Väčšina ľudí si doteraz spájala tohtoročný terorizmus s útokom na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo. Mnohí však zabúdajú, že útok na Charlie Hebdo bol iba prvým zo série januárových islamistických útokov, ktorými Francúzi nešťastne začali nový rok. Atentátnici vtedy 7. januára automatickými zbraňami povraždili 12 členov redakcie, pričom sa neskôr ukryli v priemyselnom komplexe Dammartin-en-Goële, kde zajali rukojemníka. V rovnaký deň islamista Amedy Coulibaly v parížskom parku postrelil bežca a o deň neskôr zastrelil policajta. Ďalší útok sa odohral 8. januára, keď ďalší islamista zajal niekoľko ľudí v židovskom košér obchode. Pri operácii špeciálnych jednotiek, ktorej cieľom bolo oslobodenie rukojemníkov na oboch miestach, boli traja teroristi zastrelení. Tí však ešte redtým stihli štyroch rukojemníkov popraviť.
Útoky sa odohrali v Paríži alebo v jeho okolí a vyžiadali si 17 obetí a 22 zranených. Prihlásila sa k nim odnož al-Káidy na Arabskom polostrove. Jeden z atentátnikov doteraz uniká pred spravodlivosťou.
Nemajú zmysel pre humor
Ďalším cieľom islamistov bola dánska Kodaň. Dôvodom bolo konanie večerného podujatia s názvom Umenie, rúhačstvo a sloboda slova, ktoré sa konalo 14. februára v jednej z kodanských kaviarní. Hlavným terčom islamistu bol pravdepodobne švédsky karikaturista Lars Vilks, ktorý sa podobne ako redakcia Charlie Hebdo previnil karikatúrou Mohameda. Atentát na Vilksa sa islamistovi nepodaril, no napriek zásahu polície sa mu podarilo utiecť. Ďalší deň islamista útočil opäť, tentoraz v kodaňskej synagóge počas židovského náboženského obradu bar micva. Celková bilancia útokov muža, ktorý bol po zneškodnení identifikovaný ako Omar Abdel Hamid El-Hussein, bola dvaja mŕtvi a päť zranených policajtov.
Nešikovný džihádista
Menej známy prípad terorizmu v Paríži sa odohral v apríli, keď 24-ročný alžírsky občan Sid Ahmed Ghlam zastrelil francúzsku ženu. Podľa polície plánoval útočník rozsiahle teroristické útoky na niekoľko cieľov vrátane kostola. Udalosti sa však nečakane zvrtli, keď sa nešikovný islamista Sid sám postrelil. Džihádistovi v tomto prípade neprekážalo privolať na pomoc „kacírskych“ francúzskych zdravotníkov. Tých však sprevádzali policajti, ktorí na mieste „nešťastia“ odhalili teroristické plány Alžírčana, automatické zbrane, ako aj jeho komunikáciu s teroristickými skupinami.
Proti Srbom
Teroristický útok islamistu postihol v apríli aj Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola v prvej polovici 90. rokoch dejiskom krvavej občianskej vojny medzi moslimskými Bosniakmi, pravoslávnymi Srbmi a katolíckymi Chorvátmi. Odvtedy je krajina rozdelená na dva autonómne celky: bosniansko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku Srbskú. K aprílovému útoku došlo, keď radikálny vyznávač wahhábistickej verzie islamu zaútočil strelnou zbraňou na policajnú stanicu vo Zvorniku (Republika Srbská). Jeden z policajtov streľbu neprežil, ďalší dvaja vyviazli so zraneniami. Podľa svedkov vykrikoval počas útoku strelec už známu frázu Allah Akbar (Boh je najväčší).
Naštvaný zamestnanec
Že sekulárne Francúzsko majú v tomto roku islamskí teroristi naozaj v zameriavači, dokazuje aj útok z 26. júna v meste Saint-Quentin-Fallavier pri Lyone. Francúzsky moslim severoafrického pôvodu sa vtedy rozhodol odrezať hlavu svojmu zamestnávateľovi a nabúral svojou dodávkou do plynových bômb továrne, čím spôsobil výbuch. V rovnaký deň pritom došlo k ďalším teroristickým útokom islamistov v Tunisku, Kuvajte, Somálsku a Sýrii, pri ktorých teroristi zabili dohromady viac ako 400 ľudí.
Hladný atentátnik
Masovú streľbu islamistu vo francúzskom vlaku sa podarilo odvrátiť v auguste. Na útočníka ozbrojeného automatickou zbraňou sa vtedy vrhli hrdinskí cestujúci, ktorým sa podarilo islamistu odzbrojiť. Útočník sa neskôr „obhajoval“, že jeho cieľom nebol teroristický útok, ale „klasická lúpež“, motivovaná hladom. Francúzska polícia mu však neverí.
Turecký masaker
Je to už síce Malá Ázia, ale menšia časť tejto krajiny sa nachádza aj v Európe – Turecko. Hlavné mesto Ankara sa 10. októbra stalo dejiskom najväčšieho teroristického útoku v modernej histórii tejto krajiny. V dôsledku bombového útoku na účastníkov prokurdského mierového zhromaždenia pri ňom zahynulo 102 ľudí. Hlavným podozrivým je Islamský štát, ktorý sa prihlásil k podobnému júlovému útoku vo východotureckom Suruçu.
Proti ruským „križiakom“
Islamský štát sa prihlásil aj k pádu ruského lietadla, ktoré smerovalo z egyptského letoviska Šarm aš-Šajch do Petrohradu. Lietadlo sa zrútilo 31. októbra. Na palube bolo 217 cestujúcich, väčšinou Rusov, a siedmi členovia posádky – nikto neprežil. Islamský štát tvrdí, že malo ísť o odvetu za ruskú intervenciu v Sýrii. Nie je zatiaľ známe, či naozaj šlo o teroristický útok. Podľa amerických spravodajských služieb však katastrofu naozaj zapríčinila bomba na palube.
Čierny klinec programu?
Séria šiestich krvavých atentátov otriasla francúzskou metropolou v piatok v noci. Súčasné odhady hovoria zhruba o 150 mŕtvych. K zodpovednosti sa prihlásil Islamský štát. Prezident Holladne vyhlásil, že Francúzsko povedie neľútostnú vojnu proti tým, ktorí útok spáchali. Ide, zdá sa, o dosiaľ najvražednejší teroristický útok v Európskej únii od roku 2003, keď v dôsledku teroristického útoku na vlak v Madride zahynulo 191 ľudí.
Krajne pravicová reakcia
Islamisti nie sú jediní, kto v Európe pácha teroristické útoky. Len za prvých šesť mesiacov tohto roka došlo v Nemecku k 150 podpaľačským alebo iným útokom, ktoré poškodili či zničili ubytovne pre utečencov a zranili desiatky ľudí. Násilie voči utečencom a moslimom eskaluje aj vo Švédsku, kde vlani vo Švédsku vypálili minimálne tucet mešít. Predpokladá sa, že za tieto útoky sú zodpovedné krajne pravicové skupiny.
„Saláfistov je už v súčasnej dobe v Nemecku takmer 8-tisíc a pritom nedávno ich bolo asi 400. Ak sa nimi zverbovaní mladí moslimovia aj z radov utečencov rozhodnú počúvať nenávisť, ktorá ovplyvňuje úsudok, a začnú zabíjať ľudí odpálenými náložami alebo surovými vraždami ako novinárov v redakcii Charlie Hebdo v Paríži, tak vôbec sa nečudujem, že na druhej strane sa začne vytvárať akási protiváha, ktorá má práve korene v pôde krajnej pravice alebo extrémizmu,“ povedal pre ParlamentnéListy.sk bezpečnostný expert Juraj Zábojník.
