Ako ďalej informovala Monika Kršková zo SNSĽP, téma utečencov vlani dokázala rozvášniť národ. “Či už to boli masmédiá alebo politici, vyvolané nálady smerovali k strachu, obavám, negatívnym predsudkom a často aj k nenávisti,” priblížila.
V prvom článku Deklarácie sa píše “kultúrna rozmanitosť ako zdroj výmeny, inovácií a tvorivosti je pre ľudstvo rovnako nevyhnutná ako je biologická rozmanitosť nevyhnutná pre prírodu. V tomto zmysle predstavuje spoločné dedičstvo ľudstva a je potrebné ju ako takú uznať a potvrdiť v prospech súčasných aj budúcich generácií”. Podľa výkonného riaditeľa strediska pre ľudské práva Mariana Mesároša sa na Slovensku tiež stretávame s rôznymi kultúrami, “no často tento fakt neberieme ako obohacujúci, ale ako problémový, s minimálnym priestorom na zmenu tohto postoja”. Táto skutočnosť sa podľa neho naplno prejavila v roku 2015, keď Slovensko vášnivo diskutovalo o problematike azylu, resp. migrantov. “Ľudia na Slovensku majú sklony skôr inklinovať ku xenofóbií ako k multikulturalizmu. Hlavnou príčinou je rozsiahle zovšeobecňovanie zo strany predstaviteľov štátu, médií, ale aj spoločnosti ako takej,“ uviedol Mesároš. Podľa neho aj Slovensko čiastočne neguje princípy multikulturalizmu. “To všetko pri piatich udelených azyloch, 330 žiadostiach o azyl, 149 asýrskych kresťanoch z celkového európskeho počtu 1 255 640 prvožiadateľov v roku 2015 a praktickej nemožnosti registrovať islam na Slovensku,“ dodal.
Xenofóbia ako strach z neznámych ľudí je podľa Mesároša presným opakom toho, čo Všeobecná deklarácia UNESCO o kultúrnej rozmanitosti znamená. “Rozmanitosť kultúr nám prináša nové pohľady na život, ukazuje rôzne aspekty chápania spoločnosti, určuje smerovanie ľudského zmýšľania a tiež nás obohacuje o skúsenosti,“ vysvetlil Mesároš s tým, že ak sa naučíme tolerovať iné kultúry v ich rôznorodosti, zistíme, že máme veľa spoločného a to, v čom sa líšime, nám môže pomôcť v takých aspektoch života, v akých by sme to ani neočakávali. “Každý však musí začať sám od seba,“ uzavrel.
