Csémi: Dnes je predčasné uvažovať o tom, že by som mal kandidovať na funkciu prezidenta Policajného zboru, vôbec mi to nenapadlo

2.11.2018 0:00

ROZHOVOR „Vo veci oddelenia cudzineckej polície vo Vajnoroch som miestnemu zastupiteľstvu povedal, že ľudia o ich mestskej časti hovoria ako o čiernej diere Bratislavy a že sú pánu Bohu za oknami. Raz som uviedol, že ak mi niekto nájde voľnú sklenenú pyramídu v centre mesta, tak sa tam veľmi radi presťahujeme. Na Slovensku rastie nielen legálna, ale aj nelegálna migrácia," povedal pre Parlamentné Listy riaditeľ úradu hraničnej a colnej polície Ladislav Csémi.

Csémi: Dnes je predčasné uvažovať o tom, že by som mal kandidovať na funkciu prezidenta Policajného zboru, vôbec mi to nenapadlo
Foto: TASR
Popis: Riaditeľ Úseku hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Ladislav Csémi

Ako sa zmenila situácia cudzineckej polície po tom, ako ste sa presťahovali do Vajnôr?

Odpoveď má dve časti – prvú by som nazval infraštrukturálnou a druhú meritórnou, v ktorej vybavujeme cudzineckú agendu. Infraštrukturálnu časť hodnotím ako výrazne lepšiu, veď sme sa presťahovali do väčších priestorov. V neposlednom rade je veľmi podstatné, že samotní policajti sú v nových priestoroch po tom, ako sa presťahovali z predchádzajúcich, ktoré nevyhovovali.

Čo sa týka cudzineckej agendy, tak tu máme istú smolu. A to z dôvodu, že kým prijmeme isté opatrenia legislatívneho, organizačného alebo vnútorného  metodicko-organizačného charakteru, tak navýšenie žiadostí cudzincov o pobyt nás vždy dobehne. Minimálne za posledné dva roky vnímame medziročný nárast žiadostí o 47 percent. To, samozrejme, znamená enormnú záťaž na prácu policajtov aj samotnú cudzineckú agendu.

Istým svetlom na konci tunela je, že daná problematika sa dostala na úroveň vlády, keď sa pred dvomi týždňami schválila Stratégia pracovnej mobility cudzincov na Slovensku. V dokumente sú uvedené jednak krátkodobé, ale aj strategické opatrenia, ktoré by problematiku mali riešiť. Opatrenia sú zároveň prierezové s ostanými ministerstvami a navrhnuté tak, aby sa zabezpečila možnosť aj v budúcnosti reagovať. A to z dôvodu, aby sa nestávalo, že kým v rámci Prezídia Policajného zboru prijmeme opatrenia, enormné množstvo žiadostí o pobyt nás vždy istým spôsobom dobehne, ako som to už uviedol. Tento fenomén sa týka nielen správneho konania, ale, samozrejme, aj činnosti stránkových pracovísk.

Čo by to teda mohlo vyriešiť?

Riešením je práve stratégia, o ktorej som hovoril, pretože v nej ideme viacerými smermi. Veľmi podstatné sú organizačné zmeny v rámci úradu hraničnej a cudzineckej polície. Niekoľkokrát sme už totiž čelili kritike zo strany odborníkov aj verejnosti aj na nízke počty pracovníkov, čo pramení aj v neobsadených policajných miestach. Tieto preto presúvame do regiónov, kde predpoklad obsadenosti je väčší, a následne pomocou legislatívnych zmien budeme na dané miesta presúvať spisy správneho konania z najviac zaťažených útvarov. Iné logické riešenie neexistuje, pretože sme súčasťou tej istej spoločnosti ako zamestnávatelia. To znamená, že máme vysoký nárast  práce, ale rovnako pociťujeme aj nedostatok pracovnej sily, teda skúsených policajtov.

Podstatným opatrením je aj vybudovať nový informačný systém, ktorý by mal také funkcionality, ako sa patrí na 21. storočie. Chceli by sme zaviesť objednávací systém na všetkých oddeleniach cudzineckej polície.  Takýto systém sme pilotne zaviedli na osobitnom pracovisku pre strategické podniky a centrá podnikových služieb. V projekte budeme ďalej pokračovať a chceli by sme ho rozšíriť na všetky pracoviská na Slovensku.

Týmto spôsobom by konečne bolo možné elektronicky komunikovať s každým cudzincom, ktorý by si chcel vybaviť legálny pobyt na Slovensku. Do tohto systému budú zapojené aj všetky ministerstvá, ktoré nám budú poskytovať podklady na vybavenie žiadostí. V rámci vnútornej metodickej činnosti sú pripravené interné predpisy na ďalšie zjednodušenie agendy, odstránenie prípadných duplicít. V mimorezortnom pripomienkovom konaní je už aj zákon o pobyte cudzincov s legislatívnymi riešeniami na zrýchlenie konania najmä v oblasti pracovnej migrácie. Všetky spomenuté opatrenia však musia vždy sledovať aj princípy riadenej migrácie a bezpečnosti občanov. Čokoľvek chceme zaviesť, nesmie to  oslabiť primárnu úlohu Policajného zboru, a tou je ochrana spoločnosti pred bezpečnostnými rizikami.

Oddelenie cudzineckej polícíe vo Vajnoroch Zdroj: TASR

Vráťme sa k pracovisku cudzineckej polície vo Vajnoroch. Nemajú cudzinci problém danú budovu nájsť? Predsa len ide o odľahlú mestskú časť, o ktorej cudzinci často nemusia vedieť...

Túto kritiku zažívame už od začiatku, keď sme sa rozhodli, že sa presťahujeme z budovy v Petržalke. Nechcem byť v tomto smere sarkastický, ale raz som uviedol, že ak mi niekto nájde voľnú sklenenú pyramídu v centre mesta, tak sa tam veľmi radi presťahujeme. Musíme však vychádzať z reality, ktorá bola v čase rozhodovania taká, že predchádzajúca budova cudzineckej polície bola v dezolátnom stave.

Ministerstvo vnútra vlastnilo a stále vlastní budovu vo Vajnoroch, ktorú sme zobrali na základe efektivity a možnosti rýchleho presťahovania sa. Efektivita spočívala vo vynaložených finančných prostriedkoch. Rovnako treba povedať, že daná budova bola v tom čase natoľko pripravená, že v nej boli zavedené aj štruktúrované kabeláže a podobné záležitosti, ktoré sme potrebovali na spustenie stránkového pracoviska. A to nám vyhovovalo.

Čo sa týka vzdialenosti od centra, tak aj miestnemu zastupiteľstvu vo Vajnoroch som povedal, že  sú ľudia, ktorí o ich mestskej často hovoria ako o čiernej diere Bratislavy a že sú pánu Bohu za oknami. Z toho ostali viacerí poslanci prekvapení, pretože práve táto mestská časť sa radí medzi najatraktívnejšie a dynamicky sa rozvíjajúce. Okrem toho si myslím, že pokiaľ niekto prichádza z Číny,  Pakistanu alebo z hocijakej vzdialenej krajiny  sveta a trafí na Slovensko, ale oddelenie cudzineckej polície nevie nájsť, tak v tom prípade problém nebude na našej strane.

V roku 2017 ste zaznamenali rekordný počet nelegálnych migrantov na území Slovenska. Existujú už nejaké štatistiky, ako sa vyvíja rok 2018?

V tomto smere je jedna celkom zaujímavá skutočnosť. V súčasnosti zaznamenávame najvyššie počty nelegálnej migrácie od vstupu do schengenského priestoru. Paradoxné na tom je, že sa to deje až po takzvanej migračnej kríze.

Myslíme si, že budeme  musieť riešiť viac ako 2700 prípadov nelegálnej migrácie, ktoré sme zaznamenali v minulom roku. V tomto smere je potrebné  skúmať aj štruktúru nelegálnej migrácie, pretože v rámci nej rozlišujeme tri hlavné oblasti. Prvá sa týka našich hraničných priechodov vrátane letísk, druhá sa týka vonkajších hraníc spolu so zelenou hranicou a treťou je vnútrozemie, tzv. neoprávnené pobyty.

Celková nelegálna migrácia na území Slovenska v období január až september 2018 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 vzrástla o 15,1 %. Konkrétne ide o nárast o 264 prípadov z 1 752 na 2 016. Počet neoprávnených pobytov medziročne vzrástol o 13,9 %, a teda z 1 557 na 1 774. Pri neoprávnenom prekročení štátnej hranice na začiatku roka evidovali nízke počty, no od mája 2018 je zaznamenávaný vyšší počet zadržaných na zelenej hranici a v mesiaci máj 2018 došlo k výraznému nárastu aj na hraničných priechodoch na vzdušnej hranici.

V  medziročnom porovnaní  došlo k celkovému nárastu o 24,1 % zo 195 na 242 prípadov. V porovnaní období január až september rokov 2017 a 2018 v kategórii neoprávnených pobytov evidujeme okrem  nárastu počtu zadržaných aj zmenu v jednotlivých podkategóriách. Kým počet zadržaných vo vnútrozemí medziročne klesol z 925 na 693 zadržaných osôb (rozdiel 25,1 %), počet zadržaných na hraničných priechodoch pri výstupe z krajiny vzrástol z 615 na 1 019 zadržaných osôb (65,7 %) a počet zadržaných po vrátení z iného členského štátu vzrástol zo 17 na 62 zadržaných osôb (264,7 %). Zmeny boli spôsobené najmä štátnymi príslušníkmi Ukrajiny, ktorí predstavujú takmer trojštvrtinový podiel všetkých neoprávnených pobytov.

Slovensko-ukrajinská hranica  Zdroj: TASR

Už ste spomínali, že vnímate veľký medziročný nárast v prípade legálnej migrácie. Znamená to, že cudzinci majú stále záujem o Slovensko?

Musím potvrdiť, že určite majú. Len za posledných rok ide o medziročný nárast o 47 percent, čo je obrovské číslo, ale môžem spomenúť aj viac ako 15 % nárast toku cestujúcich na hraničných priechodoch. V absolútnych hodnotách by sme povedali, že na Slovensku sa momentálne nachádza viac ako 110-tisíc cudzincov na povolenom pobyte. Z toho je približne 60-tisíc z tretích krajín, pričom viac ako polovica je na pracovnom trhu, ostatné pobyty sú iného druhu.  Napríklad ide o trvalé pobyty za účelom zlúčenia rodiny alebo prechodné pobyty za účelom štúdia, športu, jazykového vzdelávania a podobne. Zvyšných 50-tisíc tvoria občania členských štátov Európskej únie. V tomto ponímaní je Slovensko atraktívna krajina, pričom očakávame ďalšie navyšovanie žiadostí o pobyt.

V prípade nelegálnej a legálnej migrácie, o aké národnosti najčastejšie ide a prečo sem prichádzajú?

V oblasti nelegálnej migrácie ide najčastejšie o Ukrajincov a Srbov, nasledujú krajiny ako Vietnam, Moldavsko, Afganistan, Jemen a Ruská federácia. Opäť je potrebné skúmať aj okolnosti a dôvody. V prípade Ukrajincov ide najmä o dôvody presiahnutia lehoty pobytu, takzvané over-stayerstvo, ako aj dôsledky nelegálnej práce. Najväčší pozor musíme dávať  na Vietnamcov, lebo počas posledných dvoch rokov nám stúpli čísla a nelegálne prichádzajú cez zelenú hranicu pomocou prevádzačov.

Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii nášho úradu má zodpovednosť  za odhaľovanie a vyšetrovanie podobných prípadov. Som presvedčený, že v prípade potreby úspešne zasiahne nielen na operatívnej úrovni, ale aj na úrovni vyšetrovania.

Čo musia spĺňať uchádzači o pobyt, ktorí prišli z krajín v rámci schengenského priestoru a z tretích krajín?

Ide o podstatný rozdiel. Pri občanoch v rámci Európskej únie hovoríme o registrácii pobytu, pričom v rámci nej musíme rozlišovať, či ide o krátkodobý (do 90 dní), alebo dlhodobý pobyt. V prvom prípade nemusia formálne splniť nič, ale musia mať pri sebe doklad totožnosti, ktorý ich oprávňuje byť v našej krajine. V prípade, že by tu boli dlhšie ako tri mesiace, tak musia prísť na cudzineckú políciu a predložiť účel pobytu, ktorý môže mať rôzny charakter. Ak to vhodným spôsobom podľa zákona preukážu, tak na základe toho ich zaregistrujú a dostanú doklad o pobyte. Ten má formu kartičky s bezkontaktným čipom, kde sú nahrané všetky potrebné údaje.

Čo sa týka cudzincov z tretích krajín, pri nich prebieha správne konanie týkajúce sa povolenia pobytu. Základnými dokumentmi sú platný cestovný doklad, samotná žiadosť o pobyt, preukázanie účelu pobytu. Rovnako musí preukázať aj finančné zabezpečenie svojho pobytu, ubytovanie a najmä preskúmané bezpečnostné hľadiská. K tomu je cudzinec povinný predložiť ako základný dokument register trestu nielen krajiny pôvodu, ale aj krajiny, kde mal pobyt pred príchodom na Slovensko. Toto sú základné atribúty, od ktorých sa následne odvíjajú konkrétne doklady.

Nedávno sa krajiny V4 zhodli, že sa posilnia ich hranice, pričom reagovali na návrh Európskej komisie. Ako tento fakt hodnotíte?

Európska komisia vydala súbor právnych predpisov, v rámci ktorého je aj nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, pričom prináša nové ponímanie fungovania danej agentúry. A to v zmysle navýšenia počtu jej pracovníkov až na desaťtisíc osôb, tiež sa majú posilniť aj návratové operácie, ktoré bude agentúra riadiť. Rovnako dostane rôzne právomoci, napríklad rokovať s tretími krajinami a vysielať tam svojich expertov.

Všeobecné stanovisko Slovenskej republiky je, že a priori vždy podporujeme každé opatrenie, ktoré smeruje k dôslednejšej ochrane vonkajších hraníc. Rovnako podporujeme každé opatrenie, ktoré posilňuje návraty cudzincov s neoprávneným pobytom v rámci schengenského priestoru.

Naďalej však bude veľmi podstatné, ako budeme rokovať na úrovni  pracovných skupín na pôde rady Európskej únie o rôznych skutočnostiach. A to o právomociach agentúry, možnosti zásahu v členskom štáte alebo v tretej krajine, či o ďalších detailoch pôsobenia expertov a najmä aj o ich počtoch či spôsobe naplnenia požadovanej kapacity. Toto je na ďalšiu diskusiu, máme isté výhrady k týmto až expertným pohľadom v rámci nariadenia, pričom ich určite uplatníme rokovaniami v bruselskej legislatíve.

Ministri vnútra V4 sa ešte v júli dohodli, že vytvoria expertnú skupinu na riešenie koordináce vyslania našich expertov najmä do krajín západného Balkánu.  Zhodou okolností ma poverili vedením tejto skupiny a môžem preto povedať, že skupina dostala rozšírený mandát práve na spoločné preskúmanie spomenutého nariadenia o Frontexe. Ide o to, aby sme v rámci krajín V4 zadefinovali, čo máme spoločné v pohľadoch na nový súbor právnych predpisov a výsledky predostreli na najbližšom rokovaní ministrov V4.

Čo v prípade, ak daných odborníkov na Balkán pošleme? Nebude to mať za následok, že budú chýbať na Slovensku?

Toto je presne jedna z otázok aj pre expertnú skupinu, pričom odznela aj na politickej úrovni z úst ministrov vnútra v rámci V4. Každý sme vyjadrili isté obavy, že pokiaľ budeme nominovať vysoký počet expertov do Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex), tak to môže spôsobiť istý „brain drain“, teda únik mozgov. Na druhej strane však zodpovednosť musí vždy ostať na členskom štáte, za ochranu schengenskej vonkajšej hranice. V tomto budeme hľadať istý balans, teda hranicu, keď je ešte možné nominovať isté počty expertov pri súčasnom  neohrození plnenia úloh vo vlastných krajinách. Bude dobré, ak nájdeme spoločného menovateľa a tým pádom budeme vedieť lepšie komunikovať s ostatnými partnermi v rámci „dvadsaťosmičky“, respektíve po novom „dvadsaťsedmičky“.

Slovenská misia v rámci Frontex  Zdroj: TASR

Ide podľa vás o relevantné, teda dostačujúce navýšenie?

Povedal by som, že daná otázka má dve línie. Prvá je počet a druhá, z čoho daný počet vychádza. Problém máme práve s tým, že predkladateľ, čiže komisia nám nezadefinovala, odkiaľ prišla na počet desaťtisíc pracovníkov Frontex. Nevidíme analýzu rizík, ktorá by povedala, že máme istý počet nelegálnej migrácie, a na jej riešenie potrebujeme splniť daný počet úloh a ľudí. Na základe tohto už existujú prvé názory, či je vôbec potrebné zadefinovať presný počet potrebných pracovníkov a či by nebol lepší pohyblivý mechanizmus. Ak by bolo veľa roboty, tak by sme do Frontexu poslali viac ľudí podľa toho, koľko by bolo potrebných. Na druhej strane v časoch, keď nie je taký tlak v oblasti nelegálnej migrácie, tak nie je nutné držať toľko zamestnancov v pohotovosti.

Máme na to vôbec kapacitu?

Ak sa pozrieme na Slovensko, tak ide o zaujímavý paradox. Komisia hovorí o troch kategóriách osôb, pričom prvá sú stáli zamestnanci Frontexu, druhá sú krátkodobí operačne vyslaní zamestnanci a treťou sú dlhodobo operačne vyslaní. V prvej oblasti Frontex predstavuje 1500 ľudí, pričom nie je predpísaný presný počet pre Slovensko. Nás zaujímajú tie ďalšie dve skupiny, kde Frontex zadefinoval, že v tretej kategórii máme mať 35 a v druhej 195.

Následne až v roku 2027 to má klesnúť na 167 vyslaných pracovníkov. Dnes má Slovensko 368 policajtov zaradených do zahraničnej jednotky, čo znamená, že v súčasnosti máme dokonca viacej pracovníkov, ako nám komisia odporúča. Teda už aj v súčasnosti tú hranicu presahujeme. Skôr je potrebne vyriešiť otázky, ktoré som doteraz spomínal v súvislosti s posúdením počtu podľa aktuálnej potreby.

Rovnako ide aj o právomoci týkajúce sa hraničnej kontroly, a teda, či bude môcť na hraničnom priechode pečiatkovať cestovný pas,  alebo bude môcť rozhodnúť, kto môže alebo nemôže vstúpiť do schengenského priestoru. To znamená, že ide o právomoci pri odopretí vstupu a podobne. Všetky tieto otázky musíme rozobrať na expertnej úrovni, pričom zo skúsenosti dedukujeme, že názorové hrany sa budú počas rokovaní obrusovať a je možné, že nariadenie bude nakoniec vyzerať úplne inak, ako bolo predložené.

Stretli ste sa počas svojho pôsobenia s konfrontáciou s nejakým migrantom z krajín, kde v súčasnosti zúri vojna?

Čo sa mňa osobne týka, tak áno, pretože pred vedúcimi pozíciami som pôsobil v útvare policajného zaistenia. Tam som v súvislosti so správnym konaním o vyhostení a zaistení osôb osobne musel vypočuť počas niekoľkých rokov pôsobenia aj viactisíc  cudzincov. Jednoducho povedané, vypočul som si veľmi veľa rôznych príbehov a osudov, z časti klamlivých a zavádzajúcich, ale, samozrejme, aj smutných.

Aké sú štatistiky na Slovensku o prevádzačstve?

Z času na čas sú vždy iné. Už počas migračnej krízy sme ale hovorili, že sa pre nás bude prevádzačstvo zhoršovať, lebo sme tranzitnou a nie cieľovou krajinou. Ide o to, že vplyvom migračnej krízy sa zrútili na isté obdobie všetky pravidlá, ľudia prechádzali európskymi krajinami  doslova bez kontroly. Už vtedy sme tvrdili, že takýto stav nemôže trvať donekonečna a ak raz ten nekontrolovateľný prúd zastavíme, tak samotní cudzinci si budú musieť hľadať sofistikovanejšie formy a to je pomocou prevádzačov. Preto ako tranzitná krajina zaznamenávame aj v tejto oblasti stúpajúcu tendenciu, a to nielen prostredníctvom prevádzania v úkrytoch rôznych dopravných prostriedkov, ale aj prostredníctvom účelových manželstiev.

Nelegálni migranti v kamióne, ktorý policajti odstavili vo Zvolene. Zdroj: TASR

V súčasnosti sa v parlamente riešila aj novela zákona o Policajnom zbore, ktorého rokovanie však prerušili. Ako ho hodnotíte?

Moje hodnotenie by bolo len z pohľadu občana Slovenskej republiky, čo v tejto chvíli považujem za irelevantné.

Po personálnych zmenách v Policajnom zbore sa hovorilo, že by ste mali nahradiť prvého viceprezidenta Ľubomíra Ábela.  Nemáte ambície uchádzať sa o kreslo prezidenta Policajného zboru?

Viac sa zameriavam na plnenie úloh nášho úradu, ktorých máme dosť. Ak sa niekedy hovorilo o tom, že by som mal byť jeden z oslovených na post viceprezidenta, považoval by som to za skutočnú poctu. Dnes je predčasné uvažovať, že by som mal kandidovať na funkciu prezidenta Policajného zboru, vôbec mi to nenapadlo.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sulíka dobehla karma. Sľuboval peklo koalícii, má ho vo vlastnej strane, komentuje Hrabko

19:57 Sulíka dobehla karma. Sľuboval peklo koalícii, má ho vo vlastnej strane, komentuje Hrabko

Slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého sa krajiny Európskej únie (EÚ) čoskor…