Niektorí starostovia neváhajú meniť politické kabáty. A tak, kým napríklad Jozef Feciľak a Cyril Harničár, ktorí šéfujú východoslovenským obciam Krajná Poľana a Krížovany, patrili kedysi k strane Most-Híd, potom sa prezieravo stali kandidátmi za Smer. V oboch prípadoch si obce v rámci zelených dotácií prišli na svoje, informuje Michal Piško z Transparency vo svojom blogu.
Štedrý Žiga
„Zdá sa, že zmena politického kabátu sa ich dedinám vyplatila. Aspoň pokiaľ ide o dotácie z Environmentálneho fondu. V roku 2011 až 2012 získali z tejto schémy obe obce podporu od ministra životného prostredia Józefa Nagya (Most-Híd) a rovnako v roku 2015 aj od jeho nástupcu Petra Žigu (Smer),“ upozornila mimovládka s tým, že Environmentálny fond čelí podozreniam z politického zneužívania už od jeho počiatku v roku 2005. Otázne je aj to, akú úlohu v tom zohrávajú vopred stanovené kritériá a vyhodnocovanie komisiou. Podľa TIS totiž veľký rozdiel v spolitizovaní týchto schém nevidno.
V tomto prípade pritom ide o desiatky miliónov eur, veď počas vlády ministra životného prostredia Petra Žigu sa z Envirofondu rozdelilo vyše 95 miliónov eur. Počas prvých rokov jednofarebnej vlády pridelil minister dotáciu 366 obciam, pričom viac ako polovicu z nich zastupoval starosta, ktorý v komunálnych voľbách kandidoval za Smer. „Starostovia podporovaní Smerom pritom v tom čase ovládali iba čosi cez štvrtinu samospráv a oproti výsledkom volieb tak boli úspešní na 191 percent,“ dodal Michal Piško z TIS.
Ešte lepšie sa darilo tým smeráckym starostom, ktorí sedeli aj v národnej rade. Počas ministrovania Žigu získali z Envirofondu podporu všetci. Napríklad len Ján Podmanický (Stará Bystrica) takmer 400-tisíc eur. Úspešné boli aj obce Hrušovany či Veľké Dvorany. V prvej trávil premiér Robert Fico svoje detstvo a v druhej žije jeho mama. Podľa Environmentálneho fondu ide iba o obyčajnú náhodu a politická príslušnosť vraj nezohráva z hľadiska posudzovania žiadny význam. Podľa hovorkyne Jany Sásfaiovej žiadosti posudzujú pracovné skupiny.
Systém funguje tak, že sa žiadateľom prideľujú body za jednotlivé kritériá, napríklad za potrebu obce či plán financovania. Nie je však jasné, ako sa k zoznamu žiadateľov s celkovým počtom bodov hodnotitelia dopracovali. Hodnotenie kritérií totiž Envirofond nezverejňuje. O poradí potom rozhoduje ešte aj Rada fondu a o definitívnej podpore samotný minister.
Problém s verejnou kontrolou
Treba však dodať, že 37 percent dotácií si rokoch 2011 a 2012 rozdelili starostovia za SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS a SMK. Smerácki starostovia získali 15 percent príspevkov. „Z 205 podporených obcí s opozičným starostom až 43 percent viedol kandidát strany Most-Híd a jeho koalícií. Ak k tomu prirátame aj starostov za SMK, ich podiel sa zvýši až na 62 percent,“ vyrátava Piško. Ale exminister Nagy priznal, že zohľadňovali obce podľa toho, kedy dotáciu dostali naposledy, čo im zvyšovalo body. „A fakt, že predchádzajúca vláda štyri roky na juh takmer nič nedala, to mohol deformovať,“ povedal v roku 2012 pre denník Sme.
Problémom z hľadiska verejnej kontroly je však spôsob, akým Envirofond zverejňuje informácie. „Fond nezverejňuje všetkých neúspešných žiadateľov, bodovanie žiadostí, zoznamy hodnotiteľov ani uprednostňované obce. Zoznamy úspešných žiadateľov zverejňuje len v zle spracovateľnom pdf formáte, navyše s chybami, ako sú duplicity. Pri mnohých rovnomenných obciach chýba údaj o okrese a identitu dediny je tak možné zistiť iba po pracnom prehľadávaní Centrálneho registra zmlúv. Ak by Envirofond chcel v zozname úspešných žiadateľov niečo skryť, nerobil by to inak,“ myslí si Piško.
