Cigán či Róm? Sú obeťami samých seba, udrel Krajniak. Ja už keď počujem akčný plán... Nicholsonová a splnomocnenci vlády to vidia takto

26.2.2017 15:15

Rómska problematika je už desiatky rokov pálčivým problémom slovenskej spoločnosti. O tom, ako vidia momentálny stav a či nastalo v porovnaní s minulými rokmi zlepšenie, respektíve aké opatrenia do budúcna navrhnúť, diskutovala v relácii RTVS O 5 minút 12 štvorica pozvaných hostí.

Cigán či Róm? Sú obeťami samých seba, udrel Krajniak. Ja už keď počujem akčný plán... Nicholsonová a splnomocnenci vlády to vidia takto
Foto: TASR
Popis: Rómski chlapci ukazujú napodobeniny stoeurových bankoviek na sídlisku Luník IX v Košiciach

V relácii pod taktovkou moderátora Martina Strižinca mal pôvodne figurovať líder opozičnej strany SaS, napokon ho však zastúpila kolegyňa Lucia Nicholsonová. Ďalšími diskutujúcimi boli Milan Krajniak z hnutia Sme rodina, ďalej splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd), ako aj vládny splnomocnenec pre podporu najmenej rozvinutých regiónov Anton Marcinčin.

Debatu otvoril moderátor citáciou výroku premiéra Roberta Fica, ktorý v minulosti hovoril o ´cigáňoch´. Strižinca zaujímalo, či by slovo ´cigáň´ vôbec malo byť súčasťou aktívnej slovnej zásoby našich politikov.

„Myslím si, že závisí od každého človeka, aké slovo použije. Píšu mi viacerí Rómovia, naschvál používam slovo Róm, ktorí sami seba považujú za cigánov a rómčinu považuje za výmysel niektorých rómskych intelektuálov po roku 1989, takže v tomto by som problém nevidel. Čo sa týka toho výroku pána Fica, tak realitu pomenoval presne. Problém je, že premiérom tohto štátu je 10 rokov a s týmto problémom neurobil nič a obávam sa, že ani táto stratégia, o ktorej dnes budeme hovoriť, nepovedie k výsledku," povedal na úvod opozičný poslanec Milan Krajniak.

„Slovo cigán tam nepatrí a všetci politici by si to mali uvedomiť, keď vyslovujú takéto slová,“ pridal svoj názor Ábel Ravasz.  

Anton Marcinčin sa zameral skôr na sociálne napätie v našej krajine, ktoré táto téma zo sebou prináša.

„Myslím si, že tento výrok veľmi dobre popisuje napätie, ktoré v spoločnosti je. Z tohto pohľadu to je presná diagnóza. Ide o veľmi ťažkú tému a napätie v spoločnosti rastie, pričom ten popis si nezakrýva oči pred realitou. Na Slovensku sa veľa ľudí díva na celú rómsku tému a, žiaľ, potom aj na Rómov týmto spôsobom," povedal.  

Ábel Ravasz hovoril o nových akčných plánoch Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016 - 2018, ktoré by mali postupne zlepšiť dlhodobo neutešenú situáciu s rómskym problémom pod Tatrami.

„Nové akčné plány jasne definujú, čo sa má robiť a kto to má robiť. Čiže pokrok by mal byť minimálne v tom, že vieme povedať, aké veci sa podarili a aké sa nepodarili. A treba sa aj pozrieť na to, prečo sa to nepodarilo. Je tam strašne veľa dobrých vecí. Aj v oblasti vzdelávania, ale aj v iných oblastiach,“ neskrýval nadšenie Ravasz.

Ďaleko menej entuziazmu už s Ravaszom zdieľala podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová, pričom naplnenie akčných plánov na najbližšie dva roky nepovažuje za reálne.

Minuli sa tony papiera,no v osadách...

„Ja už keď počujem slovo stratégia, koncepcia alebo akčný plán, tak mi je otupno. Pretože to je naozaj niečo, čo končí v ´šuplíku´. Stojí to kopec námahy jednotlivých úradníkov a odpočty sa vždy manipulujú. Tu sa prijímajú stále nové a nové stratégie od roku 1999. To sú tony papiera, ktorý sa popísal, no reálne v tých osadách sa neurobilo nič," začala ostro liberálka, ktorá ešte dodala, že najväčšiu vinu nesie ´červená´ vláda Roberta Fica, ktorá sľubovala reformu rómskej otázky, no v tomto smere podľa saskárky nespravila v minulosti vôbec nič.

Na druhej strane však Nicholsonová dodala, že maslo na hlave majú tiež Dzurindova, ako aj Radičovej vláda.

Reálne riešenie vidí v jednotlivých paragrafových zneniach legislatív, s ktorými musia politici prichádzať. SaS má podľa nej od roku 2010 riešenie, a to prijať zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách.

Len pre zaujímavosť, na akčný plán vzdelávania je vyčlenených 170 miliónov eur a súčasťou daného plánu má byť napr. viac škôl vyučujúcich rómsky jazyk. Akčný plán pre oblasť finančného začlenenia ráta so sumou necelých 300-tisíc eur a jeho súčasťou je okrem iného zvýšenie finančnej gramotnosti. 

Ako pozitívny príklad viackrát zaznel v relácii Spišský Hrhov, kde sa podarilo pretransformovať dedinu na fungujúci celok, pričom k úspešnému prerodu pomáha aj tamojšie rómske obyvateľstvo, ktoré sa dokázalo dobre začleniť do života majoritného obyvateľstva.

Práve v silnej samospráve s jasnou víziou vedno s pomocou štátu vidí Nicholsonová šancu, aby príklad Spišského Hrhova nasledovali ďalšie slovenské obce.

Štát môže tiež vyriešiť nelegálne osady cez Slovenský pozemkový fond a riešiť to prostredníctvom mikropôžičiek.

„Tí ľudia sa musia naučiť hospodáriť, a to sa dá jedine cez e-pay karty," priblížila podpredsedníčka parlamentu s tým, že nebudú peniaze od štátu dostávať v hotovosti, ale na akoby platobnú kartu. „Budú môcť len bezhotovostne platiť za tovary a služby a denne minúť len istú časť dávky, aby ich deti na konci mesiaca nehladovali," vysvetlila.

Mylná predstava o Rómoch?

Milan Krajniak túto stratégiu považuje za hlúpu. V spoločnosti podľa jeho slov prevláda mylná predstava, že Rómovia sú obeťami spoločnosti.

„Rómovia sú obeťami samých seba. Tí, kto ich v skutočnosti diskriminuje, sú vlastní úžerníci, obchodníci s ľuďmi, vlastný alkoholizmus a vlastná prostitúcia. Potrebujeme zmeniť návyky v tejto spoločnosti, inak nám tu nepomôže liať akékoľvek peniaze," skonštatoval ´Posledný križiak´.

Krajniak sa tiež  kriticky vyjadril k spomenutým akčným plánom, respektíve iniciatívam z dielne vlády. S tým však nesúhlasili  Anton Marcinčin aj Ábel Ravasz. 

„Za posledné tri roky sme pomohli vybudovať vyše 30 základných škôl. Urobili sme program zdravej komunity, aby sa nešírili prenosné choroby a spustil sa program aj pre materské školy,“ vymenoval Marcinčin.

Rovnako nesúhlasné stanovisko voči Krajniakovi zaujal aj najmladší z kvarteta hostí Ábel Ravasz, ktorý nesúhlasí s tvrdeniami, že v rómskej otázke sa za 20 rokov nič neudialo. Takéto slová sú podľa neho znevážením snáh tých, ktorí pracujú s Rómami.

Priznáva však, že sa dá v tomto smere urobiť viac.

„Táto stratégia je výsledkom dlhoročnej práce. Sú tam veci, ktoré sa osvedčili v teréne. Pracujeme s tým, o čom vieme, že by sme mali robiť. Potrebujeme najprv dostať rómske deti do materských škôl, aby sa mohli následne uplatniť v základných školách," vysvetlil.

Ako tvrdí, dôležité je zmeniť aj vstupné testy, aby rómske deti zbytočne nekončili v špeciálnych školách. Zabezpečiť tiež, aby neboli v školách segregované a zamerať sa aj na sieť stredných škôl. 

Ábel Ravasz. Zdroj: TASR

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Pellegrini: Danko nech sa stará hlavne o svoje rezorty a nekomentuje naše

19:35 Pellegrini: Danko nech sa stará hlavne o svoje rezorty a nekomentuje naše

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) odporúča predsedovi parlamentu a SNS Andrejovi Dankovi, aby venov…