Chorvátsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ

1. 1. 2020 11:27

Chorvátsko prevzalo v stredu od Fínska rotujúce polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré bude ako najnovšia členská krajina EÚ zastávať po prvý raz. K naliehavým otázkam, ktorých riešenie Úniu počas tohto obdobia čaká, patrí budúci rozpočet EÚ i vystúpenie Spojeného kráľovstva - brexit. Informovala o tom agentúra DPA.

Chorvátsko prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ
Foto: TASR
Popis: Vlajky Chorvátska a Európskej únie
reklama

Úlohou Chorvátska bude najbližších šesť mesiacov organizovať ministerské stretnutia v Bruseli a sprostredkovať riešenie agendy EÚ medzi členskými štátmi s cieľom dosiahnuť konsenzus v citlivých otázkach.

V druhom polroku 2020 vystrieda Chorvátsko na čele Rady EÚ Nemecko.

Dohliadne na prvé vystúpenie krajiny z EÚ

Chorvátsko, ktoré sa v roku 2013 stalo 28. členom Európskej únie, bude dohliadať na prvé vystúpenie členskej krajiny z EÚ.

Británia má odísť z Únie 31. januára a obe strany následne vstúpia do novej fázy rokovaní o svojich budúcich obchodných vzťahoch, ako aj politickej a bezpečnostnej spolupráci. V stávke je veľa a čas na dohodu je veľmi krátky, keď britský premiér Boris Johnson trvá na tom, že musí byť dosiahnutá do konca roku 2020.

Ďalším naliehavým problémom je budúci dlhodobý rozpočet EÚ, pokrývajúci priority výdavkov na roky 2021 – 2027. Ak členovia Únie nedospejú načas k dohode, mohlo by to ohroziť poľnohospodárske dotácie, študentské a výskumné granty či podporu pre chudobnejšie regióny EÚ.

Medzi členskými krajinami panujú značné nezhody v tom, koľko majú prispievať do spoločného rozpočtu a ako sa majú tieto prostriedky rozdeľovať. Situáciu komplikuje brexit, pretože výpadok príspevkov Londýna zanechá finančnú medzeru v čase potreby financií v prioritných oblastiach, ako sú klíma a migrácia.

Záhreb sa ujal svojho predsedníctva v Rade EÚ pod mottom Silná Európa vo svete výzie. Chorvátski politici pritom v poslednom čase zdôrazňovali najmä dva tematické okruhy – negatívne demografické trendy a rozširovanie EÚ.

Nielen Chorvátsko, ale aj ďalšie krajiny juhovýchodnej Európy zaznamenávajú úbytok obyvateľstva v dôsledku emigrácie a nízkej pôrodnosti. Počet obyvateľov Chorvátska by sa podľa odhadov OSN mohol do roku 2050 znížiť o 17 percent.

„Je to štrukturálny, takmer existenčný problém," povedal premiér Andrej Plenkovič pred koncom roka pre britský denník Financial Times.

Rozširovanie EÚ o krajiny západného Balkánu opakovane viazne, pričom v októbri Rada EÚ neodobrila začatie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom.

Nová predsednícka krajina dúfa, že prelom by mohol priniesť summit EÚ a krajín západného Balkánu, ktorý bude Záhreb hostiť začiatkom mája.

„Tento región možno v súčasnosti prirovnať k čiernej diere uprostred Európy," vyhlásil chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič Radman pre regionálne noviny Glas Slavonije.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Remišová: Blackout by zhoršil aj tak zlú ekonomickú situáciu, psychiku ľudí, a nič nevyriešil

21:59 Remišová: Blackout by zhoršil aj tak zlú ekonomickú situáciu, psychiku ľudí, a nič nevyriešil

Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) nesúhlasí s návrho…