„Expanzívna monetárna politika Európskej centrálnej banky je založená na snahe dostať do Európy vyššiu infláciu a zrýchliť hospodársky rast navýšením množstva peňazí v obehu. Ale obe sú zlé,“ tvrdí ekonómka. Nízka inflácia je však podľa nej vyvolaná niečím úplne iným ako neochotou spotrebiteľov utrácať – a to predovšetkým situáciou na trhu komodít.
Súčasná deflácia je podľa jej názoru skôr „dobrá“. „Spotrebiteľom pomáha, nepoškodzuje ich, ako ECB predpokladá. Preto je jej boj proti deflácii úplne zbytočný. Keby bol ,len‘ zbytočný a bez vedľajších efektov, ešte by to mohlo byť v zásade jedno. Lenže tento boj má aj negatívne efekty,“ dodáva so slovami, že za negatívny považuje napríklad nárast množstva peňazí v obehu.
„Tieto peniaze síce nevyvolávajú infláciu v cenách tovarov a služieb, ako by ECB chcela, zato spôsobujú ohromnú infláciu vo finančnom svete. Prejavujú sa v prepálených cenách akcií, dlhopisov aj v záporných úrokových sadzbách. A ako je známe, každá takáto cenová bublina končieva veľmi neslávne. Práve takého neslávneho konca sa bojím,“ dodala. Podľa jej názoru mala v rokoch 2008 a 2009 prebehnúť kríza, aby sa hospodárstva prečistili, ale v pravom slova zmysle vlastne neprebehla.
Potom je tu ešte ten druhý pohľad skrze snahu zvýšiť hospodársky rast, hoci jedno s druhým súvisí tak úzko, že sa to proste nedá oddeľovať.
„Dnes má Európa ako celok viac dlhov ako v roku 2008, hoci krízu v roku 2008 spustilo práve zadlženie. Keď si to dáme dokopy – neočistená štruktúra ekonomiky, nárast zadlženia, inflácia vo finančnom svete a vystrieľanie celej munície centrálnych bánk –, na žiadnu peknú budúcnosť to nevyzerá,“ povedala Šichtařová.
