Vondra, bývalý disident a signatár Charty 77, ďalej v rozhovore odvysielanom v dnešných Sobotných dialógoch doplnil, že nie je fanúšikom vlády Roberta Fica. Avizovanú žalobu vlády na európsky súdny dvor (Súdny dvor v Luxemburgu) pre schválenie utečeneckých kvót však považuje za zmysluplnú. Myslí si, “že by žaloba mala zmysel, len musí byť podaná rozumne. Ja neviem, čo urobí Slovensko, ale pokiaľ dá tú žalobu, tak tak, aby sa vzťahovala aj na to, čo tie ostatné európske krajiny a aj Európska komisia za posledné roky neurobili v tejto veci, a tým prispeli k tej eskalácii”.
Vondra upozorňuje, že o “prerozdeľovaní ľudí, ich posielaní ako balíkov poštou odniekiaľ niekam” sa v európskej dohode a ani v zmluve o fungovaní EÚ nehovorí. “Nie je to zďaleka tak jasné, ani rozhodnutie o kvótach nie je legislatívny akt, je to akási deklarácia. Je tu teda celý rad otázok,” tvrdí český politik. Zatiaľ prijaté opatrenia považuje za nedostatočné. Podľa neho neriešia ochranu vonkajšej, schengenskej hranice EÚ. Riešením migračnej krízy nie je pozývanie más migrantov do Európy, môže to mať fatálne následky, dodal v rozhovore pre RTVS, Slovenský rozhlas Alexander Vondra. S kvótami na rozdeľovanie migrantov po štátoch EÚ nesúhlasia ani ďalší dvaja hostia dnešnej diskusie – predseda Výboru pre európske záležitosti Národnej rady Ľuboš Blaha (Smer-SD) a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus.
Podľa Ľuboša Blahu EÚ funguje na princípe konsenzu, čo sa však odrazu prestalo rešpektovať a Slovensko bude brániť svoju pozíciu, to, že nechceme kvóty. V rozhodnutí o kvótach vidí viacero problémov, napríklad aj násilné “deportácie” utečencov, ich presuny proti ich vôli. Predpokladá, že prípadné sankcie voči Slovensku by mohli prísť až po termíne platnosti zavedenia kvót, teda po dvoch rokoch a “dovtedy sa ukáže, že kvóty nie sú riešenie”. Počet štátov, čo sú proti kvótam, podľa Blahu rastie a Slovensko nie je jediné. Predseda parlamentného eurovýboru sa však čuduje, ako sa “opozícia otočila o 180 stupňov” a odrazu je za kvóty.
Martin Klus odmieta názor Blahu, podľa ktorého opozícia “otočila o 180 stupňov” a odrazu je v prijímaní migrantov za kvóty. Určite sa to podľa neho netýka strany Slobody a solidarita (SaS). “My odmietame kvóty ďalej a takisto si myslíme, že v tomto prípade urobili minister vnútra správne, že hlasoval nie. Keď raz máme takýto názor, tak si ho treba zachovať,” konštatoval tímlíder SaS pre zahraničnú politiku Klus. Pred takýmto hlasovaním sa však podľa neho mal hľadať kompromis a neísť do kvalifikovaného rozhodnutia väčšinou.
Podľa Klusa sa hovorí málo o tom, že keď utečencov prijmeme neskôr ako ostatní, tak “máme na krku pomerne zásadný problém”. Myslí si totiž, že utečenci sa budú prijímať na základe určitého kľúča, napríklad, akým spôsobom sú schopní sa integrovať do krajiny, alebo toho, ktorá krajina akého utečenca potrebuje. Premiér a ministri vnútra a zahraničných vecí sa mali ako diplomati a štátnici potichu dohodnúť a neísť do vyhrotenej situácie väčšinového hlasovania v rade ministrov vnútra členských štátov EÚ, ale spoločne so svojimi partnermi vo Visegrádskej skupine a prípadne s Rumunskom sa dohodnúť, “že prijmeme utečencov dobrovoľne a v takom prípade by sme si mohli vyberať prví”, tvrdí Klus. Takto by sme si do kvót podľa tímlídra SaS pre zahraničnú politiku Martina Klusa mohli započítať už dnes existujúcu 100 utečencov, sýrskych kresťanov alebo 500 utečencov, ktorých preberáme z Rakúska. Ak by sme si mohli vyberať, mohli by sme hľadať kvalifikovanú silu, dodal Klus, ktorý sa obáva akí utečenci Slovensku napokon ostanú. Za podstatné považuje riešiť migračnú a azylovú politiku nielen Slovenskej republiky, ale celej Európskej únie.
Obaja politici sa tiež zhodli v potrebe ochrániť vonkajšiu, schengenskú hranicu Európskej únie. Podľa Klusa, pravidlá EÚ o ochrane Schengenu paradoxne plní Viktor Orbán, naopak, Grécko a Taliansko tak nerobia. Schengen je pre nekontrolovanú migráciu v ohrození aj podľa Blahu, ktorý vidí hlavný problém v tom, že sa nechráni grécka hranica. Blaha a Klus sa zhodli, že v Sýrii v boji proti Islamskému štátu treba hľadať spoločné riešenie na pôde OSN a spojiť sily Ruska, západných mocností, Saudskej Arábie a Iránu.
