Okrem Penty malo z eurofondov kvapnúť aj miliardárovi Tomášovi Chrenekovi, o ktorom sa šušká, že má záujem o železiarne U. S. Steel Košice. Chrenek bol, mimochodom, časopisom Forbes označený za štvrtého najbohatšieho Slováka. Finančná skupina Penta sa nemá o nič horšie, podľa Beblavého už teraz skupine pacientov poskytuje to najluxusnejšie prostredie na Slovensku, nehovoriac o zisku, ktorý je len za rok vyšší ako sú samotné získané eurofondy.
Orientácia na zisk
„Tieto subjekty okrem verejného zdravotného poistenia, z ktorého dostávajú rovnaké peniaze ako tí, čo si musia platiť svoju rekonštrukcie sami, si účtujú od pacientov ďalšie poplatky. Viaceré z týchto subjektov sú pritom členmi veľkých podnikateľských skupín, ktoré majú ročný zisk ešte v rádovo vyššom rozsahu,“ povedal poslanec.
Do Čisláka sa obul preto, že vypísal výzvu na rekonštrukciu ambulancií a polikliník a následne v septembri podpísal zmluvy. Do výzvy sa prihlásilo 19 žiadateľov, dotáciu dostalo osem. Z toho až sedem subjektov bolo orientovaných na zisk. „Ich ročný zisk je viac ako 7 miliónov eur. Eurofondy im preplácajú 95 percent investícií bez akéhokoľvek záväzku tvorby pracovných miest či inej protihodnoty. Eurofondy na opravu, naopak, nezískali verejné fakultné nemocnice v Trnave a Košiciach či mesto Krompachy,“ vyčíta Beblavý s tým, že Penta získala až dve dotácie na viac ako 1,5 milióna eur na firmy, ktoré patria do siete polikliník ProCare. Ide o firmy Wesper v Prešove a Medicínske centrum Nitra. „Čislák tak zaplatí Pente nové CT v Prešove a magnetickú rezonanciu v Nitre, čo naozaj nepatrí do štandardného vybavenia každej ambulancie,“ tvrdí.
Za hranicou chápania
Potom sústredil pozornosť aj na boháča Chreneka. Jeho firma Agel totiž vlastní nemocnicu v košickej časti Šaca. Pritom ide o súkromnú nemocnicu. Beblavému sa nepáči hlavne to, že tieto subjekty si dokážu investície urobiť sami, no takto ich z 95 percent zaplatí štátny rozpočet. Podľa neho teda ide o jednoznačnú dotáciu zisku. „V skutočnosti tak neplatíme techniku, ale vyššie zisky finančných skupín,“ rozčúlil sa s tým, že podľa európskej legislatívy má štát pomáhať firmám, ktoré sú buď stratové, alebo majú neprimerane malý zisk. To Čislákovi vyčítal vo výraznej miere. „Keď toto robí sociálnodemokratická vláda, je to za hranicou môjho chápania,“ povedal.
Minister Čislák pritom nie tak dávno tiež čelil odvolávaniu. Opozícii sa to však napokon nepodarilo. Ministrovi vyčítali, že nechce riešiť zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve a zastaviť tunelovanie. Teraz sa na neho valia aj výčitky zo strany zdravotných sestier, ktoré sa rozhodli podať hromadné výpovede. Stalo sa tak vo viacerých nemocniciach, no minister sa potom chválil, že napríklad v Poprade ich stiahli.
„Ďakujem všetkým zdravotníkom, ktorí sú ochotní počúvať argumenty a presvedčiť sa, že im hovoríme pravdu. Z terénu však máme smutné informácie o manipulácií so zdravotnými sestrami a ich zastrašovaním. Napriek všetkému, chcem ich ubezpečiť, aby sa naozaj nebáli a išli k svojim riaditeľom, sú pripravení pomôcť im, najmä v boji s právnikmi predstaviteľov odborov a aj komory,“ vyhlásil Čislák.
A čo si o tom celom myslí Beblavý? Ako celá situácia so sestrami skončí, si netrúfol odhadnúť. „Či to skončí v prospech sestier, alebo ministra, neviem teraz predvídať, alebo bol by som veľmi rád, keby sestrám dokázal minister ponúknuť podmienky, aby neboli donútené k takýmto zúfalým aktom,“ povedal pre PL.sk a dodal, že sestry si to nevymysleli. Na margo toho, že minister sa obul do šéfky OZ sestier a pôrodných asistentiek Moniky Kaveckej, že predstaviteľky odborov o platoch klamú. „Ak minister namiesto riešenia situácie potrebuje vytvoriť nepriateľa, na ktorého hodí svoje previnenie, mal by sa pozrieť do zrkadla,“ dodal.
