Dosť bolo nepodareného infozákona. Mimovládky sa spolčili a… Pozrite sa, čo vymysleli

    0

    Mimovládne organizácie Transparency International, Aliancia Fair-play a INEKO vypracovali desať bodov, ktoré by dokázali podľa nich zlepšiť prístup občanov k informáciám. Zároveň tým vyzývajú politické strany, aby sa do roka od ich zvolenia, zaviazali tieto kroky presadzovať. Mimovládky si ich navyše už začiatkom budúceho roka preklepnú, ako s k záväzkom postavili a počas celého ďalšieho roka po voľbách ich budú pozorne sledovať.

    Majú zverejňovať životopisy

    Mimovládky vláde vyčítajú, že ani po štyroch rokoch nie je prístup občanov k informáciám bezproblémový. Posilnenie infozákona navyše vládni poslanci opakovane odmietli. A to aj napriek tomu, že vláda sľúbila také zmeny, aby sa odstránili nedostatky. Mimovládky si pomohli desiatimi krokmi. Jedným z nich je zavedenia povinnosti, aby sa župné, mestské či štátne firmy so stopercentným verejným vlastníctvom riadili infozákonom. Podľa mimovládiek je toto problémom desiatok takýchto firiem, ktoré zákon dodržiavajú len obmedzene, pretože vraj nehospodária s verejnými prostriedkami. Mimovládky však dodávajú, že aj napriek tomu ich založili a ich straty sanujú štát, mesto alebo župa.

    Ďalším bodom, ktorý sa má infozákon vylepšiť, by malo byť povinné zverejňovanie platov, ale aj životopisov štátnych nominantov. Pomôcť by mohlo aj vytvorenie jedného centrálneho registra pre samosprávy, v rámci ktorého by zverejňovali zmluvy. Teraz to totiž robia na svojich webových stránkach, čo podľa organizácií sťažuje porovnanie aj občiansku kontrolu. Jeden z bodov sa týka aj polície, ktorá by mala povinne zverejňovať rozhodnutia o odmietnutí trestného oznámenia.

    Už minule sa objavila kritika v súvislosti s faktom, že v niektorých prípadoch sa dá do dokumentov len nahliadnuť, čím sa obmedzuje prístup pre občanov mimo Bratislavy. To potom vraj slúži ako zámienka vyhnúť sa poskytovaniu informácií. Mimovládky teda v rámci desiatich bodov na zlepšenie prístupu občanov k infozákonu navrhujú aj zrušenie možnosti nahliadnutia do dokumentov ako zákonnej formy jediného poskytnutia informácií v prípade, ak si žiadateľ vyžaduje ich kópiu.

    Myslia aj na súdnictvo

    V infozákone by sa mal ocitnúť aj bod, ktorým by bolo povinné zverejňovanie úradných dokumentov obcí alebo krajov. Tými by boli informácie o hlasovaní poslancov, zápisnice z komisií či z rokovaní zastupiteľstva. „Zverejňovanie na miestnej úrovni je výrazne nižšie ako na centrálnej,“ argumentujú mimovládky. Dobrým nápadom by podľa nich bolo aj predĺženie doby, v rámci ktorej majú byť na internete povinne zverejnené zmluvy, a to z piatich na desať rokov.

    Infozákon by mohol pomôcť zlepšiť aj systematické prepojenie štátnych databáz zmlúv, verejných obstarávaní, katastrálneho portálu a obchodného registra. Problémom totiž podľa mimovládnych organizácií je to, že hoci štát vytvára stále viac databáz údajov, ich účinnosť sa znižuje tým, že nie sú prepojené.

    Jeden z bodov sa týka aj súdnictva. Požiadavkou mimovládnych organizácií preto je sfunkčnenie zverejňovania súdnych rozsudkov. Problémom totiž je, že pri porovnávaní pojednávaní a zverejnených rozsudkov je podľa nich zrejmé, že desiatky tisíc rozsudkov neboli ani na základe zákonnej povinnosti zverejnené.

    Všetkých desať krokov k zlepšeniu prístupu občanov k informáciám si môžete pozrieť TU

    Posledným bodom, ktorým chcú mimovládky apelovať na politické strany, je zváženie transformácie Úradu pre ochranu osobných údajov na Úrad na dohľad prístupu občanov k informáciám. Ten by kontroloval zverejňovanie informácií verejnou správu jednak z pohľadu osobných údajov, ale aj z pohľadu práv občanov na informácie. Za príklad dávajú mimovládky zahraničie, kde sú vo viacerých krajinách Európskej únie zriadené dohľadové orgány, ktoré vymáhajú dodržiavanie zákonov, ale aj sankciujú vinníkov.

    - Reklama -