Komunistická štátna bezpečnosť (ŠtB) zorganizovala, ešte pred šesťdesiatimi rokmi bombový atentát na separatistického politika Matúša Černáka. Tento prípad však nebol jediný, v ktorom mala ŠtB namočené prsty a za ktorý nikoho nepotrestali. „Nový dôkaz o pozadí Černákovej vraždy teraz vydali archívy americkej CIA.
Marián Gula z Ústavu pamäti národa pripúšťa možný podiel bývalej československej rozviedky a aj na skone politika Františka Hrušovského, ktorý zomrel rok po Černákovi v americkom Clevelande,“ uvádza denník SME.
Ako ďalej denník informuje, atentátom na Černáka sa po roku 1989 zaoberal aj Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, ktorý patrí pod českú políciu. Český úrad mal riešiť aj nepodarený bombový atentát na štrasburského prefekta Andrého Tremeauda z roku 1957. Pri výbuchu na mieste zomrela jeho žena, ktorá balík s bombou, maskovaný ako škatuľa s cigarami, otvorila.
Z atentátu obžalovali v roku 2006 príslušníkov ŠtB Milana Michela a Stanislava Tomeša. „Trestné stíhanie sa vlieklo najmä pre zlý zdravotný stav oboch mužov, až ho v apríli 2007 súd prerušil,“ uvádza SME vyjadrenie českého historika Prokopa Tomeka.
Ďalši prípad. „Rozhlasový hlásateľ Pavel Minařík sa začiatkom 70. rokov pokúšal vyhodiť do vzduchu redakciu Rádia Slobodná Európa v Mníchove, kam sa ako agent ŠtB infiltroval. Tajná polícia akciu zrušila. V januári 1976 Minařík na propagandistickej tlačovej konferencii prehovoril o svojej úlohe špióna v nepriateľskom vysielači. Aj Minařík napokon vyviazol bez trestu. V roku 2012 však musel nastúpiť do väzenia na štyri roky za poistný podvod,“ píše SME.
Výsluhovými dôchodkami bývalých eštebákov sa tento týždeň zaoberal aj parlament. Plošné zníženie penzií navrhovali poslanci za OĽaNO s tým, že ušetrené peniaze by dostali politickí väzni. Tento návrh podporil aj ÚPN. Smeráci však za návrh ruky nezdvihli. „Nie je možné, aby tí, čo utláčali, prenasledovali, mučili a porušovali tak základné ľudské práva vlastných spoluobčanov, poberali za takúto 'službu' dodnes vysoké výsluhové dôchodky,“ reagoval šéf ÚPN Ondrej Krajňák. Parlament podľa neho ochránil záujmy príslušníkov bývalej ŠtB. „Považujeme to za pošliapanie pamiatky mŕtvych alebo žijúcich obetí komunistického režimu,“ dodal.
