Robert Parry je americký investigatívny novinár, ktorý sa najviac preslávil vďaka svojim kritickým reportážam o „zločinoch“ prezidentskej administratívy republikánskeho prezidenta Spojených štátov Ronalda Reagana. Parry si za svoju prácu vyslúžil mnohé ocenenia.
Na konci januára zverejnil server Consortiumnews.com jeho najnovší článok, v ktorom sa pokúsil objasniť, ako americké liberálne, mainstreamové médiá úmyselne falzifikujú dejiny, a tak budia v ľuďoch úplne oprávnenú skepsu.
„Vždy, keď sa The New York Times alebo jemu podobné liberálne noviny prezentujú ako žiarivý príklad profesionálnej žurnalistiky, čo väčšinou robia prostredníctvom kritiky ,falošných správ‘ a ,konšpiračných teórií‘, nevychádzam z údivu nad ich pokrytectvom,“ píše Parry v úvode svojho článku.
Podľa Parryho je skutočnosť taká, že mainstreamové médiá „dali voľný priechod“ alternatívnym „pravdám“ tým, že svojimi vlastnými chybami prišli o dôveru veľkej časti amerického národa, ktorý ich nepokladá za nič iné ako obyčajnú hlásnu trúbu vládnych kruhov, čistú propagandu.
„Ak je nepriateľom Irak, začínajú vykladať príbehy o nebezpečenstve, ktoré predstavujú zbrane hromadného ničenia v jeho rukách. Potom, ak sa záujmy Washingtonu skrížia s vládou Sýrie, okamžite nám začnú vykladať príbehy o dobrých rebeloch a zlých provládnych silách,“ tvrdí novinár.
Podľa Parryho však nie je tento jav žiadnou novinkou. Práve pre ich jednostranné zameranie vraj mainstreamovým médiám uniklo hneď niekoľko veľmi kľúčových okamihov v americkej histórii.
Za jeden z týchto okamihov považuje americký investigatívny novinár volebnú taktiku Richarda Nixona z roku 1968, v rámci ktorej sabotoval pokusy vtedajšieho prezidenta Spojených štátov Lyndona Johnsona o dosiahnutie mieru s Vietnamom. O jeho praktikách vraj písali iba noviny „druhej kategórie“ a jednotliví nezávislí novinári. The New York Times a jemu podobné noviny vraj podobné obvinenia považovali za konšpiračné teórie.
Denník The New York Times v kontexte vyšetrovania prípadu zverejnenia e-mailov Hillary Clintonovej FBI pripomenul spomínanú aféru z roku 1968.
„Prezident Lyndon Baines Johnson ohlásil ukončenie bombardovania severného Vietnamu, čo umožnila nová fáza mierových rokovaní, a vyzval vládu Južného Vietnamu a zástupcov Vietcongu na účasť na rozhovoroch. Nádeje na skoré ukončenie vojny vo Vietname zvýšili šance viceprezidenta Huberta Humphreyho na víťazstvo vo voľbách. Nakoniec však proti republikánskemu kandidátovi Richardovi Nixonovi aj tak neobstál,“ napísal newyorský denník.
The New York Times označil Johnsonovo ukončenie bombardovania a výzvu na rozhovory v snahe pomôcť Humphreymu dosiahnuť volebné víťazstvo za takzvané „októbrové prekvapenie“.
„Dôkazy však celkom jasne hovoria o tom, že mierová dohoda už bola takmer uzavretá a skutočné ,októbrové prekvapenie‘ spočívalo v tom, že ju prezidentský kandidát Nixon úmyselne sabotoval tým, že tlačil na prezidenta Južného Vietnamu, ktorým bol v tom čase Nguyen Van Thieu, aby parížske rokovania bojkotoval,“ píše Parry, ktorý sa vyšetrovaním prípadu zaoberal.
The New York Times podľa Parryho dlho ignoroval nespochybniteľné dôkazy, ktoré kolovali mimo sféry mainstreamu. Ale vo svetle ďalších a ďalších dôkazov, ktoré vyšli najavo, bol vraj liberálny denník na začiatku januára tohto roka donútený zverejniť detaily, ktoré celý príbeh ukázali v úplne inom svetle. Konkrétne išlo o pokyny, ktoré dal prezidentský kandidát Nixon v roku 1968 svojmu hlavnému poradcovi H. R. Haldemanovi.
V takzvaných „Haldemanových zápisoch“, ktoré v Nixonovej prezidentskej knižnici objavil historik John A. Farrell, sa jasne uvádza, že Nixonov poradca dostal inštrukcie, aby prezidentovi Južného Vietnamu odovzdal správu o tom, že ak bude bojkotovať parížske mierové rokovania, budúca Nixonova prezidentská administratíva mu poskytne vojenskú pomoc.
Dlhoročnú neochotu mainstreamových médií priznať túto skutočnosť Parry pripisuje ich obave zo straty dôvery verejnosti voči establishmentu.
„Nemohli si dovoliť pripustiť scenár, v ktorom dal jeden prezidentský kandidát prednosť svojim politickým ambíciám pred bezpečím pol milióna amerických vojakov vo Vietname,“ usudzuje Parry.
Podobne sa americké mainstreamové médiá zachovali aj v ďalších prípadoch: napríklad v roku 1980, kedy sa prezidentský kandidát Ronald Reagan pokúsil prerušiť snahy Jimmyho Cartera dosiahnuť prepustenie 52 amerických zajatcov držaných v Iráne za účelom volebného zisku. „Tento výklad udalostí mainstreamové médiá aj do dnešných dní označujú za konšpiračné teórie,“ tvrdí Parry.
„Zásadný problém spočíva v tom, že mainstreamové médiá zachovávajú integritu vládnucich kruhov tým, že odmietajú informovať o ich prečinoch. Presne preto prišli o svoju kredibilitu,“ píše americký investigatívny novinár Robert Parry v závere článku.
V konečnom dôsledku vraj takéto praktiky vedú len k tomu, že čoraz viac ľudí nevie, čomu môže vlastne veriť. „Niektorí z týchto ľudí budú hľadať pravdu v práci poctivých nezávislých novinárov, iní sa však stanú obeťou falošných správ a konšpiračných teórií,“ varuje Parry.
Celý článok si môžete v angličtine prečítať TU.
