Návrh zákona, ktorý predložil predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák, by sa dotkol dvoch strán – a to Sme rodina – Boris Kollár a Kotleba – ĽSNS. Proti zákonu bol aj poslanec jednej z koaličných strán – Peter Kresák z Mostu-Híd. Ústavný právnik totiž odmietol po druhom čítaní zákona podporiť zmeny, ktoré navrhuje SNS. Rovnako sa vďaka jeho hlasu neschválil zákon na ústavnoprávnom výbore, píše sa na portále sme.sk.
O návrhu zákona by sa malo hlasovať tento týždeň, pričom by sa malo čakať aj na podpis prezidenta. Kým predtým Kresák tvrdo odmietal schválenie návrhu, po debate s národniarmi sa rozhodol, že zaň zdvihne ruku. Ešte nedávno však tvrdil, že ak by prešiel parlamentom a výborom, tak by mohol byť protiústavný. „To, čo tam bolo uvedené, by neobstálo pri teste proporcionality,“ uviedol ako dôvod k tomu, prečo sa postavil proti návrhu.
„Rozšírili sme zdôvodnenie, aby to nebolo spochybniteľné. Je tam presný dôvod, prečo by strana nemala mať v názve meno predsedu alebo vodcu,“ uviedol Tibor Bernaťák pred debatou s Kresákom. Podľa bugárovca by sa za návrh mala postaviť väčšina klubu Mosta-Híd. Podľa informácii by proti návrhu nemal byť ani Smer, čiže koalícia by mala mať na schválenie dostatok hlasov.
Nielen názov
Treba však dodať, že národniari chcú presadiť viacero zmien. Okrem toho, aby v názve strany nebolo meno predsedu, navrhujú, aby členovia strán, ktoré rozpustil Najvyšší súd Slovenskej republiky, nemohli päť rokov založiť žiadny politický subjekt. Rovnako by sa nemohli presunúť ani do strany či hnutia, ktorá už existuje a vykonávať v nej funkciu predsedu alebo podpredsedu. V prípade porušenia by strana dostala pokutu 3500 eur.
Rovnako sa navrhuje, aby strany mali aspoň 300 členov. A to z dôvodu, že dlhodobo vyčítajú OĽaNO, že vo výročnej správe majú uvedených iba 13 členov. Na druhej strane, Most-Híd navrhuje to, aby strany mali aspoň 45 ľudí v štruktúrach s právom rozhodovať.
A tu je kameň úrazu. Proti prijatiu zákona boli práve Sme rodina, SaS a OĽaNO. Kým Sme rodina by si musela upraviť názov, požadovaný počet 300 členov nemala ku koncu minulého roku ani SaS, ani OĽaNO. „Zákon je šitý ako bič na opozíciu, a konkrétne na OĽaNO,“ myslí si predsedníčka poslaneckého klubu strany Veronika Remišová. Dodáva, že zákon by podporili len v prípade, ak by koalícia podporila ich pozmeňujúce návrhy.
Kollár: Všetko závisí od pozmeňovacích návrhov
Na názor k celej veci sme sa pýtali predsedu jedného zo strán, ktorý má v názve strany svoje meno – Borisa Kollára. Ten hovorí jasne, že zmeny, ktoré navrhujú národniari, nemôžu zmeniť to. že najväčšiu legitimitu majú strany od voličov. Rovnako konštatuje, že návrh predkladali čisto len kvôli tomu, aby sa porátal s Igorom Matovičom a jeho stranou. “Mne ako občanovi môže byť úplne jedno, koľko členov má daná strana. Zoberte si to, že SNS má vyše 5000 členov a neboli schopní zo svojich radov postaviť jedného ministra,” uvádza pre Parlamentné listy.
Ak by však parlament schválil návrh národniarov, Kollár nevylučuje, že by zákon napadli na Ústavnom súde. “Všetko ale závisí od toho, v akej forme budú pozmeňovacie návrhy,” dodal.
Rovnako nás zaujímalo, čo hovorí na zmenu názorov pána Kresáka, ktorý bol prv proti návrhu a momentálne chce návrh podporiť. Ako však uviedol, s Petrom Kresákom hovoril, pričom mal problém s jednou protiústavnosťou. “Ak by sa presadilo, aby sme my alebo pán Kotleba odstránili naše mená z názvu strany, tak by sme už Sme rodina alebo ĽSNS nemohli použiť. A to z dôvodu, že už raz bolo použité. Proste existuje taký zákon, ktorý to zakazuje. Ak sa však táto nezrovnalosť odstráni, tak s tým problém nemá,” vysvetlil.
Uhrík: Danko nemôže prikazovať stranám, koľko majú mať členov
Podobný názor zastáva aj poslanec a hovorca ĽSNS Milan Uhrík. Chcú si počkať na to, či budú ešte pridané nejaké pozmeňujúce návrhy, pričom teraz existujú iba dva, a teda o názve strany a o postupe členov strany, ktorá by bola zrušená Najvyšším súdom. Rovnako si chcú počkať aj na parlamentnú rozpravu a vypočuť si argumenty. “Ale návrh zákona ako takého jednoznačne odmietame, pretože pán Danko nemá mandát na to, aby ostatným politickým stranám diktoval, koľko majú mať členov, ako sa majú volať či čo majú robiť. To je len jeho akási túžba ničiť z pozície sily politickú konkurenciu, ktorá mu odoberá nielen voličov, ale aj členov a sympatizantov,” uviedol pre Parlamentné listy.
Či sa však v prípade schválenia zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi obrátia na súd, nie je isté. Podľa neho nie je zrejmé ani to, či prejde samotný návrh, pretože sú naň rôzne názory u individuálnych poslancov z koalície. Ako však dodáva, nemajú v strane dostatok poslancov, aby túto vec napadli na Ústavnom súde. “Ak by nás v tejto veci niekto oslovil, tak ju podporíme,” dodáva na záver.
