Ekonómka Šichtařová sa s tým nebabre. Napísala, čo si myslí o rodovej rovnosti, multikulturalizme a ekoteroristoch

    0
    Markéta Šichtařová (Autor: Reprofoto/Facebook: ČT)

    Súčasný euroamerický priestor je podľa Šichtařovej ovládaný genderistami, doktrínou multikulturalizmu, ekologickými hnutiami a všeobecným obmedzovaním slobôd. „Možno by sa dalo povedať, že ide, len 'o nový politický smer; mne sa ale zdá, že opäť ide skôr o akési hnutie dekády': Napríklad preto, že spoločnosť je dnes silne ideologicky rozdelená podobne, ako býva pri iných podobných módnych hnutiach – starí v. mladí, umelci v. manuálne pracujúci. Intelektuáli riešiaci nesmrteľnosť chrobáka a údajnú diskrimináciu žien po kaviarňach v. živnostníci, ktorí sa musia poriadne otáčať. A toto rozdelenie nekopíruje potrebné rozdelenie na ľavicu či pravicu ani omylom,” poznamenala Šichtařová.

    „Ale zatiaľ čo kedysi hippisáci boli skôr v opozícii voči establishmentu, dnes vznikla nezvyčajná situácia: rodovú rovnosť, multikulturalizmus aj ekoterorizmus dnes presadzuje práve establishment viac podporovaný mladými. Nevídané to spojenie! A tento politický establishment je často v silnej opozícii voči ´usadlejšej staršej generácii´ – stačí sa pozrieť napríklad na výsledky hlasovania o brexite,” porovnáva ekonómka.

    Domnieva sa, že väčšina politikov zaspala dobu. „Stále hovoria čosi o nastavení daní, zatiaľ čo ich voliči aktuálne riešia úplne iné témy. Lenže, kto z politikov na túto vlnu a toto aktuálne delenie sveta nenaskočí včas, vo voľbách skončí,” poznamenala. Zelená politika, likvidácia slobôd či multikulturalizmus podľa nej prenikajú spoza hraníc. „U nás sa im darí o poznanie horšie než napríklad v Bruseli alebo v Škandinávii. Opozíciu voči nim predstavujú ľudia či strany typu Trump, Le Pen, AfD, UKIP a ďalšie. A v Čechách typicky Slobodní,” spomenula Šichtařová.

    „Zelená politika sa podľa svojho názvu tvári, že urobí prírodu zdravšou a viac človeka s prírodou zblíži. Nič nie je realite vzdialenejšie. Zoberme si ako príklad niekoľko málo ´zelených´ politikov, ktorí k nám z Bruselu dorazili,” spomenula si ekonómka napríklad na dobre známu smernicu o energetickej hospodárnosti budov, smernici o ekodizajne či podporu biopalív. Tá je podľa nej najväčší zelený paškvil. „Ekologický ´pokrok´ sa zvrhol na vypaľovanie pralesov a nakoniec sa podľa viacerých štúdií emituje v dôsledku ´zelenej podpory biopalív´ viac skleníkových plynov ako pri klasických fosílnych palivách,” podotkla.

    „Keď začneme ´zelenú´ politiku skúmať detailne, zistíme, že sa v nej snúbia dva motívy. Prvý a znesiteľnejší motív je detinsky naivná túžba, aby svet bol zelený, ktorá sa bez argumentov a premyslenosti snaží túto zelenosť umelo rozkázať reguláciou. Skrátka, želanie otcom myšlienky. A druhý motív sa zámerne vezie na tejto naivite a prihráva štátnu pomoc tu producentom biopalív, tu audítorom energetickej náročnosti a ďalším, a ďalším,” uzavrela Šichtařová so slovami, že to, aby skutočne ekologické správanie fungovalo, sa nedá nariadiť zhora zelenými pomätencami.

    Pôvodný text TU

    - Reklama -