Luděk Šídlo v úvode porovnal populačný vývoj v Európe so Spojenými štátmi americkými a upozornil na významné rozdiely v dynamike demografického vývoja, hoci oba regióny majú podobný štýl života a kultúru. Zatiaľ čo v Európskej únii počet obyvateľov klesá, v USA sa podľa Šídla očakáva ich stály nárast a v dlhšom časovom horizonte by mali mať oba regióny podobný počet obyvateľov. Na zaostávaní Európy v raste počtu obyvateľov sa podľa neho významne podpisuje pokles prirodzeného prírastku obyvateľstva a nie je to teda imigrácia; v tomto ohľade je na tom americký aj európsky región približne rovnako. Od 90. rokov sa však v Európe stal migračný prírastok dominantnou zložkou zmeny počtu obyvateľov; zásadný je však hlavne pokles pôrodnosti a dá sa predpokladať, že úbytok obyvateľstva v Európe bude v budúcnosti vyšší, prirodzený prírastok je teraz totiž takmer nulový.
Rozhodujúce je reprodukčné správanie
Rozdiely v prírastku obyvateľstva podľa demografov neurčuje migrácia, ale reprodukčné správanie. V tomto európskom trende je aj Česko, keď súčasný priemer v Českej republike je niečo cez 1,4 dieťaťa na jednu ženu – v EÚ je to len asi o desatinu viac. „V Českej republike bol zaznamenaný najväčší pokles v roku 1999, keď pripadalo na jednu ženu 1,13 dieťaťa. Popri európskych priemeroch majú Spojené štáty hodnotu 2,1, čo je miera postačujúca na udržanie počtu obyvateľov.“ Zdá sa, že vyššia hodnota plodnosti v USA je spôsobená podielom hispánskeho alebo černošského obyvateľstva. „Ukazuje sa však, že to na celkové počty nemá veľký vplyv, na dynamike reprodukčného správania sa významne podieľa belošská populácia, ktorá sa správa viac prokreativne ako populácia v Európe,“ uviedol Luděk Šídlo. Problém je podľa neho tiež európsky trend, v rámci ktorého sa zvyšuje priemerný vek matiek. Ťažisko pôrodnosti v Európskej únii je vo veku matiek nad tridsať rokov, zatiaľ čo v USA je vek rodičiek nižší. Odkladanie prvého pôrodu do vyššieho veku tiež znižuje pravdepodobnosť, že ženy budú mať viac ďalších detí.
Prijímanie nie je prejav slabosti, ale sily
Pre zachovanie počtu obyvateľov je potrebná migrácia. Na to, aby sa dlhodobo počet obyvateľov Českej republiky udržal na dnešných desiatich a pol milióna, bude príchod cudzincov nutný. Potrebný počet sa odvíja od budúceho vývoja pôrodnosti. V prípade optimistickej situácie a rastu pôrodnosti by to malo byť zhruba štyridsaťtisíc migrantov ročne, toto číslo by v druhej polovici 21. storočia mohlo klesnúť na dvadsaťtisíc. Ak by však pôrodnosť stagnovala alebo ďalej klesala, bude počet nutných imigrantov dosahovať až šesťdesiattisíc. Tomáš Fiala tiež načrtol demografický scenár pre teoretickú situáciu úplného zastavenia migrácie. „Keby imigrácia nebola vôbec, počet obyvateľov Nemecka by postupne klesol na päťdesiat miliónov, u nás, kde nie je migračný prírastok taký veľký, by to malo síce menší vplyv, v dlhodobom horizonte by však rovnako počet obyvateľov Českej republiky klesol na osem miliónov,“ uviedol Tomáš Fiala.
Na otázku, ktorá bola aj v názve jihlavskej debaty, totiž či migrácia vyrieši vymieranie Európy, dnes demografi nemajú jednoznačnú odpoveď. Tomáš Fiala zdôraznil, že Európa by mala pre migrantov vytvárať podmienky aj vzhľadom na ich význam pre ekonomiku. „Čím viac Európa pomôže migrantom, tým viac pomôže sebe. Domnievam sa rovnako ako Vladimír Špidla, že Česká republika je natoľko silná, že imigračnú krízu dokáže zvládnuť. Prijímanie nie je prejav slabosti, ale sily. O to viac bude v budúcnosti Európa považovaná za civilizované spoločenstvo a bude mať preto väčšiu podporu liberálnych kultúr a ľudí,“ povedal v Jihlave Tomáš Fiala.
autor: David Daniel
- Reklama -
