Rast popularity SPD je podľa servera z veľkej miery Schulzova osobná zásluha – na priamu otázku, kto by bol lepší kancelár, mu dáva prednosť 50 percent Nemcov, zatiaľ čo Merkelovej 34 percent.
Len za prvé dva týždne po návrate Schulza vraj do SPD vstúpilo 4 200 nových členov (bolo čo naprávať, za uplynulé štvrťstoročie sa členská základňa scvrkla o viac ako polovicu – z 940- na 430-tisíc). Sociálne siete zažívajú schulzomániu, preniesla sa odtiaľ aj do veľkých médií. Je vlastne úplne prirodzená – SPD je druhá veľká „ľudová“ strana, a pretože CDU má kancelárku už dvanásty rok po sebe, prišiel čas na zmenu. Merkelová síce zostáva populárna, ale za tie roky už akosi zovšednela, píše server. Napriek tomu je vraj schulzománia zvláštna a v Európe nevídaná.
Kométa Schulz je typovo funkcionár okresného výboru, názorovo jeden z najfanatickejších „Európanov“, a to dokonca aj v Bruseli, podotýka komentátor servera Daniel Kaiser.
A upozorňuje, že v čase, keď sa Amerika a Británia politicky radikálne odstrihli od ľavicovo-liberálnej paradigmy a internacionalizmu, Nemci prepadajú kúzlu človeka, ktorý tú paradigmu stelesňuje.
Server sa potom snaží nájsť odpoveď na otázku, kto je Martin Schulz.
Jeho príbeh vraj ukazuje veľmi pestrý život v nie úplne optimálnych pomeroch. To bývalo kedysi medzi sociálnymi demokratmi bežné, súčasné kádre už sa tým obvykle chváliť nemôžu, čo k Schulzovi láka mnoho tradičných socialistov.
Schulz sa narodil v dedinke Hehlrath, prakticky na hraniciach Nemecka s Luxemburskom. Vyrastal v byte priamo nad miestnou policajnou stanicou, pretože jeho otec bol policajt. Začal študovať miestne katolícke gymnázium, kde však dvakrát prepadol a zo školy ho vylúčili. Sám to vraj vysvetľuje tak, že školu zanedbával kvôli futbalu, ktorý vtedy hral. Sníval vraj o tom, že bude profesionálom v bundeslige. Po vyhodení zo strednej školy sa začal učiť za kníhkupca. Výučný list má, maturitu nie, a preto sa nikdy nemohol uchádzať o prijatie na žiadnu vysokú školu.
Počas dospievania Martin Schulz prepadol alkoholu a začali sa kopiť ďalšie problémy. Všetko vyvrcholilo tým, že sa vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch pokúsil o samovraždu.
Potom sa dal na politiku, hoci spočiatku vzhľadom na všetky svoje hendikepy len komunálnu. Dotiahol to na starostu 40-tisícového mesta Würselen. Odtiaľ potom v roku 1994 preskočil rovno do Bruselu. V nemeckej metropole, či už to bol Bonn, alebo Berlín, nikdy nevykonával žiadnu funkciu. Dnes to využíva a tvrdí, že na rozdiel od Angely Merkelovej a ďalších nie je zdeformovaný berlínsku bublinou. Je to trochu pikantné vzhľadom na to, že Schulz je jedným zo služobne najstarších eurokratov. V Európskom parlamente, čiže v bruselskej bubline, strávil od roku 1994 do minulého mesiaca vyše 22 rokov. Ale ako poznamenáva Daniel Kaiser, v Nemecku – ako možno v poslednej krajine Európy – je práca pre európske inštitúcie hodnotená ako bonus a pozitívna vizitka.
Ukážku z článku si môžete prečítať TU.
