Pavol Žilinčík, ktorý je členom Súdnej rady, poukazuje na svoje nedávne vyjadrenie, v ktorom povedal, že by Robert Fico bol dobrým kandidátom, ale nie na ústavný súd. „Bol by výborným šéfom orgánu s presne opačným cieľom: ´Urvať´ pre štát čo najviac priestoru a to aj na úkor základných práv a slobôd ľudí,“ uviedol.
Následne sa pozrel na viacero dôležitých práv, ktoré Fico počas svojej politickej kariéry porušoval – ako napríklad vlastnícke právo protiústavným vyvlastňovaním pozemkov a domov ľudí či ľudská dôstojnosť, keď podľa jeho slov zničil časť života a dôstojnosti Hedvige Malinovej Žákovej. Dodal, že v tomto prípade porušil aj ďalšie základne právo. „A to právo na prezumpciu neviny. Spolu s Kaliňákom, podobným právnym expertom, označili Hedvigu Malinovú Žákovú za vinnú preventívne hneď na začiatku,“ vysvetlil.
Následne poukázal aj na jeho vyjadrenia o novinároch, ktorých nazýva špinavé slovenské protistútky, čím podľa Žilinčíka porušil ďalšie základné právo – a to právo na slobodu prejavu a tlače.
Vypočúvanie
No po tom, ako Fica v stredu 23. januára vypočúval ústavnoprávny výbor, zistil ďalšiu dôležitú vec. „Že som bol vo svojich vyjadreniach neprimerane zhovievavý. V skutočnosti je Robert Fico pre právny štát bezprostredným nebezpečenstvom. Dokázal to v každom vyjadrení, ktoré povedal, a aj tým, čo povedať odmietol,“ konštatoval.
Podľa jeho názoru bolo totiž z každej vety zrejmé, že nemá ani len základné poňatie o princípe sudcovskej nestrannosti, pretože útočil na svojich oponentov. „Ani mu nenapadlo, že teraz má všetkých presvedčiť, že alfou a omegou už pre neho nebude politika a boj, ale zdržanlivosť a ústava. A ak mu to napadlo, tak mu to bolo ukradnuté,“ uviedol.
Poukázal tiež na to, že ľuďom omnoho viac povedal tým, keď odmietol odpovedať na otázky niektorých poslancov, ktoré ani neboli „na telo“. Dodal, že tie by mali taký charakter, ak by sa pýtali na jeho bývalú asistentku Máriu Troškovú a jej prítomnosť na niektorých dôležitých štátnych rokovaniach. Rovnako tak prepojenie mafiánskej skupiny na úrad vlády, o čom písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Myslí si, že práve takéto otázky by mali byť predmetom vypočúvania Fica.
Irónia osudu
Poukázal tiež na iróniu osudu, že Fico do nášho práva presadil bezpečnostné previerky kandidátov na sudcov všeobecných súdov, pričom práve Súdna rada, ktorej je členom, a Národný bezpečnostný úrad preverujú niekoľko predpokladov spôsobilosti. Ide napríklad o to, či kandidát nie je závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, či svojím konaní alebo vyjadrením nepreukazuje nečestnosť, či nedôveryhodnosť k ochrane utajovaných skutočností, či nedisponuje majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná k priznaným príjmom.
Následne sa pozrel na samotnú prácu ústavného sudcu, ktorú prirovnal k časti knihy profesora Holländera Filipika Proti redukcionizmu, v ktorej píše o dvoch rozličných cestách a princípoch. „O hľadaní ´harmónie vo vyvažovaní´ a naproti tomu o hľadaní ´stability v dominancii´. Ústavný sudca alebo ústavná sudkyňa by mali podľa mňa byť priam umelcami v tom prvom – v nachádzaní harmónie vyvažovaním,“ konštatoval Žilinčík.
Podľa jeho slov totiž v ústavnom práve často proti sebe stoja dve cenné hodnoty – a to právo na informácie a ochranu súkromia, pričom až v konkrétnych situáciách sa dá určiť, ktoré bude na prvom či druhom mieste. „Ako by túto úlohu zvládal kandidát Fico? Myslím, že by ju ani nevnímal ako dilemu. V stredu nás presvedčil, že by ´v záujme stability´ rezal rýchlo a účelovo. Politicky a mocensky, nezdržujúc sa nuansami morálky a svedomia,“ vysvetlil.
Dodal, že je iné, ak sa robia politické rezy z pozície výkonnej moci, a ak sa robia v najvyššej inštancii súdnej ochrany, pričom si podľa jeho názoru tento rozdiel nechce, nevie, alebo nie je schopný expremiér uvedomiť. „Z jeho vystúpenia mrazilo a výpočet dôvodov, prečo je nespôsobilý na výkon funkcie ústavného súdcu sa javí byť dlhší ako počet rokov, v ktorých vykonával právnickú činnosť,“ uzavrel.
