Keď v 15. storočí vynašli kníhtlač, išlo o informačnú revolúciu. Dovtedy kniha predstavovala takmer poklad, ku ktorému sa dostali len tí najbohatší ľudia vtedajšieho sveta. S vynájdením kníhtlače knihy zlacneli, informácie sa šírili rýchlejšie a mnohé dovtedy nespochybňované dogmy boli narušené. Spoločnosť sa s tým vyrovnávala ťažko a často drasticky. V novej dobe sa cítili neisto a hľadali vinníkov svojej neistoty. Našli ich okrem iného aj v osobách, ktoré označili za čarodejnice, a upálili ich. Hlásaš niečo, čo je v rozpore s dogmami? Potom musíš byť vyslanec diabla! Že na to nie sú dôkazy? Nič to. Aj tak ťa upálime.
Z 15. storočia Bašta skáče do 21. storočia a podotýka, že aj dnes prežívame informačnú revolúciu porovnateľnú s vynájdením kníhtlače. Tentoraz spôsobil informačnú revolúciu rozmach sociálnych sietí. Vyrovnať sa s touto informačnou revolúciou nie je jednoduché a ľudia na ňu reagujú rôzne. Podľa Baštu je znovu v móde aj hon na čarodejnice. Tentoraz ide o hon na Rusko.
„Dôkazy netreba, diablovi sa predsa nedá veriť. Tento princíp najprv prevládol v medzinárodnom práve, kde sa už tradične najprv strieľa a až potom sa hovorí o vyšetrovaní. Neskôr to použili aj vo vzťahoch medzi pohlaviami – na odsúdenie muža stačí obvinenie. Napríklad z toho, čo spáchal pred dvadsiatimi rokmi. Hnutie Me Too zatiaľ nedisponuje krásnymi a inteligentnými raketami, ale aj tak dokáže napáchať nevratné škody,“ píše bývalý diplomat.
Odborníci navyše upozorňujú, že holdovanie sociálnym sieťam môže spôsobiť až digitálnu demenciu. Bašta si myslí, že práve digitálnou demenciou možno vysvetliť správanie niektorých západných politikov, ktorí sa opakovane uchyľujú k honu na čarodejnice – predovšetkým na Rusko. Podľa niekdajšieho diplomata je dobré, že Rusko podobnou demenciou zatiaľ netrpí.
„Najnovšie udalosti v Sýrii ukázali, že druhá strana konfliktu, teda Ruská federácia, Čína a ich spojenci, sa zatiaľ správa zdržanlivejšie, možno preto, že viac bojuje na zemi ako na Twitteri a televíznych obrazovkách. Preto sa náš svet ešte neprepadol do pekla veľkej vojny. Takže mi napadá jedna kacírska myšlienka: Nespôsobila to náhodou skutočnosť, že východné elity netrápi digitálna demencia v takej miere, v akej postihla ich západné náprotivky?“ uzavrel Bašta svoju úvahu otázkou.
Celý text nájdete na webe PrvníZprávy.cz.
