Po zrátaní hlasov odovzdaných elektronicky vychádza ekonomicko-liberálnej ER zisk 40 percent, čím výrazne predbehla pravicovo-populistickú Estónsku konzervatívnu ľudovú stranu (EKRE) so ziskom 13,5 percenta i spoluvládnuce konzervatívne zoskupenie Isamaa (Vlasť) so ziskom 12,6 percenta.
Ľavicovo orientovanú Estónsku stranu stredu (EK) na čele s premiérom Jürim Ratasom v elektronickom hlasovaní podporilo 11,7 percenta voličov, zatiaľ čo partnerskej Sociálnodemokratickej strane (SDE) dalo hlas 11,4 percenta. Novozaloženú liberálnu stranu Estónsko 200 volilo 5,5 percenta internetových voličov.
Tzv. e-hlasovanie využila viac ako štvrtina oprávnených voličov, čo predstavuje nový rekord. Právo hlasovať malo celkove takmer 900.000 Estóncov. Práve Estónsko je priekopníkom internetového hlasovania, ktoré ako prvá európska krajina po prvý raz využilo pri voľbách v roku 2005.
Nedeľňajšie voľby v Estónsku mali byť podľa očakávaní súbojom medzi doterajšou stredoľavicovou vládnou koalíciou a jej tradičnými liberálnymi súpermi i krajnými pravičiarmi. V pobaltskej krajine, ktorá je členom EÚ a NATO, sa o 101 kresiel v zákonodarnom zbore uchádzalo 1099 kandidátov. Do volieb sa prihlásilo celkovo desať politických strán.
V nevýraznej predvolebnej kampani dominovali hospodárske a sociálnopolitické témy, ako sú dane a verejné výdavky, no tiež rozdiely medzi vidiekom a mestami i napätie okolo školského vzdelávania v ruštine pre ruskú menšinu, ktorá tvorí približne štvrtinu z 1,3 milióna obyvateľov krajiny.
