Dzurinda priznáva. Nezvládli sme moc a dostali sme po pysku

Podľa Dzurindu Slovensko stagnuje v niekoľkých oblastiach a nevyhnutne potrebuje štrukturálne reformy ekonomiky. „Fico mi nadával, že robím zo Slovenska montážnu dielňu, mal pravdu, lenže nezamestnanosť bola šialená, skoro 20 percent. Bol som šťastný, že montážna dielňa sa rozrastá,“ spomína na svoje premiérovanie Dzurinda. Teraz sa vraj usmieva, keď vidí, ako Fico otvára ďalšiu automobilku. Nová automobilka je podľa neho stále pozitívom, cieľom vlády by však mala byť postupná transformácia Slovenska na krajinu s priemyslom s vyššou pridanou hodnotou. O prácu v automobilkách prídeme nielen pre trend robotizácie výroby, ale aj preto, že investori eventuálne odídu do krajín s lacnejšou pracovnou silou, myslí si expremiér.

Jednou z krajín, ktorá môže automobilky Slovensku prebrať, je podľa Dzurindu aj Ukrajina, kde sám teraz pôsobí ako poradca prezidenta Porošenka. „Mikloš mi povedal, že tam majú 400-tisíc pracovníkov schopných sa zapojiť do tejto brandže,“ konštatuje. Ako však dodáva, pre Ukrajinu je problémom populizmus, pričom Ukrajinská vláda sa obáva, ako na reformy zareagujú voliči. Druhým problémom je vraj absencia lídra. „Nie je to ani prezidentský, ani parlamentný systém. Premiér a prezident sa za sebou schovávajú,“ tvrdí Dzurinda. Ukrajinci sa tiež podľa Dzurindu stále vyhovárajú, že na východe je nepokoj. Bývalý premiér počas svojho prejavu spomenul aj Majdan a príhodu so svojím známym, ktorý sa ho spýtal: „Miki, prečo Amíci rozpútali ten Majdan?“ „Mal som čo robiť, aby som ho s citom, dôrazom na jeho logiku a dôrazom na overiteľné fakty priviedol na myslenie, že je to blbina,“ konštatoval.

 

Technologické a geoekonomické zmeny si podľa Dzurindu od Slovenska vyžadujú, aby vedelo „nielen reagovať, ale aj anticipovať lokálne trendy a pripravovať na to mladých ľudí“. Znamená to predovšetkým razantnejšie reformy v oblasti vzdelávania, ktoré umožnia lepšie pripraviť sa aj na také turbulencie, akou je utečenecká kríza. „Utečenci k nám mieria v počtoch, o ktorých sa nám nesnívalo ani v najhorších snoch,“ myslí si Dzurinda. Podľa neho by Slovensko malo zabrať aj v oblasti zdravotníctva, v boji proti korupcii a v justícii. Situácia sa podľa Dzurindu v justícii čiastočne zlepšila odstavením Harabina, stále si však vyžaduje veľa práce. Žalostnejšie expremiér hodnotí situáciu v zdravotníctve: „Keď nemáte dnes kamarátov, nebuďte chorí.“

Na otázku, ako je možné, že dnes Slovensko rastie iba trojpercentným tempom, zatiaľ čo koncom druhej Dzurindovej vlády to bolo takmer 11 percent, expremiér reagoval:  „Tu by som bol možno milosrdnejší k vláde. Pravdou je, že nerobia nič, ale ani veľmi neškodia. Trošku znetvorili rovnú daň, trošku urobili bububu okolo druhého piliera, ale ekonomika fičí aj napriek ich želaniam.” Jedenásťpercentný rast, ktorý Slovensko dosahovalo, bol podľa Dzurindu možný aj vďaka nižšej báze, z ktorej sa musela vyhrabať vtedajšia slovenská ekonomika. To však podľa Dzurindu zďaleka neznamená, že Ficova vláda si nezaslúži kritiku. „Nevedel by som vymenovať jediný reformný krok vlády, ktorý by o dva-tri roky mohol priniesť ovocie. A to je znepokojujúce,“ myslí si.

Mikuláš Dzurinda sa na svojom vystúpení nevyhol ani hodnoteniu zahraničnej politiky. Slovensko by podľa neho malo viac hovoriť do európskych tém, pričom Európa podľa jeho názoru nikdy tak nepotrebovala spoločný hlas ako teraz. „Kvóty dajme na bok, ale to, že nemáme svoj názor ako riešiť problém, to, že nevieme získať potrebnú väčšinu alebo blokačnú menšinu a potom, keď prehráme súboj, povieme, že nebudeme rešpektovať výsledok. To je ťažký údel, ktorý sme si uštedrili sami. Máme právo povedať nie. Ale hovoriť nie, nie, nie, nie je názor,“ myslí si Dzurinda o prístupe vlády k utečeneckej kríze. Zaspomínal si aj na svoju zahraničnú politiku, pričom vyzdvihol, že sa mu podarilo začleniť Slovensko do NATO. Dzurinda zmienil, že americký prezident Bill Clinton pri stretnutí s ním v roku 1999 konštatoval, že vstupu Slovenska do NATO nie je naklonený. „Mali sme patriť do Urundi-Burundi, do ruského vplyvu. Za päť rokov (Keď Slovensko vstúpilo do NATO pozn. redakcie)… sme urobili so Slovenskom také čoromoro, že zrazu Slovensko bolo inou krajinou.

Mikuláš Dzurinda na záver svojho vystúpenia povedal, že súčasného diania v SDKÚ mu je ľúto. Priznal dokonca, že jeho strana nezvládla moc. „Mysleli sme si, že moc budeme mať forever a zadarmo. Tak sme dostali po pysku, že sa z toho dodnes nedokážeme spamätať,” konštatoval. Odpovedal aj na otázku či sa ešte vidí v politike. „Uvidíme, čo táto nová garnitúra dosiahne. Buď niečo dosiahne a bude krajinu spravovať alebo nedosiahne a potom sa budem musieť znova s Ivanom stretnúť na pive a položiť si otázku, že či ešte niečo chceme urobiť.“