“Úmyselne som poukázal po návšteve svätého Otca na to, čo som vnímal aj ja. A to je posolstvo dialógu náboženstiev. Tou najväčšou výzvou pre žitie v modernom svete je práve náboženský dialóg a okresávanie hrán kresťanstva a moslimov, ale hlavne definovanie radikálneho náboženstva,” povedal Danko. Príkladom je podľa jeho slov Rakúsko, ktoré zastavilo podozrivé financovanie niektorých mešít. Zdôraznil však, že ctiť si treba každé náboženstvo.
Dobrým príkladom bola podľa predsedu slovenského parlamentu aj návšteva pápeža Františka v Abú Dhabí. “Netreba sa báť iných náboženstiev ani iných ľudí,” zdôraznil s dôvetkom, že on osobne má vynikajúci vzťah k Srbsku a veľmi priateľský vzťah k Čiernej Hore. “Tieto dva štáty by mali byť prvotné a prioritné pre vstup do Únie,” podčiarkol.
Do krajín západného Balkánu musí podľa Danka EÚ vyslať jasný a presvedčivý signál spolupatričnosti a spoločnej vízie pre budúcnosť. “V tejto súvislosti ma teší, že Severné Macedónsko po 27 rokoch dosiahlo historický prelom vo vzťahoch s Gréckom a vytvára tak novú, pozitívnu situáciu nielen pre seba, ale aj pre ostatné krajiny západného Balkánu,” povedal.
Ak EÚ nevyužije strategickú možnosť integrovať západný Balkán, otvorí tým podľa Danka priestor pre bezpečnostné hrozby, nestabilitu a neželaný vonkajší vplyv v celom regióne, ktorého význam si uvedomujú aj iní silní medzinárodní hráči.
Dankovi je “veľmi ľúto”, že EÚ stráca priveľa času s brexitom. Noví lídri v štruktúrach EÚ by podľa neho mohli vyriešiť túto otázku “rýchlejšie” a “flexibilnejšie”. “Viem, že to nie je ľahké, ale radšej by som sa rozprával so svojimi kolegami o zlepšení spolupráce, o rozširovaní EÚ, ako o problémoch, ktoré EÚ dostávajú na križovatku, či vôbec pokračovať, alebo akým smerom sa rozvíjať,” povedal.
Konferenciu označil Danko za mimoriadne dôležitú. Európska sociálna politika by mala byť podľa predsedu slovenského parlamentu “kľúčovým prvkom európskej zahraničnej politiky”. Pripomenul aj to, že bezpečnostné prostredie v susedstve európskych krajín je menej predvídateľné ako v minulosti. “Vysoký počet regionálnych konfliktov si vyžaduje našu pozornosť a potrebu ich riešenia,” skonštatoval.
Stabilizácia susedstva je podľa predsedu NR SR hlavnou a momentálne najnaliehavejšou výzvou pre Európsku úniu a samotné partnerské krajiny v regióne na východe. “A to nielen v rámci bezpečnosti, ale aj v ekonomickej hrozbe a nelegálnej migrácii,” zdôraznil.
Zástupcovia jednotlivých krajín EÚ sa venovali najaktuálnejším témam. Medzi nimi napríklad blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu, brexitu, konfliktu na Ukrajine, otázke nelegálnej migrácie, integrácii západného Balkánu do EÚ či vzájomnej spolupráci jednotlivých krajín.
Konferencia vo Viedni potrvá do utorka (9. 4.).
