Dzurinda o migračnom pakte: Nepáči sa mi, ale podpísal by som ho

    0
    Mikuláš Dzurinda (Autor: TASR)

    Bývalý predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda reaguje na aktuálnu horúcu tému v parlamente aj koalícii – prijatie či neprijatie Globálneho paktu OSN o migrácii. „Ani mne sa veľmi nepáči. Aj ja si myslím, že by som napísal lepší. Aj mne sa na prvý pohľad zdá, že je naklonený na jednu stranu – na stranu utečencov a emigrantov. Aj mne sa zdá, že prináša – ako sa vyjadril jeden môj estónsky priateľ – infláciu práv a zabúda na povinnosti,“ napísal na margo znenia dokumentu. 

    Rovnako si myslí, že text nechce pripustiť, že prijatie utečencov v Európskej únii je limitované, rovnako aj ich zamestnanie v krajinách. „Napriek tomu by som tento dokument podpísal. Preto, lebo potrebujeme pracovať spoločne: krajiny, ktoré emigráciu ´produkujú´, krajiny, ktoré prechod migrantov umožňujú, ako aj my, krajiny, do ktorých migranti smerujú. Od globálneho rámca odstupujú alebo s ním nesúhlasia predovšetkým krajiny Západu: USA, Austrália, Rakúsko, Poľsko, Česko a podobne,“ vysvetlil svoj postoj.

    Paradox

    Podľa neho je však to, že dané krajiny odmietajú podpísať dokument, paradoxom. A to z dôvodu, že ide o západné krajiny, ktoré práveže danú dohodu potrebujú, lebo migrácia je obrovským a zložitým problémom. A to preto, lebo podľa Dzurindu vracanie a zamietanie žiadostí o azyl prakticky nefunguje, pretože k nim chýbajú dohody. Prípadne niekde existujú, ale nedodržiavajú sa.

    „Aj preto ľudí, ktorí sa na Západ dostali, ale nespĺňajú podmienky pre udelenie azylu alebo nedostali povolenie na pobyt, nedokážeme do krajín ich pôvodu vracať. Aj preto apetít utekať na Západ pretrváva. Problém je tiež v tom, že mnoho krajín pôvodu, ako aj tranzitných krajín má problém nielen s readmisiou, ale aj s migráciou ako takou,“ napísal.

    Dodal, že dôvod je jednoduchý – dané krajiny buď nepodpísali Medzinárodný dohovor o migrácii, čo je základným dokumentom k danej problematike, alebo nemajú na implementáciu legislatívy žiadne inštitúcie, pričom dohovor nevykonávajú. A to spôsobuje, že ľudia zo svojich rodných krajín cestujú bez akýchkoľvek informácií. 

    „Ak teda potrebujeme vybudovať okolo Západu nejaký ochranný val, tak je to val legislatívny. Potrebujeme dosiahnuť, aby čo najviac krajín nášho západného susedstva aplikovalo a účinne vykonávalo legislatívu, ktorá je potrebná pre efektívne a spravodlivé vykonávanie (riadenie) emigrácie. Chrániac ľudské práva utečencov, ale zároveň rešpektujúc možnosti Západu,“ konštatoval.

    Neúčinné stavanie plotov

    Podľa jeho názoru by bolo hlúpe a neúčinné, ak by sa stavali ploty proti migrantom, ale neexistoval by žiadny legislatívny podklad. Dodal aj jeden príklad. „Lebo aj keď postavíme betónový múr vysoký 10 metrov, vždy sa nájde rebrík, vysoký 11 metrov. A čo urobíme s človekom, ktorý na ten múr vylezie? Populisti, ktorí vykrikujú, že chránia svoj národ, a preto treba Globálny rámec OSN pre migráciu pochovať, idú vyslovene proti skutočným záujmom svojich občanov a svojich občanov poškodzujú,“ vysvetlil.

    Priznal, že kompakt vytvára nátlak na tie krajiny, ktorých migrácia netrápi, ale na druhej strane je potrebné, aby sa k takejto spolupráci pridali. Dodal, že iba ak budú krajiny pracovať jednotlivo, ich do danej spolupráce vtiahneme skôr, než keby sme pracovali každý osve. „Je pravdepodobné, že veľká migračná kríza ešte len prepukne, či sa to Západu páči alebo nie. Niekde totiž obyvatelia ubúdajú a inde zase rýchlo pribúdajú,“ napísal na záver.

    Situácia na Slovensku

    V súčasnosti máme na Slovensku okolo podpísania paktu krízu. A to z pozície Miroslava Lajčáka, ktorý sa na jeho tvorbe podieľal, a parlamentu a vlády. Minulý týždeň sa šéf rezortu diplomacie vyjadril, že ak sa nepôjde do Marrákešu podpísať kompakt a vláda či poslanci sa postavia proti nemu, podá demisiu. Proti prijatiu dokumentu sú v súčasnosti SaS, OĽaNO, Sme rodina, ale aj SNS či Smer, ktorý Lajčáka nominoval do kresla ministra zahraničných vecí.

    V súčasnosti je na stole alternatívne uznesenie ku Globálnemu paktu OSN. „S mojimi spolupracovníkmi sme pripravili návrh uznesenia, ktorý podľa nášho presvedčenia odráža aj obavy Slovákov z migrácie, aj diskusiu v zahraničnom parlamentnom výbore, a zároveň garantuje, že Slovensko bude mať svoj hlas v rozhodovaní o migrácii. Môžem Slovákov ubezpečiť, že je to lepší návrh ako ten, ktorý predložila SNS,“ povedal Miroslav Lajčák.

    V súvislosti s uznesením SNS tiež uviedol, že tu nejde o neho ani migráciu, ale sa tu vytvára precedens, že národná rada zakáže slovenskej diplomacii robiť svoju prácu. Vytvára sa veľmi nebezpečný precedens, keď prvýkrát za 25 rokov parlament chce zakázať slovenskej diplomacii robiť svoju prácu,” upozornil Lajčák. Podľa ministra zahraničných vecí predstavuje Globálny pakt OSN o migrácii pokus riešiť problémy s migráciou na globálnej úrovni a pritom potvrdzuje zvrchovanosť krajín. Na návrh uznesenia reagoval Most-Híd, ktorý je o ňom pripravený rokovať.

    Iný názor má predseda vlády Peter Pellegrini. Ten sa vyjadril, že Slovenská republika v žiadnom prípade nepodporí Globálny pakt OSN o migrácii. V prípade, že by účasť Slovenska na rokovaniach o pakte na budúci mesiac v Marrákeši na hocijakej úrovni  ministerskej alebo inej – znamenala automaticky prihlásenie sa k paktu, za SR sa na rokovaní nikto nezúčastní. „Slovensko má problém so znením paktu OSN, ako je dnes navrhnutý. Slovensko si nemyslí, že neexistuje rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Ekonomickú migráciu považujeme za nelegálnu, škodlivú a za bezpečnostné riziko,“ uviedol po mimoriadnom summite v Bruseli.

    - Reklama -