Dnes znova o ľudskom utrpení: Ruské teroristické lietadlá a utečenci, s ktorými zaobchádzajú horšie ako so zvieratami

    0
    Utečenci kráčajúci do záchytného tábora v Macedónsku (Autor: SITA)

    Reportér britskej televízie Channel 4 News Jonathan Rugman pripravil reportáž zo sýrskeho mesta Dar Ta izzah. To je momentálne terčom ruských náletov. Na priloženom videu môžeme vidieť výbuch a domy v troskách.

    K útoku, ktorý je zachytený na videu, došlo 7. októbra v ranných hodinách. V troskách domu uviazlo malé dieťa, pričom jeho rodina nálet neprežila. „Rusko tvrdí, že tieto bomby sa zameriavajú na takzvaných ozbrojencov Islamského štátu. Miestny obyvatelia však tvrdia, že ISIS opustil oblasť už pred takmer dvoma rokmi.“

    „Za túto skazu môžu ruské teroristické lietadlá. Rusko a jeho spojenec Bašár al-Asad. Ľudia spali. Kde sú teroristi? Kde je Islamský štát? Dosť bolo klamstiev!“ vyhlásil sýrsky muž, ktorý stojí uprostred trosiek, v reportáži.

    Podľa sýrskych aktivistov dosiahli ruské nálety len to, že zo Sýrie odchádza ešte viac ľudí. V reportáži sa následne objavuje niekoľko záberov preplnených hraníc Chorvátska, Srbska a Slovinska, na ktorých sa tiesnia tisíce ľudí. Navyše Slovinsko nedávno stanovilo limit, že denne prijme maximálne 2 500 utečencov, čo situáciu vôbec nezlepšuje. Maďarsko pritom uzavrelo hranice úplne.

    Rádio BBC nedávno vysielalo krátky rozhovor so sýrskou utečenkou, ktorá čakala na chorvátsko-slovinských hraniciach. „Cestovali sme zo Sýrie do Libanonu, z Libanonu do Turecka, z Turecka do Grécka, z Grécka do Macedónska, z Macedónska do Srbska, zo Srbska do Chorvátska, z Chorvátska nás priviezli sem a potom utiekli,“ opisuje žena svoju cestu.

    „Tu sme už asi desať hodín, sme úplne zmrznutí. So zvieratami zaobchádzajú lepšie ako s nami, pričom my sme ľudia, máme tu deti, nemluvňatá, ktoré majú len niekoľko dní,“ hovorí žena a dodáva, že ich osud nikoho nezaujíma.

    „Žiadnu vládu to nezaujíma, nikoho. Len sa nám smejú. Tvrdia, že nemôžu nič urobiť, že čakajú na rozkazy. Aké rozkazy? My sme ľudia, nie zvieratá!“ pripomína zúfalá žena a konštatuje, že je dvadsiate prvé storočie. „Kde sú ľudské práva, kde sú?“ Na záver už len dodáva, že keby mohla, vráti sa do Sýrie. „Tu umierame, ale nemáme kam ísť.“

    autor: spa

    - Reklama -