Na pohrebe kardinála Korca sa zúčastnil aj Ján Čarnogurský. A oživili sa mu tým aj spomienky na to, čo spolu kedysi riešili. Po nežnej revolúcii sa ich cesty rozišli, no ako ich stretnutia prebiehali dovtedy?
Komunikovali aj s Hlinkom
Bývalý slovenský politik mal kedysi s kardinálom toho viac spoločného. „Návštevy a rozhovory s ním patria do jednej etapy môjho života,“ priznal vo svojom príspevku na sociálnej sieti. Ako dodáva, prvýkrát ho navštívil ešte v roku 1981. Vtedy Čargnogurského vylúčili z advokácie. „Rozprávali sme sa o prenasledovaní veriacich a ja som povedal, ako budem schopný právne pomáhať prenasledovaným veriacim aj keď už nebudem advokátom,“ spomína si expolitik. Podľa jeho slov kardinálovi neprekážalo, že hoci sa Čarnogurský nezúčastňoval na bežných aktivitách tajnej cirkvi, pomáha pri problémoch so Štátnou bezpečnosťou. Ako dodal, informoval ho o právnej stránke prebiehajúcich trestných stíhaní za náboženstvo.
V tých časoch nadviazali Čarnogurský s Františkom Mikloškom spojenie s Antonom Hlinkom v Mníchove. Práve Mikloško bol spojkou, cez ktorú Čarnogurský udržiaval styk s Korcom. Hlinka bol katolícky kňaz a rímskokatolícky aktivista. „Buď telefonicky, alebo cez prichádzajúcich nemeckých študentov sme Hlinkovi posielali správy alebo materiály od biskupa Korca. Hlinka ich spracoval do rozhlasových reportáží,“ spomína ďalej Čarnogurský. Hlinka totiž pôsobil v rádiách Slobodná Európa či Hlas Ameriky. To však neboli jediné aktivity. Biskup napríklad napísal v tých časoch Slovenskej televízii list, ktorým reagoval na proticirkevný seriál a Čarnogurskému ho dal na pripomienkovanie.
Muklovské roky
V roku 1988 navštívil Korec v Prahe kardinála Tomáška. „František Mikloško, naša spojka na Antona Hlinku, Rita Franková a ja sme biskupa sprevádzali. V duchu som sa vtedy zasmial. Kardinál Tomášek nechával pri návštevách zapnuté tranzistorové rádio, aby rušil odpočúvanie,“ spomína ďalej expolitik aj na to, že biskupova plastická rúrka, do ktorej sa v jeho byte hovorilo, bola podľa neho účinnejšia.
Vtedy si pripomenuli aj Korcove roky vo väzení. „Pozerali sme na väznicu z najbližšieho vŕšku a biskupovi sa obnovili spomienky na muklovské roky,“ uvádza Mikloško. Kardinál Korec skončil vo väzení v roku 1960 za vlastizradu. Odsedieť si mal 12 rokov, nakoniec ho v roku 1968 prepustili.
Progagácia v tajných kruhoch
Bývalý politik má stále pred očami aj to, čo predchádzalo nežnej revolúcii. „Pred rozhodnutím o zorganizovaní Sviečkovej demonštrácie Spoločenstvo Fatima oboznámilo s plánom biskupa Korca. On dal svoj súhlas a propagácia demonštrácie v kruhoch tajnej cirkvi mohla bez problémov začať,“ vysvetľuje Čarnogurský. Počiatky spoločenstva siahajú práve do obdobia, keď boli mnohí veriaci prenasledovaní za svoju vieru. Zakladateľmi boli Silvester Krčméry a Vladimír Junkl. Patril tam aj František Mikloško. Spoločenstvo sa rozvíjalo pod ochranou kardinála Korca. Podľa Čarnogurského prišlo vtedy na Hviezdoslavovo námestie toľko ľudí aj preto, že sa v kruhoch tajnej cirkvi začala propagácia demonštrácie.
A čo bolo potom? „V decembri 1989 som biskupa oficiálne navštívil už ako člen federálnej vlády v jeho panelovom byte. Potom sme už každý išli svojimi cestami a stretli sme sa len sporadicky,“ uzatvára etapu svojho života a spomienky na spoločné časy s Korcom Čarnogurský.
„Generácia zápasov s komunizmom akosi odchádza. Nahováram si, že mňa sa to netýka. Ja som zmenil paradigmu, vystupujem ako rusofil a odporca americkej jednopolárnej dominancie vo svete. Ale možno si to len nahováram,“ zamýšľa sa expolitik.
