Predseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko predstavil minulý týždeň návrh, ktorým chce presadiť, aby ľudia, ktorí pracujú aspoň rok v jednej firme, dostávali povinne 13. plat. Tento návrh má byť súčasťou nového sociálneho programu, ktorým strana predstaví svoju víziu sociálneho zabezpečenia po roku 2020.
„Chceme, aby sa v Slovenskej republike dôsledne uplatňoval princíp zásluhovosti a výkonu, aj preto budem so svojimi koaličnými partnermi hovoriť o potrebe uzákonenia 13. platu pre všetkých zamestnancov,“ uviedol v tejto súvislosti šéf SNS a predseda parlamentu Andrej Danko.
Životná úroveň na Slovensku je pod priemerom EÚ
Podľa Konfederácie odborových zväzov SR by zavedenie spomínaného 13. platu zvýšenie príjmu a tým pádom aj zvýšenie životnej úrovne a celkovo rast spotreby, čo by malo aj pozitívne účinky na ekonomiku.
„Dlhodobo vidíme, že životná úroveň na Slovensku je pod priemerom Európskej únie. S vývojom miezd úzko súvisí produktivita práce, mzdy by mali teda rásť aspoň takým tempom ako produktivita práce. Produktivita práce na Slovensku je dlhodobo vysoká, dosahuje viac ako 80 % priemernej produktivity práce krajín EÚ a každým rokom rastie. Tento trend sa predpokladá aj v ďalších rokoch. Každý zamestnanec by mal byť teda spravodlivo ohodnotený za vykonanú prácu,“ uviedla v stanovisku hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.
Podiel miezd a platov na HDP sa podľa KOZ SR v roku 2017 predpokladá na úrovni 31,4 %, pričom zisky firiem tvoria viac ako 50 % HDP, čo poskytuje možnosť finančných rezerv na vyplatenie trinásteho platu.
Ide o populistický ťah, ktorý zvýši nezamestnanosť
Finančný analytik Ronald Ižip si však nemyslí, že zavedenie povinného trinásteho platu pre ľudí je dobrým návrhom. „Je to opäť jeden z tých zlých návrhov pána Danka, lebo aj keby to zlepšilo finančnú situáciu ľuďom aspoň naoko, tak z dlhodobého hľadiska by to poškodilo slovenskú ekonomiku. Keď niekto príde s trinástym platom, môže prísť aj so štrnástym, pätnástym a akýmkoľvek riešením, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú trh práce založený na dopyte a ponuke. Znamená to, že akonáhle sa zavedie trinásty plat, budú poškodení zamestnávatelia, lebo budú musieť šetriť inde,“ povedal Ižip s tým, že v konečnom dôsledku budú zamestnávatelia prijímať menej ľudí a budú si musieť kompenzovať vyššie náklady.
Prognóza je podľa analytika po zavedení takejto zmeny negatívna pre Slovensko, lebo „je to netrhové a nesystémové riešenie ktoré viac poškodí ekonomiku, ako jej pomôže. Ide iba o dobrý politický a populistický ťah, ktorý zvýši nezamestnanosť.“
Ronald Ižip tiež tvrdí, že snaha politikov je osloviť určitú vrstvu obyvateľstva, pričom sa pustil aj do Roberta Fica. „Vládnutie Roberta Fica je známkou toho, že nedokáže správne reflektovať na potreby slovenskej ekonomiky. Väčšina zákonov, ktoré boli v tomto smere prijaté, poškodili ekonomické prostredie na Slovensku a týmto zákonom by sa to iba zvýraznilo. Smerovanie Slovenska je z ekonomického hľadiska veľmi negatívne,“ dodal Ižip, ktorý si myslí, že štát by nemal do týchto záležitostí zasahovať a hovoriť podnikateľom, čo majú robiť a koľko majú platiť.
„Koľko firiem by na základe takéhoto zákona skrachovalo? Koľko ľudí by museli prepustiť? Ďalšia byrokratizácia by tiež sťažila podnikanie na Slovensku. Pomôže to pár ľuďom, ale v konečnom dôsledku sa to vráti v niekoľkonásobne horšom smere. Takéto myšlienky sú veľmi nešťastné,“ povedal analytik.
Hoci je protiargumentácia taká, že trinásty plat by zvýšil motiváciu u zamestnancov a tiež produktivitu práce, dlhodobé štúdie podľa Ižipa ukazujú, že finančná kompenzácia má iba krátkodobý efekt, na to, aby dokázala byť príčinou lepšieho výkonu zamestnanca.
Sú však krajiny vo svete, kde napríklad v Nemecku a Rakúsku garantujú kolektívne zmluvy trinásty plat. V Taliansku je tiež zavedený od 30. rokoch 20. storočia, preto je podľa Ižipa Európa taká nekonkurencieschopná. „Ak opomenieme silu kolektívneho vyjednávania v Nemecku, tak napríklad také Taliansko je typický bola krajina konkurencieschopnejšia. Naopak, to sú veci, ktoré skutočne bránia, aby sme dokázali naštartovať väčší ekonomický rast. Toto je skôr cesta ku skostnatenému systému štátnych zásahov, ktorý sa vždy ukázal ako neefektívny a zlý, lebo viac poškodzuje ekonomiku, ako ju zlepšuje,“ uzavrel analytik Ronald Ižip.
Je to právny nezmysel
Opozičná strana Sloboda a Solidarita sa podobne ako analytik Ižip kriticky pustila do návrhu SNS, ktorý považujú za ekonomický aj právny nezmysel. Liberáli nevidia dôvod, aby Slovensko preberalo prvky centrálne plánovanej ekonomiky, ktoré historicky zlyhali.
„Podľa ústavy sa hospodárstvo SR zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Sociálny rozmer trhovej ekonomiky nie je to, že parlamentná väčšina uzákoní 13. platy, ale napríklad to, že existuje poistenie v nezamestnanosti, že existujú dávky v hmotnej núdzi alebo právo každého občana vrátane tých, ktorí sú mimo systému zdravotného poistenia, na zdravotnú starostlivosť v život ohrozujúcich prípadoch,“ argumentuje SaS.
To, že slovenské hospodárstvo je z ústavy trhové, podľa liberálov zasa znamená, že drvivá väčšina cien vrátane ceny práce sa vytvára v závislosti od ponuky a dopytu, teda na trhu. „Uzákonenie 13. platu by v praxi viedlo k tomu, že by podnikatelia pod hlavičkou povinného 13. platu vyplácali zamestnancom napríklad jedno euro. A to by zas viedlo populistov k tomu, aby 13. platy určili firmám direktívne. Lenže to by sa už Slovensko prepadávalo do komunizmu,“ upozorňuje v stanovisku strana Slobody a Solidarity.
Autor: OS, TASR
