Deň boja proti fašizmu: Akú úlohu hrá v slovenskom kalendári? Zľahčuje Hitlerove zločiny a Tisov štát, odkazuje Blaha poslednému križiakovi Krajniakovi

9. 11. 2016 19:00

Deviateho novembra v roku 1938 sa začal po rasistickom prejave Adolfa Hitlera v medzivojnovom Nemecku hon na všetko židovské a vyústil tak v krvavú krištáľovú noc. V tento deň ľahli popolom a boli zdemolované desiatky až stovky synagóg, modlitební či židovských cintorínov. Dnes, v Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu, sme sa obzreli cez plece za jedným z najtemnejších období európskej histórie. Práve pri tejto príležitosti ParlamentnéListy.sk vyspovedali zástupcov slovenských politických strán a opýtali sa, ako tento deň vnímajú. Reč bola o generačnej pamäti, európskej fašizácii, Gustávovi Husákovi, ale aj o tom, či bežní ľudia tento deň vôbec registrujú.

Deň boja proti fašizmu: Akú úlohu hrá v slovenskom kalendári? Zľahčuje Hitlerove zločiny a Tisov štát, odkazuje Blaha poslednému križiakovi Krajniakovi
Foto: SITA
Popis: Ilustračná fotografia
reklama

Dnes si pripomíname Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu. Oslovili sme slovenských politikov, ale aj niektorých členov Komisie NR SR proti fašizmu a extrémizmu na čele s Ľubošom Blahom, aby sa vyjadrili k problematike. Aký zmysel a dôležitosť tomuto dňu prisudzujú?

Nezabúdajme na komunistov

Podľa Milana Krajniaka, člena komisie proti fašizmu, si treba pripomínať dni, ktoré upozorňujú na výročia udalostí súvisiacich s politickým extrémizmom. „Má zmysel si pripomenúť 25. február z roku 1948 alebo to, čo sa udialo v apríli v roku 1942, keď začali transporty. Určite má zmysel ľuďom pripomínať, k čomu takéto extrémistické politické ideológie viedli,“ konštatuje „posledný križiak“ Milan Krajniak.

Ten ďalej upozorňuje, že na nacizmus, ale aj komunizmus by sa mal používať rovnako kritický meter. „Snažíme sa v spoločnosti prezentovať, že fašizmus bol fuj a že tí, čo proti nemu bojovali, napriek tomu, že to boli prívrženci ideológie, ktorá bola rovnako zvrátená, sú v pohode a sú braní ako bojovníci za slobodu,“ spresňuje kollárovec.

Komunistická strana Slovenska prednedávnom prišla s nápadom osadenia pamätnej tabule komunistickému exprezidentovi Československa Gustávovi Husákovi. Návrh posunuli smerákovi Ľubošovi Blahovi, ktorý iniciatívu víta. O niečo kritickejší je práve Milan Krajniak. „Návrh na pamätník Gustávovi Husákovi považujem za vrchol absurdnosti a som zvedavý, ako sa s tým vysporiada komisia proti fašizmu, ktorej som členom,“ uzavrel Krajniak a zároveň dodal, že bežní ľudia Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu vôbec neregistrujú.

Úder do posledného križiaka

Šéf komisie proti fašizmu Ľuboš Blaha má na dnešnú pripomienku krištáľovej noci jasný názor. „Má nám pripomínať, aká môže byť ľudská zloba strašidelná a ako môže ničiť ľudské životy,“ prezradil. Zároveň v tomto smere kritizuje starý kontinent. „Mám pocit, že Európa sa dnes do veľkej miery fašizuje, a najmä krajne pravicové prúdy sa snažia apelovať na ľudskú nenávisť voči inakosti. Najstrašidelnejšie na tom je, že ľudia, ktorí majú iba inú farbu pokožky či inú kultúru, tak sa automaticky stávajú terčmi zloby. A to je problém celého fašizmu!“ rozvášnil sa smerák.

Napriek tomu, že Blaha a Krajniak figurujú v komisii pre boj proti fašizmu, niektoré ich názory na adresu extrémizmu sa rozchádzajú. Jedným z najčerstvejších bodov úrazu je spomínaná iniciatíva za osadenie pamätnej tabule komunistického exprezidenta. Blaha odsudzuje Krajniakovo hádzanie fašistického a komunistického režimu do jedného vreca. „To, že pán Krajniak to spája, je dôkazom toho, že nedokáže mať silné antifašistické presvedčenie a snaží sa zľahčovať Hitlerove zločiny a zločiny Tisovho štátu a iných satelitov nacistického Nemecka. Všetci dobre vieme, že aj komunisti bojovali proti fašistom, vrátane Gustáva Husáka. Znevažovanie ich pamiatky v boji v Slovenskom národnom povstaní je voda na mlyn práve všetkým fašistom,“ pustil sa do kolegu Krajniaka Blaha.

Osuský na rodinnú nôtu

„Jedným z najväčších problémov súčasnosti je nezáujem mladých ľudí o dejiny. Je neuveriteľné, ako málo hovoria rodičia svojim deťom o tom, v čom žili. Dnes zrejme nie je ani záujem o historické fakty, čo má za následok, že za demokraciu sa považuje tolerovanie ľavicových, ale aj pravicových extrémistických názorov,“ opisuje súčasnú spoločenskú situáciu saskár Peter Osuský.

Ten taktiež upozorňuje, že sa v dnešnej spoločnosti ozývajú osoby, ktoré podnecujú nenávisť, a preto sa pýta, ako potom fungujú orgány, ktorých náplň je práve boj s extrémizmom. „Daňoví poplatníci si takéto orgány platia zo svojich peňazí,“ podčiarkuje poslanec.

Politik upozorňuje, že veľmi dobre vie, čo pojem fašizmus predstavuje, a dvakrát zhovievavý, podobne ako Milan Krajniak, nie je ani k bývalému režimu. „Aj moji rodičia bojovali proti fašizmu. Môj prastrýko, veľvyslanec, Štefan Osuský bol signatárom Trianonskej zmluvy a zhruba pred 40 rokmi založil tribunál na súdenie svetového komunizmu. Vieme, odkiaľ pochádza to najhoršie, čo postihlo túto krajinu, teda fašizmus a komunizmus,“ uzatvára Osuský

K problematike sa vyjadril aj ďalší zo saskárov Juraj Droba. „Práve v dnešnej dobe, v ktorej čierne prestáva byť čiernym a biele bielym, a vznikajú strany, ktoré podporujú extrémizmus a fašizmus, je potrebné, aby sme si takýto deň pripomínali,“ radí poslanec.

O demokraciu treba zápasiť

„Takéto dni majú veľký význam, aby sme si pripomenuli podobné udalosti, ktoré sa stali v minulosti, a nesmieme dopustiť, aby sme ich neopakovali,“ prezradil na adresu medzinárodného dňa Anton Hrnko. Taktiež pripomenul, že demokracia je stav spoločnosti, ktorý veľa ľudí berie ako samozrejmosť. „Treba sa o ňu starať a stále o ňu zápasiť,“ dodáva.

Názor šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára pretlmočilo tlačové oddelenie strany. „Práve v dnešnej dobe, keď po celej Európe, ale, bohužiaľ, už aj na Slovensku, zažívame nárast extrémizmu a neznášanlivosti voči celým skupinám ľudí, je potrebné si tento deň pripomínať. Zároveň je však dôležité, aby nezostal tento deň len akousi spomienkou na historické udalosti, ale aby bol stále prítomným presvedčením v každom z nás, že tieto udalosti sa už nikdy nesmú opakovať,“ odkazuje Most-Híd na margo problematiky.

Podľa kotlebovca Milana Uhríka si je potrebné pripomínať podobné dni, no taktiež dodáva jedno malé „ale“. „Netreba v ľuďoch vyvolávať pocity nejakej večnej viny, pretože nikto z mladšej generácie nie je zodpovedný za to, čo sa stalo v minulosti, a nikto z nás vtedy nežil. A ak ide o boj proti extrémizmu, tak s tým môžeme len súhlasiť, pretože súčasnú vládu považujeme za maximálne extrémistickú,“ dodáva riaditeľ Úradu Banskobystrického kraja.  

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: pk
reklama

Ďalšie články z rubriky

Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

18:25 Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

Svetové médiá už informovali, že OSN rozhodla, že klimatických utečencov nebudú môcť vrátiť do krají…