Súčasná protiteroristická politika vykazuje známky nedostatočnosti, myslí si to asistent v jeruzalemskom Centre pre verejné záležitosti Ján Kapusňak. Základ je v kvalitnej spravodajskej službe. V čom je ten zásadný rozdiel medzi Európou a Izraelom?
Európa strká hlavu do piesku
Podľa Kapusňaka, ktorý publikoval článok na webe delet.sk, by sa Európa mala inšpirovať Izraelom. Hoci táto krajina čelí početným hrozbám, práve tie vyformovali charakter jej bezpečnostnej politiky a podobu protiteroristickej stratégie. „Ak chcel Izrael prežiť a chrániť svoje civilné obyvateľstvo, musel sa nepriaznivej bezpečnostnej situácii prispôsobiť,“ vysvetľuje jednoduchý a efektívny recept Kapusňak, hoci býva izraelská protiteroristická politika aj kritizovaná.
Izrael sa vyznačuje zabehnutou protiteroristickou praxou, kvalitnými spravodajskými službami alebo vycvičenými bezpečnostnými zložkami, upozorňuje Kapusňak. Podľa neho musí Európa v boji proti radikálnemu islamu pomenovať nepriateľa pravý menom, presne tak, ako to urobil Izrael v prípade Hamasu, čo je islamistické hnutie.
„Lenže mnohí európski (a americkí) predstavitelia existenciu radikálneho islamu tvrdohlavo popierajú a ignorujú. Európa by mala prestať strkať hlavu do piesku,“ kritizuje Kapusňák. Podľa neho je nutné poznať nepriateľa, lenže to nefunguje bez pochopenia jeho ideológie a v tomto prípade ide o islamisticko-džihádistickú ideológiu.
Kontrola cez detektor kovov
Európski politici by sa mali podľa Kapusňáka vyvarovať prirovnávaniu islamu k terorizmu, ako aj islamofóbnych reakcií. Treba si totiž uvedomiť, že nepriateľom teroristov sú nielen „neveriaci moslimovia“. Európa sa totiž aj po viac ako desiatich rokoch, odkedy začína naberať skúsenosti s islamistickým terorizmom, stále tvári šokovane. „ Európa sa musí pripraviť na skutočnosť, na ktorú je Izrael už dávno zvyknutý, a to na permanentný boj proti radikálnemu islamu,“ odporúča Kapusňak.
Nebezpečenstvom je, a ukázalo sa to aj pri nedávnych parížskych teroristických útokoch, fakt, že väčšina útočníkov pochádzala z Európy. Do krajín, kde je bašta Islamského štátu, si len „odbehli“ po výcvik. Potom sa však vybrali naspäť, ale bohatší o nové násilné skúsenosti. Navyše, priamo v službách a bojoch Islamského štátu sa nachádza aj viac 10-tisíc občanov európskych krajín. A neposlednom rade celej situácii nahráva aj utečenecká kríza, spôsobená takisto islamistami.
„Európa by si mala tiež uvedomiť, že jej občania napríklad páchajú v Sýrii genocídu Jazídov, pričom sa beztrestne vracajú naspäť domov,“ vysvetľuje Kapusňak a vyzdvihuje kvalitnú prácu spravodajských služieb, vďaka ktorej sa v Izraeli nevyskytujú veľké koordinované útoky. Izraelské spravodajské služby sú totiž podľa neho vždy o krok vpred a darí sa im plánované útoky zmariť.
Pomáhajú napríklad aj také maličkosti, ako trebárs prejdenie cez detektor kovov v nákupnom centre alebo na koncerte, prípadne nazretie do tašky, či sa tam nenachádza zbraň. Pre niekoho otravné, pre iného záchrana životov. Alebo preventívne zatýkanie ľudí podozrivých z teroristickej činnosti, čo je tiež izraelskou realitou.
Zabíjajú dôležité mozgy
Podľa Kapusňaka sú síce francúzske spravodajské služby na dobrej úrovni, ale nie na dosť dobrej. Stále sú tam totiž isté medzery a zlyhania. Ako príklad uvádza varovanie od irackej spravodajskej služby v prípade parížskych útokov, ktoré ostali odignorované. Takisto je na pováženie, ako mohla v Belgicku vyrásť štvrť, kde sa toľko mladých ľudí radikalizovalo a plánovalo útoky, a to aj napriek tomu, že belgické bezpečnostné zložky mali zoznam ľudí, ktorí boli považovaní za bezpečnostnú hrozbu, no neboli dostatočne strážení.
Hoci býva Izrael démonizovaný kvôli boju proti Hamasu alebo Hizballáhu, organizácie nehľadajú dialóg, preto treba ničiť teroristické infraštruktúry a cielene zabíjať dôležité mozgy takýchto organizácii. „Izrael takisto vie, že teroristické útoky nie je možné zmariť len prostredníctvom kultivovania hodnôt pluralistických spoločností,“ porovnáva Kapusňak.
Európa by teda mala zakončiť svoj naivný prístup k predstaviteľom radikálneho islamu a mala by prijať opatrenia proti podnecovaniu k násiliu, napríklad v mešitách či komunitných centrách. Takisto by mala obnoviť hraničné kontroly. A vôbec sa pritom nemusí báť, že bude menej slobodná. A ešte jeden príklad z Izraela – so samovražednými teroristami sa nevyjednáva. Naopak, cieľom je neutralizovať ho skôr, ako to urobí on. „Súčasní militantní džihádisti nehľadajú kompromis, nejde im o výkupné, ich cieľom je jednoducho zabiť čo najviac ľudí, s cieľom šíriť strach,“ uzatvára Kapusňak.
