„V prvej polovici roka 2017 predložíme návrh zákona,“ informovala Parlamentné listy hovorkyňa SNS Júlia Kollárová. Neodpovedala však, či má byť minimálny počet stanovený na 500, ako ešte v lete avizoval líder národniarov Andrej Danko. Samotná SNS má vyše 7 000 členov. Zo súčasných parlamentných strán by však tento limit nespĺňali SaS, OĽaNO, ĽS NS a približne na hranici je aj Sme rodina.
Hovorí sa aj o ďalších zmenách: ak je strana zaregistrovaná, nemala by rok pred voľbami meniť svoj názov. V parlamentných voľbách zrejme nebude môcť kandidovať strana, ak nebude zaregistrovaná minimálne rok pred voľbami.
Transparentnejšie by malo byť financovanie strán a registrácia členov. „Som za transparentné nakladanie s peniazmi. Strana by mala dokázať zdokladovať, že vytvára právo združovania pre občanov a umožňuje členstvo záujemcom. V zákone musia byť pre strany definované mechanizmy. Snem predsa nemôže tvoriť predseda a traja členovia,“ poznamenal Danko v rozhovore pre TASR.
Most-Híd súhlasí, Smer nereagoval
Koaličná strana Most-Híd síce zatiaľ nepozná obsah zákona, ale jasné pravidlá pre politické strany a správne nastavené podmienky podporí, povedala nám tlačová tajomníčka Mosta Františka Dušíková.
Podľa bugárovcov predvolebné slogany a populizmus aj na Slovensku prinášajú voličské hlasy, často na úkor kvalitného volebného programu. „Podľa Mosta-Híd by strany mali mať čo ponúknuť aj na miestnej úrovni. Relatívne široká členská základňa nemusí byť zárukou dostatočnej odbornej kapacity na všetkých úrovniach, ale bez nej je to ťažko zrealizovateľné. K úspešnej práci na regionálnej úrovni a k zodpovednému vládnutiu sú potrebné funkčné stranícke štruktúry,“ podotkla Dušíková.
Smer-SD na naše otázky, či podporí Dankovu iniciatívu, zatiaľ neodpovedal.
Opozícia je proti
Líder SaS Richard Sulík si myslí, že politická súťaž už nebude primárne o tom, kto má lepšie riešenia a kto má lepších kandidátov. „Na prvom mieste bude kvantita. Stačí si pozrieť vládnu stranu Smer, ktorá má najviac členov (vyše 16-tisíc), akých politických velikánov vyprodukovala – Kaliňák, Paška, Jánoš, Kvorka či Zmajkovičová,“ píše Sulík vo svojom komentári pre HNonline.sk. Podľa neho ani najvyšší počet členov na Slovensku nie je zárukou kvalitných či slušných politikov.
Europoslanec tvrdí, že SaS nikdy nemala stanovený strop pre členov. Rozhodujúcim kritériom je splnenie náročných kritérií. „Napríklad by sa členom SaS nemohol stať Andrej Danko, lebo bol štatutárom vytunelovaného podniku Lesostav Revúca. Robert Kaliňák by tiež nemohol byť členom SaS, lebo je proti nemu vedené vyšetrovanie. Bývalý poslanec Jánoš tĺkol svoju ženu, Renáta Zmajkovičová bola zapletená do korupčného škandálu s piešťanským cétečkom, Pavol Paška bol členom KSČ a mnoho ďalších dôvodov a mnoho ďalších prípadov.“
Sme rodina takýto typ zmien nepodporí – hovorí pre PL.sk predseda hnutia Boris Kollár a použil príklad aj na svojej osobe: „Relevanciu politickým stranám dávajú voliči a nemal by to byť nejaký politik, či už Danko, Fico, Bugár, alebo Kollár.“
„Tieto veci by mali riešiť ľudia, ich hlasy majú najväčšiu relevantnosť. Keď má Matovič štyroch ľudí v strane a ľudia sú ochotní takúto stranu podporiť, je relevantná. Všetci to vedia a dostane 11 % vo voľbách. Čo je väčšia relevantnosť: myslenie politika alebo myslenie státisícoch ľudí? Kto má väčšie právo rozhodnutia ako ľudia? Prečo my máme do toho vstupovať? To sú len také pánske huncútstva,“ pýta sa a následne si odpovedá Kollár, podľa ktorého nejde o to, kedy a akým spôsobom vznikne strana, ale či získa dôveru od ľudí vo voľbách.
