Stratégia Severnej Kórey podľa čínskeho odborníka pozostávala z dvoch fáz. V tej prvej bolo potrebné zabezpečiť čo najskôr odstrašujúci potenciál v podobe jadrových zbraní, čo sa jej do konca roka 2017 podarilo. “KĽDR v súčasnosti prešla do druhej fázy, v ktorej začína riešiť svoju ekonomickú situáciu a politické vzťahy. Cieľom je ponechať si odstrašujúci jadrový potenciál a na tomto základe budovať stabilné vzťahy s medzinárodným spoločenstvom,” povedal odborník z Carnegie Tsinghua Center for Global Policy so sídlom v Pekingu.
“Hospodárske sankcie zohrávali iba druhoradú úlohu na ceste k uvoľneniu napätia,” mieni čínsky expert, podľa ktorého KĽDR nemá v blízkej budúcnosti v pláne vzdať sa jadrových zbraní. Pri svojom jadrovom programe vyjadril Pchongjang ochotu na veľmi obmedzené ústupky – pozastavenie jadrových a raketových testov či zatvorenie zariadenia na jadrové skúšky, pripomenul Tchung.
Podľa neho mal severokórejský vodca Kim Čong-un od začiatku v pláne zaistiť bezpečnosť pre svoj režim pomocou jadrových zbraní, aby potom mohol sústrediť “všetky prostriedky na radikálne hospodárske reformy a rozvoj”.
“Dokonca plánuje znížiť aj počet konvenčných vojenských síl a premiestniť tento personál do hospodárskeho sektora,” poznamenal expert.
Kim Čong-un je podľa čínskeho odborníka “trochu odlišný” od svojho otca Kim Čong-ila a starého otca Kim Ir-sena. “Uvedomuje si dôležitosť hospodárskeho rozvoja, má skúsenosti zo zahraničia a zrejme vie, že ak má tento režim prežiť, musí pre svoju ekonomiku zabezpečiť primeraný rozvoj,” povedal Tchung, podľa ktorého KĽDR potrebuje liberalizáciu svojej ekonomiky a otvorenie sa zahraničným investíciám.
“V dlhodobom horizonte to tiež môže prispieť k výmene informácií medzi severokórejským obyvateľstvom a vonkajším svetom. To zase pomôže KĽDR lepšie porozumieť medzinárodnému systému. Severokórejský režim je taký paranoidný preto, lebo je pridlho izolovaný. Nerozumie úmyslom iných krajín a voči medzinárodnému systému pristupuje s nedôverou,” konštatoval Tchung.
Krajiny ako Rusko, Čína či Južná Kórea sa pritom podľa neho snažia vytvoriť prostredie, v ktorom by sa Pchjongjang cítil bezpečne a bol by ochotný otvoriť svoju ekonomiku. Severná Kórea už medzičasom umožnila svojmu súkromnému sektoru hrať dôležitejšiu úlohu v štátnej ekonomike, pričom pri prerozdeľovaní prostriedkov v krajine dostal väčšiu rolu trh.
“Severokórejský vodca založil desiatky osobitných ekonomických zón, ktoré by mohli prilákať zahraničné investície,” povedal Tchung. V spolupráci s Moskvou a Soulom chce podľa neho Kim Čong-un vybudovať cestné a železničné spojenia s Južnou Kóreu a tiež Čínou.
“Severokórejské aerolínie majú zase záujem o zavedenie spojení s Južnou Kóreou a ďalšími svetovými destináciami,” dodal čínsky expert.
