Desiatky miliónov eur na prevýchovu radikálnych islamistov. Výsledok na zaplakanie. Francúzom sa nedarí na dôležitom fronte

    0
    Záchranné tímy na mieste útokov v Paríži (Autor: SITA)
    Pri útokoch džihádistov prišlo od začiatku roku 2015 vo Francúzsku o život 238 ľudí napriek tomu, že vláda dáva desiatky miliónov eur na potláčanie radikálneho islamu. Správa parlamentnej komisie konštatuje, že deradikalizácia, či už v špecializovaných centrách, alebo priamo vo väzniciach, nefunguje. Dôvod je pritom prostý. Presvedčení vyznávači džihádu sa jednoducho nechcú vzdať svojej ideológie. 
     
    Správu s krkolomným názvom „Odučovanie, odverbovanie a reintegrácia džihádistov vo Francúzsku a Európe“, na ktorú sa odvoláva portál Gatestone Institute, predstavili koncom februára senátu. Ide síce iba o predbežný text, ktorý má byť hotový v júli, ale už z neho je cítiť značnú dávku kritiky. V názve správy sa nespomína slovo radikálny, pretože poburuje niektoré politické strany. 
     
    Väčšina kritiky bola namierená na plán postaviť 13 deradikalizačných centier v hodnote 40 miliónov eur. Vo Francúzsku sú tieto zariadenia známe ako Centrá pre prevenciu, integráciu a občianstvo (Centre de prévention, d'insertion et de citoyenneté, CPIC), ale vzniklo len jedno jediné. 
     
    Zámer predstavili vlani v máji s tým, že každý z trinástich francúzskych regiónov bude mať vlastné centrum na prevýchovu džihádistov. Podľa vládneho plánu malo v každom z centier žiť maximálne 25 ľudí vo veku od 18 do 35 rokov počas maximálne 10 mesiacov. Vláda tvrdila, že sa v priebehu dvoch rokov podarí takto deradikalizovať 3 600 ľudí. 

    Jediné centrum s jedným chovancom

    Prvé a zatiaľ jediné centrum na prevýchovu džihádistov však otvorili vlani v septembri v Château de Pontourny. Ide o historickú usadlosť z 18. storočia v srdci Francúzska, prispôsobenú na účely vládneho plánu, ale svoje účely údajne neplní. Začiatkom februára navštívili zariadenie senátori, ktorí sú členmi komisie píšucej spomínanú správu, a na veľké prekvapenie našli v centre iba jedného jediného človeka. 
     
    Ani ten jeden chovanec v Château de Pontourny dlho nevydržal. Denník Le Figaro priniesol správu o tom, že túto osobu zatkli pre podozrenie z domáceho násilia. Necelého pol roka po otvorení je tak toto zatiaľ jediné zariadenie prázdne. 
     
    Napriek tomu, že v Pontourny nemajú žiadnych džihádistov na prevýchovu, pracuje tam 27 zamestnancov vrátane psychológov, psychiatrov a deviatich lektorov. Chod zariadenia stojí ročne približne dva a pol milióna eur. 

    Nie je záujem

    Podľa približných odhadov sa vo Francúzsku pohybuje až 8 250 radikálnych islamistov, ale napriek tomu sa do jediného deradikalizačného centra zapísalo len 59 ľudí a z nich iba 17 podalo prihlášku. Dostavilo sa ich nakoniec údajne deväť, ale ani jeden jediný nedokončil kompletný desaťmesačný pobyt. 
     
    Medzi hŕstkou chovancov v Château de Pontourny bol údajne aj 24-ročný džihádista, ktorého zatkli koncom januára tohto roka počas záťahu proti teroristom v Štrasburgu. Podľa polície bol napojený na jedného zo strojcov útoku na parížsky klub Bataclan z novembra 2015. Údajne sa chystal odcestovať do Sýrie, kde sa chcel pridať k Islamskému štátu. Mladého islamistu zatkli v čase, keď mal vypísanú priepustku z deradikalizačného centra. 
     
    Podľa rozpracovanej správy zlyhala aj vládna snaha vyhnať islamský radikalizmus z francúzskych nápravných zariadení. Vlani vláda nariadila, aby boli radikáli držaní v izolácii od ostatných väzňov. Cieľom pôvodne bolo izolovať džihádistov, aby nešírili radikálne myšlienky medzi ostatnými. Opatrenie však viedlo akurát tak k nárastu násilia voči dozorcom, pretože fungoval takzvaný skupinový efekt. 
     
    Správa dokonca kritizuje aj to, že sa zo snahy o začlenenie radikálov do spoločnosti stala pre niektoré mimovládne organizácie forma podnikania, aj keď v sektore nikdy nepôsobili. „Viaceré asociácie, ktoré vyhľadávajú verejné financovanie v čase fiškálnej krízy, sa obrátili na deradikalizačný sektor bez akýchkoľvek skúseností,“ konštatuje senátorka Esther Benbassaová, členka komisie, ktorá správu zostavuje. 
     
    Podľa senátorky Benbassaovej bol program na deradikalizáciu „choro koncipovaný a uponáhľaný z politických dôvodov“ v čase, keď džihádisti predstavujú skutočnú hrozbu. 
     
    Prevýchova a centrá na deradikalizáciu sú však podľa francúzskeho sociológa iránskeho pôvodu a experta na radikalizáciu Farhada Khosrokhavara v mnohých prípadoch zbytočné. „Niektorí ľudia môžu byť deradikalizovaní, ale nie všetci. Nie je to možné v prípade radikálnych džihádistov, ktorí sú úplne oddaní. Tieto typy sú mimoriadne nebezpečné a predstavujú 10 až 15 percent tých, z ktorých sa stali radikáli. Väzenie môže byť jednou z mála ciest, ako sa s nimi porátať,“ uviedol Khosrokhavar pre France 24
     
    - Reklama -