Čo urobí Brusel s demokraticky zvolenou vládou, ktorá sa mu nepáči? Zatvoria sa banky a krajina je na kolenách. Ekonómka Švihlíková vypustila ohromujúce správy ku Grécku

3.2.2018 11:00

REPORTÁŽ Nemecko skupuje zárobkové grécke prístavy a letiská za zlomok ceny. Ešte aj Čína bola oproti tomu ústretovejšia. Nemocnice, školy, úrady, kde sa cez zimu nekúri. Pacienti v nemocniciach, ktorí si musia kupovať obväzy. Únia vo vleku nemeckých a francúzskych bánk, ktoré spôsobili základ nesplatiteľného dlhu Grécka. Aj to zaznelo na besede s ekonómkou Ilonou Švihlíkovou a Kostasom Tsivosom z Ústavu gréckych a latinských štúdií Filozofickej fakulty UK v Prahe nad ich knihou Řecká tragédie, ktorú predstavili v Plzni. Hovorilo sa tiež o hlinených nohách eurozóny či o nemeckom šovinizme, ktorý v Nemecku dokonca vyvrcholil napádaním gréckych reštaurácií. Nemci by si vraj radi privlastnili aj bájny Olymp, keď už Akropolis nie je na predaj...

Čo urobí Brusel s demokraticky zvolenou vládou, ktorá sa mu nepáči? Zatvoria sa banky a krajina je na kolenách. Ekonómka Švihlíková vypustila ohromujúce správy ku Grécku
Foto: Jan Štěpán
Popis: Ilona Švihlíková

„Kniha nie je len o Grécku. Je to prípadová štúdia toho, ako dnes funguje EÚ a eurozóna. Na jednom, najkrikľavejšom príklade ukazuje, ako v skutočnosti prebieha mocenský zápas vnútri eurozóny. U nás sa sem-tam vynorí téma eura a eurozóny a na tomto prípade sa nám podarilo ukázať, že nie je ideálne vstupovať do eurozóny, aspoň dovtedy, kým funguje, ako funguje, a trestá určité krajiny. Nielen Grécko, ale aj Cyprus, Írsko, Portugalsko, Španielsko,“ komentovala ekonómka Ilona Švihlíková.

Opatrne s eurozónou!

Kostas Tsivos ju doplnil. „Pokryli sme vývoj od roku 2009 do dneška. Prekážalo mi paušálne démonizovanie mojich krajanov vo väčšine médií. Vychádzam z pozície, že nie sme žiadna holubica, všeličo sme pokazili, máme svoj podiel viny. Ale nechceme slúžiť ako obetní baránkovia záujmom nejakých cudzích veľmocí. Grécko hlavne po druhej svetovej vojne patrilo k Západu, ale nepredstavovalo typickú západnú demokratickú krajinu. Boli časy, keď vládli vojenské režimy,“ ozrejmil. 

„Naša ekonomika,“ pokračoval Tsivos, „nebola vyspelá. Gréci chodia voliť vo veľkom rozsahu, až 80 percent. Tretia najsilnejšia strana je nacistická strana Zlatý úsvit. Teraz nám vládne ľavicová vláda, ktorá vyhrala presne pred tromi rokmi pod heslom nádej. Sľubovala, že bude rokovať o nových podmienkach na naštartovanie našej ekonomiky s veriteľmi, ale po pol roku prišiel zlom, hneď po referende. Dôsledky pre grécku ekonomiku a spoločnosť sú...“ hľadal chvíľu vhodné slová Grék žijúci trvalo v ČR, „... nenapadá mi lepší výraz než katastrofálne.“

„Grécko za ten čas prišlo o štvrtinu svojho hrubého domáceho produktu. Nikde neexistuje prípad krajiny, ktorá by v mierových podmienkach stratila takú veľkú časť svojho hrubého domáceho produktu. Schudobnela, pod hranicou chudoby žije štvrtina spoločnosti. Podľa mňa je najväčší dosah ten, že elita národa, mládež, ľudia, ktorí ovládajú cudzie jazyky, majú diplomy, odchádzajú z Grécka. Za tých deväť rokov tak odišlo pol milióna mladých ľudí. To je najväčšia rana, ktorá bude mať ďalekosiahle dôsledky nielen na ekonomiku, ale aj na demografiu a budúcnosť mojej krajiny,“ dodal Tsivos.

Problém bánk. Grécko ako za vojny

Ekonómka Švihlíková potom pokračovala: „Moja obľúbená činnosť je vyvracať mýty. Také, že žijeme v tom najlepšom zo svetov a ako dobre sme na tom. Tu chcem vyvracať mýty, ako si všetko zavinilo samotné Grécko, ako musí splácať dlhy a ako eurozóna robí všetko pre to, aby mu pomohla. To je jednoducho x lží vedľa seba.“

Grécko má podľa autorov knihy 2 500 ostrovov. „Nie všetky sú, samozrejme, obývané, ale aj tak ide o obrovské náklady. Pretože tam musíte mať dopravu, školu, lekársku starostlivosť, políciu. To sú obrovské náklady, ktoré si kompaktné územie, ako je to naše, vôbec neuvedomuje. Stále sa rieši, ako sa grécki dôchodcovia váľajú pod olivovníkom, pijú ouzo a nič nerobia. Tak som sa na to poriadne pozrela. Gréci majú napríklad dlhšiu pracovnú dobu, než je v Nemecku. Obrovské, neuveriteľné výdavky idú na zbrojenie. Sú to tie najväčšie sumy v rámci NATO. A je tam plno škandálov. Navyše množstvo zákaziek je pre nemecké zbrojárske firmy,“ konštatovala Švihlíková.

Potom na chvíľu zabrúsila do histórie. „Málo sa vie, že v dejinách už bolo veľa pokusov o menovú úniu. Dokonca už v 19. storočí – napríklad škandinávska či latinská – a všetky sa rozpadli a skončili zle a prežila len jedna jediná, nemecká, ktorá bola zavŕšená zjednotením Nemecka v roku 1871. Ukazujem z rôznych uhlov pohľadu, že takáto menová únia môže prežiť jedine vtedy, keď sa zmení na úniu politickú. To by sa malo u nás vedieť a minimálne o tom diskutovať. Gro na začiatku bolo, že hlavnými veriteľmi Grécka boli nemecké a francúzske banky. To, čo sa v tom čase Merkelovej podarilo, bolo, že tento problém bánk, ktoré boli veriteľmi, preniesla na problém celej eurozóny, že je to problém všetkých,“ odhalila problém Švihlíková.

„Ukazuje sa, že peniaze, ktoré posielajú veritelia, idú na zablokovaný účet. Gréckym ľuďom z toho ide päť percent a to ostatné ide späť. Nikdy sa nezachraňovalo Grécko. Od začiatku sa zachraňovali nemecké a francúzske banky. Ale bolo to prezentované ako záchrana Grécka. Jeden z tých dôvodov podľa mňa bol, aby sa Grécko ukázalo ako exemplárny príklad: takto dopadnete, keď budete zlí. Grécko je exemplárny prípad totálneho zlyhania. Jeho dlh nie je menší, ako bol. Je väčší. Pretože ten dlh je nesplatiteľný. Dokonca aj MMF hovorí, že ten dlh je nesplatiteľný a že sa musí veľká časť odpustiť. Grécka ekonomika je v katastrofálnom stave. Keď stratíte štvrtinu HDP, tak je to porovnateľné s vojnou,“ šokovala známa ekonómka a autorka mnohých publikácií.

„Grécko bolo tiež donútené k tomu, aby privatizovalo. Oni boli do svojho privatizačného programu prinútení zahrnúť letiská, prístavy. Asi vás neprekvapí, že to kupujú hlavne Nemci. Je to pár mesiacov, čo bol v Grécku na návšteve francúzsky prezident Macron. Ten zosobnil to, ako dnes funguje EÚ. Vyjadril sa v zmysle, že je hrozné, ako sa to tam privatizuje, a povedal gréckemu premiérovi Tsiprasovi niečo ako: ,Mrzí nás, že ste toľko vecí sprivatizovali tým Nemcom, my sme chceli, aby niečo zostalo aj Francúzom.‘ Minister financií potom uviedol, že prístav Pireus, strategický a jeden z najväčších na svete, kúpili Číňania. Ale tí s Grékmi rokovali dôstojnejšie než tí ,partneri z EÚ‘. Samozrejme, že išlo o biznis, ale pristupovali k nim s väčšou dôstojnosťou,“ vyniesla Švihlíková na svetlo ďalšiu nepríliš publikovanú vec.

Angela Merkelová

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Bič, ale nie na bohatých

Na Grécko bola podľa Švihlíkovej aplikovaná katastrofálne nefunkčná politika, ktorá nesplnila žiadny z účelov, ktoré mala. „V uplynulom polroku dochádza k malému uvoľňovaniu informácií. Jeden z nedávnych prípadov bol šéf skupiny veriteľov z Holandska a ten, keď sa rokovalo o pôžičkách, tam dokonca povedal, že Gréci všetko utratili za ,chľast a ženy‘. Takto sa vyjadruje kľúčová osoba EÚ! Navyše ide o veľkú lož. A v nedávnom rozhovore priznáva to, čo niektorí politici hovorili pred siedmimi, ôsmimi rokmi – áno, my sme zachraňovali francúzske a nemecké banky, Grécku z toho išlo minimum.

Pravda veľmi pomaly vypláva na povrch. Tie ekonomické nástroje, ktoré sa aplikovali na Grécko – a bolo to aj v prípade Portugalska, Španielska, Cypru, Írska a Talianska –, to bol taký bič. Jednoducho škrtať na sociálnych výdavkoch, šetriť na dôchodcoch, zvyšovať dane, ale nebudeme si všímať bohatých Grékov, ktorí si ,ulievajú‘ peniaze vo Švajčiarsku. To sa nechávalo bokom a nikoho to netrápilo,“ doplnila.

„Otázka je, čo urobíte s vládou, ktorú si ľudia demokraticky zvolia, ale centru, teda Bruselu, sa nepáči. Tá Syriza bola úplne rozdrvená. Čo urobíte? Zatvoríte banky! A v tej chvíli máte tú krajinu na kolenách. V tomto smere je táto grécka skúsenosť strašne dôležitá. Je to silný prípad, ktorý odhaľuje, čo je za všetkými tými rečami o európskych hodnotách, aká je EÚ krásna a ako sú si tam všetci rovní. A tieto, s prepáčením, drísty nemajú s pravdou nič spoločné,“ pustila sa ostro do EÚ Švihlíková.

„Je to pre nás aj veľká lekcia, pretože my sme to rozhodnutie, kedy vstúpiť do eurozóny, neurobili – za seba hovorím, chvalabohu. Treba vedieť, ako sa nakladá s krajinami, ktoré sa dostanú do problémov. Áno, Grécko na tom malo veľký kus viny, ale nebolo to všetko jeho zapríčinením.“

Nesvojprávne Grécko = protektorát Nemecka

Diskusia sa začala otázkou ženy v stredných rokoch na grécky dlh. Podľa Švihlíkovej prebieha stret nemeckých postojov a MMF. „Nemci nechcú Grékom odpísať nič. Je to paradoxné, pretože keď sa vrátime do päťdesiatych rokov, tak Grécko odpúšťalo bývalému nacistickému Nemecku dlhy. Irónia dejín nemôže byť väčšia. Medzinárodný menový fond má vnútorný kontrolný orgán, ktorý veľmi skritizoval pôsobenie v gréckej kríze. Je doložené, že v prípade Grécka MMF pravidelne porušoval svoje vlastné predpisy. Nemecko hovorí: Grécku neodpustíme ani cent. A MMF reaguje: My do toho programu nevstúpime, ak nedôjde k výraznej úľave dlhu, pretože je nesplatiteľný. To bolo jasné už v roku 2009. Podľa najnovšieho vývoja sa mi zdá, že je trochu väčšia nádej na to, že by Grécko mohlo dostať nejakú úľavu. Ale akú, to vám nedokážem povedať,“ rozohnila sa ekonómka.

„Jednoducho Grécko nie je suverénna krajina – veď čo musí robiť za programy, čo muselo všetko predať a čo ešte predá. V tejto chvíli je to skrátka nemecký protektorát. A nie som jediná, kto to hovorí. Napríklad americkí ekonómovia. Grécko jednoducho nie je suverénna krajina, a to je obrovské varovanie.“

Tsivos potom pokračoval. „Grécky dlh je taký vysoký, že je nesplatiteľný. Moja krajina je protektorát, keď Nemecko a ďalšie krajiny majú pod drobnohľadom všetky verejné výdavky, ktoré povoľujú, ako im to vyhovuje. Súčasná vládnuca strana Syriza je karikatúra politického programu, ktorý prezentovala pred tromi rokmi. My, ktorí žijeme v zahraničí, nemôžeme voliť, pretože máme obrovskú diaspóru. Asi štyri milióny. Každý štvrtý Grék žije za hranicami. Aby sme sa zúčastnili volieb, musíme pricestovať do krajiny. V januári 2015, keď sa konali voľby, som tam pricestoval a volil som Syrizu, Tsiprasa. Dnes ho nespoznávam, rovnako ako prevažná väčšina nielen jeho voličov, ale aj krajanov. Ide o degradáciu verejného politického života,“ konštatoval smutne.

Alexis Tsipras

Alexis Tsipras. Zdroj: TASR

Švihlíková to komentovala: „Prečo by ste robili politiku, keď ju robí Berlín?“ A Tsivos pokračoval: „Grécko je v tomto asi zvláštny príklad. Cudzie záujmy tu hrajú veľkú rolu. Je otázka, nakoľko tá spoločnosť a jej ekonomika funguje len pre tie cudzie záujmy a nakoľko slúži miestnym ľuďom.“

Eurozóna na hlinenej nohe alebo čo raz schváti, viac nevráti

Starší muž sa potom opýtal, či by Grécku nepomohlo vystúpenie z eurozóny. „U nás panujú názory, že Gréci svoju ekonomiku prejedli. Že mali vysoké platy, dôchodky, vyššie ako u nás. To tu niektorí politici prezentovali. A robila by iná strana, ktorá by sa dostala k moci, inú politiku?“

Švihlíková odpovedala, že eurozóna stojí na jednej nohe a aj tá je chromá. „Hľadalo sa riešenie a mocensky, hlavne podľa Nemecka, bolo vybrané, aby sa ten problém dal na celoúnijnú alebo celozónovú úroveň – a žiadny odchod z eurozóny. Mohlo by sa Grécko vrátiť k svojej vlastnej mene? Teoreticky áno. Ministerstvo financií malo rozpracovaný núdzový variant vládnych poukážok, ktoré by sa začali na chvíľu používať. Ekonomiku by to však veľmi zasiahlo. Výber bol buď predlžovať agóniu s eurom, alebo urobiť rez a zažiť veľkú, ale možno krátku veľkú krízu. Navzdory tomu sa zdal Grékom návrat k drachme deprimujúci. Nie je nemožné vrátiť sa k vlastnej mene. Nie je však rozpracovaný žiadny postup, ako to urobiť. Raz som napísala článok Čo eurozóna raz schváti, nikdy viac nevráti. Grécko si bolo vedomé, že dováža napríklad lieky, a tam by bola devalvácia drachmy veľmi nepríjemná. A či by niekto robil niečo iné? Program Syrizy nebol vôbec zlý,“ zhodnotila víťaznú stranu gréckych volieb ekonómka.

„To nebol nerealistický program. Uvádzal, čo treba opraviť, kde sú daňové úniky, to nebolo naivné, rojkovské. Ale jedným z hlavných bolo, že ekonomika, ktorá je na dne, musí splácať dlh. Musíte ju postaviť na nohy a upraviť splácanie. Ale Syriza bola donútená sa úplne podvoliť. Grécka kríza tak ukázala, že voľby sú v prípade týchto krajín úplne zbytočné. Ste donútení robiť jednu rovnakú politiku. To je práve to. To nie je demokratický deficit. To je absolútne porušenie demokracie. Až som sa divila, ako dobre to opísali americkí ekonómovia, ktorí poukazovali na to, ako bolo Grécko nielen ekonomicky zdecimované.“

„Spomienky na drachmu tiež nie sú najlepšie,“ pridal sa Tsivos. „Po vstupe Grécka do eurozóny väčšina mojich krajanov videla, že majú bližšie k bohatším štátom. Čo sa týka ďalšieho politického vývoja, vidím, že u väčšiny mojich krajanov panuje veľká frustrácia. Tridsať, štyridsať rokov po páde vojenskej diktatúry panovali dve politické strany, ktoré dohromady dostávali asi 90 percent hlasov. Syriza mala pred rokom 2012 len 4 percentá. Potom dostala 36 percent. Ak dnes existuje nejaká politická sila, ktorá by dokázala vyviesť Grécko z problémov, tak druhá najväčšia politická strana je Nová demokracia. Otázka je, koľko ľudí príde voliť.“

Ako dlh vznikol a dalo sa mu zabrániť? To bola otázka staršieho muža z publika. Švihlíková reagovala: „Nemožno poprieť, že Grécko malo problém s výdavkami a príjmami. Ale nebolo tým špecifické, tento problém mali všetky krajiny. Pre zaujímavosť, ktorá krajina bola v roku 2007 zadlženejšia z hľadiska verejného dlhu? Bolo to Nemecko alebo Španielsko? Španielsky dlh bol voči nemeckému polovičný! V prípade Grécka hrali veľkú rolu zbrojné výdavky, ktoré sú úplne enormné pre takú malú ekonomiku. Veľa bohatých Grékov neplatí dane, malo rôzne oslobodenia, ulievali si peniaze do Švajčiarska a inam. A potom sú tu náklady na obhospodarovanie svojich ostrovov. Že bola chyba vstupovať do eurozóny, to vám povie každý ekonóm. V tej chvíli máte jednu monetárnu politiku, jedno centrum, ktoré je riadené z Frankfurtu nad Mohanom.“

Keď dlh nakysol alebo ako (ne)zachrániť cudzie banky

V roku 2001, keď sa začínalo s eurom, malo Nemecko podľa Ilony Švihlíkovej veľké problémy a bolo v zlej kondícii. Boli znížené hlavné úrokové sadzby. „Kvôli Nemecku. Tomu to pomohlo. Ale ostatné krajiny – Grécko, Portugalsko, Španielsko, Írsko – boli v úplne inej fáze a v ich prípade to viedlo k prehriatiu ekonomiky. Mohutne sa investovalo, niekde do stavebníctva, napríklad v Španielsku, niekde to bola väčšia spotreba, niekde súkromná, niekde vládna, ale viedlo to k tomu, že investori začali vnímať celú tú eurozónu ako jedno dlhové územie. Čo bola ich chyba.

Takže boli ľahšie cesty k úverom. A stalo sa, že krajiny, ktoré mali prebytkové ekonomiky, typicky Nemecko, začali požičiavať týmto krajinám na periférii. Recyklovali svoje prebytky. Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Cyprus mali veľmi silnú expozíciu nemeckých a tiež francúzskych bánk. A tie požičiavali s tým, že riziko je minimálne. Týmto spôsobom ten dlh nakysol s tým, že veľká časť toho súkromného dlhu sa stala verejným.

Veľa krajín, napríklad Írsko, zachraňovalo svoj bankový sektor. Takže súkromné dlhy sa stali dlhom štátu. Preto tá expozícia nemeckých a francúzskych bánk, ktoré by museli padnúť, pretože požičiavali na mieru, ale zle. Vytvorili si zlú expozíciu, ale pretože sa nechcelo dovoliť, aby banky tohto centra padli, tak sa problém presunul na štáty. Niekde bol problém väčší ako v Grécku, niekde menší, to v prípade Portugalska, ale logika bola všade rovnaká. Problém je, že tá eurozóna funguje stále veľmi asymetricky.“

Tsivos k tomu dodal: „Historicky a paradoxne ten dlh Grécka vznikol ešte pred vyhlásením nezávislosti krajiny v roku 1830. Prvé pôžičky boli poskytované v roku 1825 britskými bankami. Jednoducho sa delegácia povstalcov vydala do Londýna a podmienky boli naozaj tvrdé. Poskytnúť peniaze niekomu, kto ešte nemá svoj štát. Na druhej strane, vďaka tým pôžičkám prestali byť Gréci považovaní za niečo ako teroristov. Grécko vzniklo v najchudobnejšej periférii vtedajšej Osmanskej ríše. Briti, Rusi, Francúzi, ktorí povstalcom poskytli svoje peniaze, začali mať záujem na tom, aby bola ich revolúcia úspešná. Peniaze neboli poskytované z nejakého altruizmu. Prvé splátky boli splácané Britom až v roku 1930, teda po sto rokoch. Je to celá séria krachov a znovuzrodení tejto krajiny. Samozrejme, máme svoj podiel na tom, ako tie dlhy vznikli. Ale súvisí to aj s dejinami našej krajiny a tým, kde sa nachádza.“

Riešenie privatizáciou?

Otázka mladšieho muža sa týkala Zlatého úsvitu. „Ako sa potom kríza premietla do zdravotníctva? A prečo sa skôr neprivatizovalo? My sme si to tu hrdo všetko sprivatizovali – vy ste boli múdrejší...“ povzdychol si.

„Boli argumenty, prečo bulharský dôchodca môže žiť s dvesto eurami a grécky nie. Dvadsiatka gréckych letísk bola privatizovaná Fraportom, čo je nemecká pološtátna firma. Ale to nie sú stratové letiská. To boli tie najziskovejšie, najvýnosnejšie,“ uviedol Tsivos. „Tým, že krajina je v kríze, sa to predáva za babku,“ pridala krátky komentár Švihlíková.

Tsivos potom pokračoval. „Pred krízou neonacisti zo Zlatého úsvitu predstavovali marginálnu politickú stranu. Keď sklamali tie dve dominantné, tieto extrémistické nálady voči nacionalizmu a populizmu sa zdvihli. Áno, Zlatý úsvit je treťou najsilnejšou stranou v gréckom parlamente. Ich preferencie sa zastavili na siedmich percentách a tam kulminoval ich politický vplyv. V podmienkach, v ktorých sa nachádza grécka spoločnosť, to má svoje postavenie. Pričom to nechcem nejako ospravedlňovať a nie som na to hrdý. Na druhej strane, aj v ostatných európskych krajinách tieto extrémistické nálady v poslednom čase rastú a niekedy mám pocit, že v tých verejných vyhláseniach sú naši neonacisti trochu umiernenejší v porovnaní s tým, čo počúvam napríklad aj tu v Českej republike od predstaviteľov niektorých politických strán. Čo sa týka zdravotníctva, tam sú tie dosahy krízy najsilnejšie. Je pravda, že Grécko veľa rozhadzovalo, nielen v tejto oblasti. Ale práve v zdravotníctve a školstve sú tie dôsledky najviditeľnejšie. Máte nemocnice, kde sa nekúri. Bol som v Grécku pred dvoma týždňami, tam je rovnaká zima ako tu; a viete si predstaviť, že pôjdete do nejakej verejnej budovy, kde sa nekúri? Pretože nie sú peniaze, aby sa kúrilo. Nie sú peniaze na to, aby sa zaistili základné hygienické potreby. Sestričky posielajú vášho príbuzného, aby vám kúpil obväzy,“ pokračoval za šumu v sále spoluautor publikácie. „Na druhej strane, musím povedať, že terajší prístup personálu je ľudskejší. Dosahy na grécku spoločnosť by boli tvrdšie, keby v Grécku nefungoval inštitút širokej rodiny. Nemôžem generalizovať, ale prial by som si, aby solidarita, ktorú vidím v príbuzenských vzťahoch, bola aj tu.“

Zbrojenie? Toho sa škrty netýkajú!

Nasledovala otázka muža na zbrojenie. „Je paradox, že sa zbrojí proti Turecku, stavala sa tam veľká priekopa a múr. A čo Bulhari, ktorí teraz radostne spejú k eurozóne?“

„Nachádzame sa vo veľmi citlivej oblasti. Historicky má Grécko konkurenčný vzťah voči svojmu silnému susedovi, ako je Turecko. Každá krajina kupuje viac a viac zbraní. Grécko, a nielen pred krízou, sa nachádza medzi desiatkou krajín, ktoré najviac kupujú zbrojné systémy,“ odpovedal Tsivos a Švihlíková dodala: „Tam škrty nie sú.“ Tsivos potom pokračoval: „Sme po Saudskej Arábii, Bahrajne, Turecku. Keď sa pozriete na NATO, keď je Česko kritizované, že dáva málo do zbrojenia, tak Grécko je na druhom alebo treťom mieste. V období najväčšej krízy! Macron nám hovorí: ,Robte škrty v sociálnej sfére, ale nekúpili by ste od nás nejakú ponorku, nejaké lietadlo?‘ Takmer prosíka hlava krajiny galského kohúta.“ A Švihlíková pripomenula veľkú korupciu z hľadiska Siemensu. Tsivos pokračoval: „Vidíte to aj v Česku. Kde je nejaká veľká zbrojná zákazka, tam je aj škandál. Nechcem hovoriť o olympiáde, o bezpečnostných systémoch, ktoré nám boli vnucované. Najväčší prostredník v predaji nemeckých bezpečnostných systémov Siemensu do Grécka, tak toho sa naše justičné orgány už desať rokov snažia dostať z Nemecka,“ povzdychol si. „Bola snaha zakročiť voči Grékom, ktorí neplatia dane, napríklad rejdárom, ale tomu sa veritelia nevenovali. Chceli hlavne škrtať na dôchodkoch, sociálnom systéme. A k Bulharsku,“ pousmiala sa Švihlíková. „Možnože to je len rétorická figúra, pretože teraz pol roka predsedá EÚ. Považujem to z ich strany za nemúdru politiku a u nás to platí tiež.“

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron. Zdroj: TASR

Vôbec sa vraj nehovorí o Fínsku. „Málokto vie, že bolo obrovsky poškodené eurom a päť rokov prechádzalo veľkou krízou. A tam to nezvediete na to, že sa Fíni váľajú pod olivovníkom,“ glosovala ekonómka.

Olympiáda podľa pražského exprimátora: megabiznis

Otázka staršieho muža sa týkala olympiády. „Naši politici nám vysvetľovali, aké úžasné by bolo ju mať, aké ste dostali miliardy... Napríklad pražský primátor Bém,“ konštatoval muž za smiechu obecenstva. „Prvotný rozpočet olympiády bol tri miliardy eur. Nakoniec nás stála pätnásť. Nechcite vedieť, kam všade išli peniaze. Platili sme za bezpečnostné systémy, ktoré sme ani nevideli,“ konštatoval sucho Tsivos a Švihlíková dodala, že „robiť olympiádu si môžu dovoliť len veľmi bohaté krajiny“. „Pretože to je zo svojej podstaty veľmi stratový biznis. Nehľadiac na to, že sa na nej chcú nabaliť najrôznejší ľudia; predstava, že by Gréci žili ako Nemci, ma, úprimne povedané, desí,“ konštatovala potom sarkasticky.

V protigréckom šovinizme vedú Nemci a Holanďania

Nasledovala otázka ženy na imigrantov, na ktorých Grécko dostalo veľké peniaze. Tsivos odpovedal: „Je pravda, že sme prijali najväčší počet migrantov. Podmienky, v ktorých žijú, sú naozaj nedôstojné. Dokonca Česká republika poslala do Bulharska a ďalších okolitých štátov policajtov, aby chránili hranice s Gréckom – ako s členským štátom EÚ! Boli nám poskytnuté nejaké peniaze, ale nakoľko stačia? Máme inú skúsenosť. Pred 100 rokmi vtedy štvormiliónové Grécko prijalo milión a pol utečencov z vtedajšej Malej Ázie. Náš postoj je teda trochu iný ako postoj českej spoločnosti.“

„A nevyčítate nám to, že máme odlišný postoj? Pokiaľ sa nemýlim, ešte hlboko pred juhoslovanskou krízou sme prijali veľa gréckych detí a mladých ľudí... Ako sa na nás dívate, keď bývalý prezident Klaus o vás vyhlási, že si sedíte a popíjate ouzo?“ zaznela ďalšia otázka a z publika sa ozvalo: „Veď je to blázon!“ Tsivos prítomných upokojil: „Koľko Grékov vie, čo povedal Klaus? A tiež Zeman, keď sa ho pýtali, kedy prijme Česká republika euro, tak povedal, že keď bude vyhodené Grécko, čo ma ako Gréka uráža.“

Švihlíková potom tvrdo pokračovala: „Skutočne sa rozvinul voči Grécku taký celoeurópsky šovinizmus. To by v Európe nemalo čo robiť, aby sme systematicky urážali a ponižovali národ. Je to cítiť aj u nás, ale obrovsky v Nemecku. O tom sa u nás ani neinformovalo, ale v Nemecku sa útočilo na grécke reštaurácie. Keď som čítala tie diskusie, to sa nedalo. A tiež Holandsko. Ten postoj, šovinizmus šuviks – musia splatiť každý cent a my to z nich dostaneme. ,Nech pokojne predajú Akropolis! My Nemci si kúpime Olymp.‘ Schäuble, ktorý s Gréckom zaobchádzal nechutne a tvrdo, bol kvôli tomu najpopulárnejší nemecký politik. Ten tlak bol nesmierne silný a stále je.“

Kreativita v účtovníctve

„Grécko robilo takzvané kreatívne účtovníctvo. Vo svojich štatistikách, aby opravovalo verejné financie,“ kritizoval do vlastných radov Tsivos. „Ale Grécko nebolo jediné. Bolo jediné, ktoré nedodržiavalo toľko konvergenčných kritérií. Ale nedodržiavalo ich ani Taliansko vrátane Belgicka. Francúzi aj Nemci prehodnocovali svoje zlaté rezervy, aby splnili kritériá. A vedelo sa o tom,“ nedávala si servítku pred ústa ekonómka.

„Normálne sa to preberalo v roku 2002 na VŠE. Lož a pokrytectvo je, že to bolo pre všetkých prekvapením. Kreatívne jednoducho postupoval kdekto, hoci možno nie tak silno. A intenzívne s tým pomáhala americká firma Goldman Sachs.“

„Všetkým stúpajú dlhy,“ povzdychla si staršia žena a pochválila Andreja Babiša za stráženie českej štátnej pokladnice.

„Štát nie je ako domácnosť,“ opáčila Švihlíková a vysvetlila, „drvivá väčšina štátov svoje dlhy nespláca. Splácajú sa úroky. Väčšina dlhov je krytá dlhopismi. A čo sa robí, keď vyprší ich splatnosť? Vytlačia sa ďalšie. Tie dlhy sa nesplácajú a rolujú sa pred sebou. Spláca sa obsluha dlhu a niekedy je aj s tým problém. Ak od niekoho chcete, aby splácal istinu, tak je to politický znak, nie ekonomický. Japonsko napríklad dlhuje samo sebe. Keď je niekto donútený splácať, tak to znamená, že je v slabej mocenskej pozícii a že sa na neho niekto zameral. To je Grécko alebo Argentína. Nie z ekonomických, ale politických dôvodov. Keď už ten dlh máte, a to majú skoro všetci, okrem napríklad Luxemburska, tak je lepšie mať ho vo vnútornom držaní ako v zahraničí. Nešťastie Grécka spočíva v tom, že má hlavných veriteľov Nemcov. Keby to bol niekto iný, bol by postup nepochybne iný. Vonkajší veriteľ je vždy zlý.“

To, o čo by sa mohol zaslúžiť Andrej Babiš podľa Ilony Švihlíkovej, by bolo obmedzenie daňovej konkurencie medzi krajinami. „V tomto smere sa už niečo robí. Ide o to, akým spôsobom sa zdaňujú nadnárodné firmy. Nie tam, kde je činnosť, ale kde je matka. To je problém. Lenže ono sa nechce. Ale existuje to napríklad v Kanade. Nás jednoducho nezaujíma, kde máš matku. Tu máš toľko zamestnancov, takéto predaje, tržby, aktíva, tak také dane budeš platiť tu. To sa dá urobiť a nie je to nemožné. Kanada má tento systém vyskúšaný v rámci svojich provincií. Lenže ono sa nechce, pre tie firmy je lepšie, aby pred tým zdanením unikali. To je veľká téma. Všetky tie veľké firmy – Google, McDonald’s, Apple. Všetky tieto firmy neplatia dane skoro žiadne alebo len minimálne. Teraz sa po nich začína ísť. Aby platili tam, kde majú reálnu ekonomickú aktivitu, a nie, kde sedia, napríklad na Kajmaních ostrovoch. Tie reči o daňových rajoch počúvam vyše pätnásť rokov a aké je to vraj ťažké. Vôbec nie! Dnes máte toľko údajov, ale ono sa jednoducho nechce!“

V závere hodinu a pol trvajúcej diskusie zaznela otázka na postavenie cirkvi: „Deväť z desiatich svadieb sa odohráva v kostole. Cirkev je zároveň najväčší majiteľ nehnuteľností v Grécku. Argumentuje, že v čase Osmanskej ríše neplatila Turkom, tak teraz nebude platiť našim. Vždy sa odvoláva na to, že robí nejakú filantropickú činnosť,“ konštatoval na úplný záver Kostas Tsivos.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Václav Fiala
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Smeráci utekajú z prehnitej lode. Kažimír sa správa arogantne a vypočítavo. Opozícia sa pustila do ministra financií pre jeho ambíciu byť šéfom NBS

15:30 Smeráci utekajú z prehnitej lode. Kažimír sa správa arogantne a vypočítavo. Opozícia sa pustila do ministra financií pre jeho ambíciu byť šéfom NBS

Vláda navrhla za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) súčasného ministra financií Petra K…