
„Vaša posadnutosť úspornými opatreniami škrtí Európsku úniu a vaša krajina je jediná, ktorá z toho celého profituje,“ zaútočil nedávno Renzi na Merkelovú. Od talianskeho premiéra vyzneli tieto slová podľa agentúry Bloomberg trochu zvláštne, keďže ešte nedávno nemeckej kancelárke daroval pri oficiálnej návšteve Talianska vzácne umelecké diela a Ferrari.
Po referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa však podľa Renziho ukázali trhliny, ktoré Úniu oslabujú a jednou z týchto trhlín je aj neustále uťahovanie si opaskov, tak často pripomínané najmä Nemeckom. „Prízvukovať úsporné opatrenia znamená ničiť Európu. Ktorá jediná krajina má z takejto stratégie výhody? Jediné tá, ktorá najviac vyváža: Nemecko,“ odpovedal si taliansky premiér na rečnícku otázku.
- Reklama -
