Dzurinda navrhuje federalizáciu EÚ

12.7.2018 16:00

Bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý v súčasnosti riadi Centrum pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa pri Európskej ľudovej strane, píše v najnovšom komentári, ako si predstavuje fungovanie EÚ. Únia podľa expremiéra čelí nebývalým turbulenciám nielen vo vnútri, ale tiež vo vzťahu s dlhoročnými spojencami, ako sú Spojené štáty.

Dzurinda navrhuje federalizáciu EÚ
Foto: TASR
Popis: Mikuláš Dzurinda
Európska únia sa podľa Dzurindu trápi a nevie si poradiť najmä s utečencami a migráciou. Expremiér pripomína, že to bola práve téma imigrácie, ktorá rozhádala vládu Angely Merkelovej v Nemecku. Rovnaká téma posilnila podľa Dzurindu postavenie či vyniesla k moci populistov a extrémistov.
 
Súčasťou komentára je aj varovanie pred celosvetovým obchodným konfliktom, ktorý Dzurinda pripisuje Donaldovi Trumpovi. „Nevieme si poradiť ani s novým americkým prezidentom, ktorý prijíma jednostranné rozhodnutia, ktoré nás poškodzujú. Ak hrozia globálnou obchodnou vojnou,“ píše bývalý predseda vlády o súčasných problémoch EÚ. 
 
Ďalším z problémov, ktoré Dzurinda v komentári spomína, je brexit, teda odchod Veľkej Británie z EÚ. Únia si nevie podľa premiéra poradiť s dohodou, ktorá by zmiernila škody spôsobené brexitom. Do toho sa pridávajú obavy, aby sa britským krokom neinšpirovali aj ďalšie členské štáty. 

Voda na mlyn populistov 

„Zdá sa mi, že si nevieme rady ani s riešením dôsledkov a dosahov globalizácie a 4. priemyselnej revolúcie. S javmi ako automatizácia a umelá inteligencia. Pracujúce rodiny, tradičné bašty kapitalizmu a jeho perspektívy sa obávajú o budúcnosť svojich detí. Aj tieto sentimenty sú tiež mohutnou vodou na mlyn populistov,“ píše Dzurinda. 
 
Prezident Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa pri Európskej ľudovej strane ďalej pripomína, že Brusel si nevie poradiť ani s tými členskými krajinami, ktoré sa nielen odmietajú podieľať na prerozdeľovaní migrantov, ale porušujú podľa neho aj „pravidlá právneho štátu a liberálnej demokracie“.

Dzurindov plán ako z toho von

Dzurinda si myslí, že v EÚ strácame pôdu pod nohami preto, že nie sme schopní ani ochotní prijímať účinné a efektívne rozhodnutia. „Pôsobíme ťarbavo až paralyzovane. Preto strácame rešpekt a autoritu. Bez rešpektu, bez autority, bez schopnosti rýchlo sa rozhodovať sa vládnuť nedá,“ dodáva expremiér. 
 
EÚ podľa neho potrebuje „učinné nástroje na efektívne rozhodovanie najmä v oblasti bezpečnosti a zahraničnej politiky“. Dzurinda tvrdí, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bolo reakciou na túto potrebu, ale aj to považuje za nedostatočné. 
 
„EÚ nie je schopná rozhodným spôsobom ovplyvňovať vývoj ani vo svojom susedstve, či už smerom na východ ako v krajinách Východneho partnerstva, na Blízkom východe alebo v severnej Afrike, nieto ešte globálne. Vývoj dospieva do štádia, keď by sa EÚ mala odhodlať na strategické rozhodnutie: dobudovať EÚ do podoby autentickej, funkčnej federácie. Zoskupeniu štátov fungujúcich striktne na princípe subsidiarity,“ popisuje Dzurinda riešenie. 
 
To, čo bývalý predseda vlády z rokov 1998 až 2006 navrhuje, by znamenalo, že o zahraničnej a bezpečnostnej politike, jednotnom trhu či spoločnej mene by sa rozhodovalo centrálne, ale o daniach, sociálnej politike, kultúre aj etických otázkach by si rozhodovali členské štáty samostatne.
 
Federálna Európska únia by si podľa predstáv Dzurindu „zvolila svojho prezidenta v priamych voľbách a ten by vymenoval vládu, ktorá by spravovala zverené kompetencie“. Expremiér argumentuje tým, že by EÚ konečne mala jedného „predstaviteľa zodpovedného za správu zverených kompetencií, oprávneného vyjednávať a prijímať záväzky v mene celej EÚ“. 

Vynútiť si bezpečnosť

Mikuláš Dzurinda v komentári priznáva, že ešte prednedávnom o federalizácii EÚ nebol ochotný ani len uvažovať, ale zmenil názor a svoje dôvody vysvetľuje na príklade rozpadu Československej federácie. 
 
„Štát sa federáciou len nazýval, ale ním v skutočnosti nebol. O subsidiarite sme v tých časoch ani nepočuli. Preto sa federácia aj rozpadla. Po zániku Česko-Slovenska tak boli Česi, ako aj Slováci rozdelením nadšení. Budeme žiť každý za svoje, v EÚ budeme mať dve stoličky a budeme sa mať radi, hovorievali sme si,“ pripomína bývalý premiér, ktorý v 90. rokoch zastával aj funkciu ministra zahraničných vecí. 
 
Premýšľať o federálnej forme EÚ vraj bránilo Dzurindovi aj jeho presvedčenie, že Francúzsko a Nemecko sa nikdy nevzdajú zvrchovanosti pri rozhodovaní o kľúčových otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Situácia je však neustále vo vývoji a tlak z Číny aj Afriky bude podľa expremiéra silnieť natoľko, že mu nakoniec osamote nedokážu čeliť ani krajiny, ako sú Nemecko či Francúzsko. 
 
Dzurinda v závere komentára pripomína aj tlak Spojených štátov, ktoré požadujú, aby sa Európa postarala o vlastnú bezpečnosť, a podľa neho sa bude tento tlak ešte väčšmi stupňovať. 
 
Keby Francúzsko a Nemecko dali dokopy svoje peniaze a zbrane, projekt európskej federácie by dostal podľa bývalého premiéra nielen pevný základ, ale aj reálnu perspektívu.
 
„Čoraz viac sa mi zdá, že toto je cesta, ktorá poskytne EÚ a jej členským krajinám reálnu nádej na budúcnosť. Iba silná EÚ zjednotená v kľúčových otázkach bezpečnostnej a zahraničnej politiky, hovoriaca skutočne jednotným hlasom, môže vzbudzovať nielen nádej, ale aj rešpekt. A tam, kde bude iným chýbať rešpekt a Únii bezpečnosť, tam si ju EÚ dokáže vynútiť. Pretože bude schopná európske bezpečnostné záujmy nielen definovať, ale si ich aj v nevyhnutných prípadoch vynucovať,“ uzatvára Mikuláš Dzurinda. 
 
Celý komentár si môžete prečítať TU
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hrnko o SAV: Tí, ktorí sa tak hrdo hlásia k ‚slušnému Slovensku‘ vrátane prezidenta Kisku, tlačili ministerku do nezákonného postupu

0:00 Hrnko o SAV: Tí, ktorí sa tak hrdo hlásia k ‚slušnému Slovensku‘ vrátane prezidenta Kisku, tlačili ministerku do nezákonného postupu

Slovenská akadémia vied (SAV) sa mala zmeniť na vedecko-výskumnú inštitúciu k 1. júlu tohto roka, al…