„Je potrebné sa občas zastaviť a urobiť si v živote niečo ako inventúru, bilanciu, stretnúť sa sám so sebou, spýtať sa, či je to v poriadku a pozrieť sa, čo si ponechám, čo odložím ako nepotrebné, prežité, kde zmením smer a ako… Na to je koniec roka ako stvorený,” mieni.
Z toho je podľa jej slov zrejmé, prečo si ľudia dávajú predsavzatia a prečo pomenovávajú to, čo by radi zmenili. Tvrdí, že väčšinou pomenujú iba povrchné a viditeľné veci, akými sú napríklad prestať fajčiť, začať športovať či schudnúť.
„Vytyčujú si ciele, ako urobiť skúšky, dosiahnuť postup, kúpiť si to či ono. Sú to ale zvyčajne zástupné veci, zmeniť chceme predovšetkým pocit zo seba, svojho života. Zmeniť svoj život tak, aby sme sa o rok cítili lepším, hodnotnejším človekom,” komentovala Kusá s dôvetkom, že keď si to človek uvedomí, bude k novoročným predsavzatiam vzhliadať s úctou a rešpektom.
Ako doplnila, sú to stelesnené želania, očakávania, túžby, ktoré reprezentujú smerovanie človeka a jeho rozhodnutia.
„Môžu byť zdrojom energie a sily na všetko, o čo sa budeme v nasledujúcom roku usilovať. Keď si žiadne predsavzatia nedáme, nebudeme sami z ich nesplnenia sklamaní, ale nebudeme mať ani tú každý rok novú motiváciu a energiu,” uzavrela.
