EÚ má integračný sen za sebou. S Merkelovou sme stratili dekádu. Prečo chce Fico do jadra, keď reprezentuje niečo iné? Zaznelo v diskusii u Havrana

1. 2. 2018 17:30

Európske jadro... Toľko skloňované spojenie, ktoré niektorí naši politici používali pomaly ako zaklínadlo. Čo to však vlastne je? A ako exaktne definovať tento pojem? Nielen o pomyselnom jadre EÚ, ale aj o V4, Slovensku, respektíve budúcnosti starého kontinentu diskutovali v utorok večer traja vybraní odborníci v rámci relácie Večera s Havranom.

EÚ má integračný sen za sebou. S Merkelovou sme stratili dekádu. Prečo chce Fico do jadra, keď reprezentuje niečo iné? Zaznelo v diskusii u Havrana
Foto: Reprofoto (RTVS)
Popis: Hostia poslednej diskusnej relácie Večera s Havranom

Podtitul aktuálnej utorkovej relácie na verejnoprávnom RTVS znel Akú Úniu chce Vyšehrad, pričom slova sa ako prvý chopil politológ Zsolt Gál, ktorý sa na jadro pozrel z troch hľadísk.

„Prvé vnímanie je to, čo je v rámci súčasnej EÚ to najhlbšie – teda krajiny, ktoré sú vo všetkých možných inštitúciách. Lebo jadro je o formálnom členstve v inštitúciách a z tej V4 je Slovensko naozaj ako jediné v tom jadre, lebo je aj súčasťou eurozóny a používa spoločnú menu,“ otvoril debatu Gál.

Druhé vnímanie európskeho jadra prirovnal z geografického hľadiska k dvom polmesiacom, pričom jeden polmesiac predstavuje oblasť štátov Beneluxu, južné Anglicko, západné Nemecko, resp. Porýnie, a končí sa to niekde na severe Španielska. Druhá polmesiacová vetva sa má ťahať od Škandinávie až po sever Talianska.

„A to sú ekonomicky najvyspelejšie, najvýkonnejšie, najkonkurencieschopnejšie regióny,“ premostil predchádzajúce geografické porovnanie politológ, ktorý ešte dodal, že toto spomenuté vnímanie je skôr staršie a tradičnejšie. 

A tretie vnímanie?

„To je tá veľká záhada, ktorá sa formuje dnes a nikto nevie, čo z toho bude, lebo ,lietajútu rôzne scenáre,“ prekvapil odpoveďou prvý z pozvaných hostí.

Politológ Zsolt Gál. Zdroj: Reprofoto (RTVS)

Na Gálove slová nadviazal druhý pozvaný hosť, ktorým bol Martin Muránsky z Filozofického ústavu SAV. Diskusie o jadre, Únii a úlohe našej vlasti v celom procese porovnal Muránsky s historickými udalosťami z 20. storočia, keď si Slovensko, respektíve Slováci, viac-menej vždy želalo dobehnúť vyspelejšie či bohatšie regióny.

„Proste tá krajina (Slovensko) má civilizačné povedomie, že tie štandardy a základné silové čiary sa nerozhodujú v nej samej, ale v členstve, v skupine, o ktorú v týchto dejinných okamihoch ide,“ vrátil sa Muránsky k roku 1939.

Tesne predtým spomenul aj postavenie Slovenska v rámci Rakúsko-Uhorska, respektíve Habsburskej monarchie.

„Čiže táto téza (o jadre) aj intuitívne i historicky do slovenskej politiky patrí,“ nazdáva sa sociálny filozof, ktorý tiež zastáva názor, že naša malá krajina chcela byť vždy skôr v spoločnosti západných štátov.

Akademik Muránsky je navyše presvedčený, že v budúcnosti čaká európsky kontinent ďalšia vlna integrácie.

„Vie sa, že sa bude určite viac integrovať. Teraz je otázka akým smerom. Menej integrácie nie je na pláne,“ ponúkol svoj otvárací vklad do diskusie.

Európska karta pre domáce potreby

S Muránskeho slovami však nesúhlasil v poradí tretí rečník, ktorým bol novinár a filozof Jaroslav Daniška z Konzervatívneho denníka Postoj.

„EÚ má už svoj integračný vrchol za sebou. Európska ústava neprešla, dve západoeurópske krajiny odmietli ten projekt. Jedna veľká západoeurópska krajina s najsilnejšou armádou opustila EÚ. Dnes sa už tá európska karta používa pre potreby domácej politiky. Memorandum Fica, Danka a Kisku je predsa spôsobom, akým sa chcel Fico zmieriť s Kiskom. Veď v tom čase mal Danko svoju slávnu cestu do Moskvy, kde povedal niečo celkom úplne iné. Takže to memorandum nemá váhu pre zahraničie, má váhu pre domáce politické potreby,“ začal svoje rozprávanie Daniška.

Samotný Muránsky však trval na svojom: „Bude sa viac integrovať. To nie je fráza, to nie je ilúzia, to je realita. Otázne je, v akom kontexte a v akej miere.“

Daniška to však videl inak.

„Helmut Kohl zjednotil Nemecko, ale rozdelil Európu. Zavedenie eura rozdelilo Európu na sever a juh. Migračná kríza, najväčšia skúška pre EÚ v posledných 20 rokoch, rozdelila Európu na západ a východ. EÚ má problém prísť s niečím pozitívnym, čo kontinent znova zjednotí. Navyše po ekonomickej kríze všetci vieme, že konečným aktérom nie je Brusel, ale národné vlády. Preto má už EÚ ten svoj integračný sen za sebou,“ zaujal skeptický postoj k hlbšej eurointegrácii v budúcich rokoch Daniška.   

Jaroslav Daniška. Zdroj: Reprofoto (RTVS)

Vo vyše hodinovej relácii sa často skloňovali Nemecko a Francúzsko, respektíve osoba Angely Merkelovej, ako aj Emannuela Macrona. Práve francúzsky prezident totiž stavil podľa Danišku na politickú kartu, ktorá je už viac-menej za zenitom, čím spomenutý diskutujúci myslel práve väčšie európske zbližovanie.

„Urobil to preto, aby mal vo Francúzsku väčšinu. Bolo to užitočné na mobilizáciu proti Le Penovej a zafungovalo to. Ale pritom Macron sa v imigračnej kríze správa ako Orbán. Čiže on nejde podľa toho, čo sľuboval voličom. Teda minimálne v tej imigračnej kríze,“ vrátil sa ešte k boju o prezidentské kreslo vo Francúzsku Daniška. 

Po západoeurópskych lídroch už prišiel na pretras aj náš premiér, ktorý sa v minulosti neraz vyslovil, že chce, aby Slovensko bolo v samom jadre EÚ. 

„Robert Fico to, samozrejme, robí preto, aby politicky prežil ďalšie voľby. To mu slúži ako veľmi silná karta, ktorou dáva na okraj Richarda Sulíka. Fico je silné politické zviera a robí to vedome a účelne,“ naznačil opäť Daniška.

Fico má podľa Danišku silný politický inštinkt, no jeho hodnotové razenie je vraj úplne iné.

„Prečo chce ísť Fico do jadra, keď on predsa politicky reprezentuje niečo iné? Veď on je suverenista. A vždy aj bol,“ kládol si rečnícku otázku Daniška.

Líder Smeru-SD však dlho obhajoval rovnako vehementne aj názor, že je proti povinným utečeneckým kvótam. V tomto má celá V4 prakticky rovnaký názor. Podľa Gála je na jednej strane fajn, že aj predstavitelia menších krajín sa neboja vzoprieť hlasu bohatších a väčších štátov.

No na strane druhej vidí aj výrazne negatívny faktor v rámci takéhoto postoja.

„V západnej Európe to prispelo k veľmi negatívnemu vnímaniu tohto zoskupenia. Začali nás vnímať ako tých, ktorí si vyberajú len tie hrozienka a výhody z európskej integrácie, no akonáhle by sme mali prijať tých pár tisíc utečencov na základe kvót, tak to odmietame. Nie sme teda dostatočne solidárni,“ poznamenal Zsolt Gál.

Okrem toho si ešte neodpustil poznámku: „Môže prísť k situácii, kedy sa Fico bude musieť rozhodnúť medzi V4 a Európskou úniou a jadrom.“  

Na tému trecích plôch medzi krajinami V4 a dlhoročnými členmi Únie reagovali aj všetci prítomní, pričom panovala zhoda v názore, že najbližšie máme v danej problematike k Českej republike.

„Aj Babiš bude chcieť byť proeurópskou politickou silou. Nie je to ale o tom, či niekto vystúpi z Únie. Je to skôr o tom, či niekto daný štát nebude chcieť mať vonku z EÚ,“ poznamenal k danej problematike Martin Muránsky.

Sociálny filozof Martin Muránsky Zdroj: Reprofoto (RTVS)

Jeho spoludiskutujúci v relácii Zsolt Gál sa bližšie pozrel na zvyšných dvoch vyšehradských členov, Poľsko a Maďarsko, pričom sa o tamojších vládach nevyjadril príliš pochvalne.

„Predovšetkým Maďarsko a Poľsko začali, takpovediac, odbúravať liberálnu demokraciu a vybrali sa akousi autokratickou cestou. A podľa mňa Fico sa chce práve vymaniť z toho klubu akejsi zlej a nesolidárnej V4. Nechce byť jej súčasťou,“ zamyslel sa nad Ficovou miernejšou rétorikou z posledného obdobia politológ, ktorý sám seba označil za ekonomického liberála.

Potom sa Gál vyjadril aj k osobe maďarského premiéra Viktora Orbána. Protibruselská masáž verejnej mienky však podľa Gála zatiaľ Orbánovi u našich južných susedov príliš nevychádza. 

„Zatiaľ nehovorí o vystúpení z EÚ, no je otázka, či si nepripravuje masírovaním verejnej mienky pôdu aj na toto. Dovolím si tvrdiť, že s vystúpením ráta ako s jednou z reálnych alternatív. Zatiaľ táto alternatíva nie je najpravdepodobnejšia a on sa o to neusiluje, lebo si je veľmi dobre vedomý toho, ako je Maďarsko závislé od eurofondov. Ale podľa mňa nevylučuje ani scenár vystúpenia,“ zafilozofoval si.

Čo nás čaká a akú Úniu chceme mať?

Na záver relácie sa všetci pozvaní hostia vyjadrili aj k budúcnosti Únie a úlohe našej vlasti v celom tomto procese.

„EÚ určite nie je perfektný projekt, dá sa z mnohých oblastí kritizovať. My by sme sa však mali tešiť, že Európska únia sa nerozsypala po tých krízach. Lebo tu máme tak 5 – 6 navzájom sa ovplyvňujúcich a nabaľujúcich sa kríz. Pričom jedna kríza posilňuje druhú. A najmä pre tie krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska by mali byť realisti. Vo väčšine členských štátov neexistuje politická vôľa prehlbovať integráciu, čiže by sme mali strážiť to, čo sme doteraz vytvorili,“ zhrnul svoje úvahy Gál.

Jaroslav Daniška pridal svoj pohľad. 

„Politika voči krajinám ako Turecko, prípadne sever Afriky, sa musí trošku zmeniť. Ten humanitárny ošiaľ 90. rokov sa vyčerpal. Európu poškodzujú ideologické bitky ponad hranice. Kaczyński by pre Nemcov nemal byť aktérom nemeckej politiky. S Merkelovou sa neriešia problémy a strácame dekádu,“ uviedol tvrdo. 

Daniška: Oni nás v EÚ chcú

Rozpad Schengenu však podľa Danišku nehrozí ani pre migračnú krízu v roku 2015 nehrozil. Rovnako tak si nemyslí, že by „západniari“ boli dnes sklamaní z neskôr prijatých členských štátov zo stredu a východu Európy.

„Oni nás chcú, však tu zarábajú peniaze. Si pozrime, kto tu na Slovensku vlastní banky, automobilky a veľké firmy. Keďže tu majú investície, tak nás chcú. Problémy medzi západom a východom tu sú. A západ z nich ťaží. Ale chcú nás,“ skonštatoval.

Na margo aj ekonomických dôsledkov sa ku koncu pridal aj Martin Muránsky, ktorý uviedol, že „je tu istá logika spoločnej meny a ona dáva alternatívy a aj bude určovať cenu európskeho projektu. Samotná mena vyžaduje v rámci EÚ isté pravidlá hry, ktoré tam zatiaľ nie sú“.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Marek Vašut: Václav Moravec? Ako z čias komunizmu. Keď sa mladým nepáči názor, označia ho za „fake news“

0:04 Marek Vašut: Václav Moravec? Ako z čias komunizmu. Keď sa mladým nepáči názor, označia ho za „fake news“

Marek Vašut sa domnieva, že účtovať tridsať rokov po Nežnej revolúcii s komunistami nemá zmysel. Zvl…