Viac slovenskej hudby na úkor zahraničnej produkcie. Aj tak by sa dala vyložiť novela zákona, ktorá včera prešla parlamentom. Keď sa o tomto hovorilo dávnejšie, komerčné rádiá neboli z toho príliš nadšené. Zato niektorí umelci by túto zmenu privítali. Teraz sa stane skutočnosťou.
Podpora slovenských tvorcov
O prijatí novely zákona sa začalo hovoriť už v apríli. Na tlačovke vtedy vystúpili minister kultúry Marek Maďarič, premiér Robert Fico a Martin Ďurinda z Tublatanky. Ministerstvo kultúry sa vtedy vyjadrilo, že takto podporia našich autorov a hudobníkov a zároveň vyjdú v ústrety poslucháčom, ktorí si viac slovenskej hudby v rádiách aj tak žiadajú. Podľa ministerstva sa pritom má zaradiť do vysielania aj istý podiel novej hudby a slovenskí interpreti majú byť hraní v hlavnom vysielacom čase, nielen v noci. Podiel slovenskej hudby sa bude rátať od šiestej hodiny rannej do polnoci. „Za slovenské hudobné dielo sa považuje také dielo, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo textu má alebo mal trvalý pobyt na území SR, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku,“ uvádza ministerstvo. Rezort kultúry chápe novelu ako službu slovenským poslucháčom. „Považujeme za správne, ak zákon určí, že aspoň štvrtina vysielanej hudby v našich rádiách bude mať slovenský text alebo slovenského autora. Tento návrh zákona chápeme ako vedomú podporu slovenskej hudby a jej tvorcov,“ tvrdí ministerstvo. Podľa rezortu kultúry nie je takéto legilatívne opatrenie ničím výnimočným ani vo svete. S absenciou slovenskej hudby by sa u nás teda malo niečo robiť. „V súkromných rádiách je dnes slovenská hudba vysielaná v priemere na úrovni 10 %, čiže len každá desiata pesnička v éteri je slovenská,“ uviedlo ministerstvo.
Nasilu počúvať rádio nikto nebude
Čo to však bude v konečnom dôsledku znamenať pre slovenské rádiá? Napríklad tie komerčné sú známe zaraďovaním vysokého podielu zahraničnej produkcie do vysielania a takzvaných hitov, ktoré sú poslucháčsky žiadané. Zaradenie takého podielu slovenskej hudby do ich vysielania by mohlo znamenať aj hranie hudby, ktorá nie je pre poslucháčov až taká atraktívna. Viceprezident rádiovej sekcie Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Ivan Antala nie je z tejto situácie nadšený. „Asociácia považuje tento návrh za systémový zásah do slobodného podnikania, ktorý zvýhodňuje hudobníkov na úkor podnikateľov,“ povedal pre ParlamentneListy.sk Antala. „Máme aj pochybnosti, či sa naplnia ciele, ktoré si novela sľubuje,“ dodal. Asociácia aj vysielatelia podľa neho podniknú individuálne kroky, ktorými sa budú brániť. „Na Slovensku máme vysielateľov s rôznymi formátmi a pre nich je tento percentuálny podiel slovenskej hudby jednoznačne likvidačný,“ povedal nám Antala.
Na otázku, aké konkrétne kroky chce asociácia podniknúť, Antala odpovedal, že to zatiaľ nechce špecifikovať. Antala si tiež myslí, že na poslucháčov by zavedenie kvót slovenskej hudby nemalo pozitívny efekt. „Poslucháč v súčasnosti nie je odkázaný na to, aby počúval len jedno rádio alebo vôbec rozhlas ako taký. Má možnosť dostať sa k akejkoľvek hudbe viacerými rôznymi spôsobmi. Neviem si predstaviť, aby mal niekto, komu nevyhovuje takáto hudobná produkcia, nasilu počúvať slovenské rádiá. V novele nevidím potenciál nárastu poslucháčov, ale, naopak, ich pokles,“ uzavrel pre ParlamentneListy.sk Antala.
Po Haberovi ešte Ego, oblieva Hlinu pot
Niektorí umelci združení v Inicitatíve za slovenskú hudbu povinné zavedenie percent hranosti slovenskej hudby vítajú. Napríklad Jožo Ráž pre iniciatívu tvrdil, že sám by privítal aj 40 percent domácej hudby v slovenských rádiách. Martin Ďurinda sa za spopularizovanie slovenskej hudby v éteri tiež angažuje. Ako sa už dávnejšie vyjadril, je podľa neho zarážajúce, že rádiá domácu produkciu utláčajú. K novele zákona sa rozporuplne stavia napríklad známy poslanecký búrlivák Alojz Hlina. „Dovolil som si ministra Maďariča upozorniť, že podľa predloženého návrhu zákona sa do podielu hrania slovenskej hudby nezaratáva slovenský rap a hip hop,“ tvrdil na sociálnej sieti. Podľa neho môžu v tomto prípade nastať dve možnosti. Smer buď úplne odstaví tieto žánre, alebo začnú slovenské rádiá hrať tieto žánre nad limit určený pre slovenskú produkciu, takže keď po Haberovi príde ešte aj EGO, “bude to peklo”, myslí si poslanec.
Ako Hlina povedal pre ParlamentneListy.sk, myslí si, že sa na to nabehlo veľmi zhurta. Podľa neho sa mali percentá slovenskej hudby zavádzať postupne, pretože sa to nakoniec môže skončiť kontraproduktívne, čo domácim interpretom v konečnom dôsledku ublíži. Oveľa viac sa však “bojí” o budúcnosť slovenského rapu a hip hopu. V schválenom zákone sa podľa neho s týmito žánrami neráta, pretože za slovenské hudobné dielo sa nezarátava dielo, v ktorom je prevažná časť hovoreného slova. „My, čo počúvame hudbu, na rozdiel od kolegov Maďariča či Jarjabka, vieme, že v hip hope sa príliš nespieva,“ myslí si Hlina. Poslanec sa obáva toho, že ak rádiá hip hop nezarátajú do percentuálneho podielu slovenskej hudby, nastane ešte horšia možnosť, a to zvýšené hranie interpretov ako Ego či Rytmus. Čiže okrem slovenskej hudby typu Paľo Habera, by sa navyše hral ešte aj slovenský rap či hip-hop, čo by bolo podľa Hlinu už úplné „peklo“. „V tejto krajine môžeme naozaj dopadnúť tak, že Ústavný súd bude vydávať rozklad, či sa tieto žánre rátajú, alebo nie,“ zamyslel sa pre ParlamentneListy.sk Hlina. Myslí si, že sa slovenská hudba mala v rádiách púšťať, ale so zavedením týchto čísiel nie je úplne stotožnený.
Myslia aj na postihnutých
Novela zákona okrem kvót slovenskej hudby ráta aj s ďalšími novými opatreniami. Novela totiž upravuje aj práva zrakovo a sluchovo postihnutých osôb. Odteraz by mali mať ľahší prístup k televíznemu vysielaniu. Zavádza sa totiž nový pojem, a to titulky pre osoby so sluchovým postihnutím. Zákon o vysielaní a retransmisii definuje percentuálny podiel toho, ako má byť zabezpečené vysielanie pre takto postihnutých ľudí. Vysielateľ na základe zákona, čiže RTVS, má zabezpečiť určitý podiel programov sprevádzaných skrytými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich a menším percentom programov tlmočených do posunkovej reči pre nepočujúcich. Súkromní vysielatelia sú odbremenení od povinnosti tlmočenia. Upraviť sa má aj multimodálny prístup. Ako uvádza právna norma, „vysielateľ síce odvysiela program, ktorý je sprevádzaný titulkami určenými pre osoby s poruchami sluchu alebo hlasovým komentovaním pre nepočujúcich, no pri prenose vysielania prevádzkovateľom retransmisie sa tento program dostane ku koncovému užívateľovi bez uvedených titulkov alebo hlasového komentovania“. Zabezpečiť slovenské audiovizuálne diela titulkami či hlasovým komentovaním majú po novom aj distribútori.
