Prezident SR Andrej Kiska v príhovore pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa zdôraznil, že je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu. Zároveň musíme mať možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutia zlomí hrubá sila, uviedol.
Preto podľa neho potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rešpektom k slobode, právam ľudí a demokracii. „Takých spojencov a partnerov máme v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, dvoch pilieroch našej prosperity a bezpečnosti,” uviedol. Viac sme o tom písali TU.
K prejavu Andreja Kisku, ktorý odvysielala aj Česká televízia, pretože český prezident Miloš Zeman odmietol vystúpiť, sa vyjadril aj prezidentský kandidát a politický analytik Eduard Chmelár.
„Po prejave sa mi v prvom momente chcelo zvolať: A na toto eldorádo fráz ste, bratia Česi, tak túžobne čakali? Toto ste potrebovali počuť? Ale odpustime si sarkazmus a poďme k veci,“ napísal na sociálnej sieti Chmelár.
Zeman zbabelec a Kiska hrdina?
Chmelár sa pozrel na porovnávanie medzi Kiskom a Zemanom v tento pamätný deň. „Ťažko povedať, prečo sa český prezident Miloš Zeman odmietol vyjadriť k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Možno má pocit, že sa pietna spomienka na obete okupácie zvrhla na šovinistické útoky voči Rusku. Možno má pocit, že sa v tých povrchných hodnoteniach stráca pointa. Neviem. Viem však, že bol vždy svojský, rovnako ako jeho predchodca.“
„Ale robiť z neho zbabelca a zo slovenského prezidenta Andreja Kisku hrdinu je ďaleko za hranicou dobrého vkusu a objektívnej pravdy. Miloš Zeman odsúdil inváziu v čase, keď odvaha nebola lacná. Pre svoj nesúhlas so sovietskou okupáciou bol v roku 1970 vylúčený z komunistickej strany, do ktorej vstúpil pod vplyvom dubčekovských ideálov počas Československej jari roku 1968. Niekoľko rokov bol bez práce a trvalého príjmu, trikrát bol za svoje politické názory počas normalizácie vyhodený z práce a celé toto obdobie prežil so cťou a slobodnejšie ako 90 percent obyvateľov štátu,“ dodal, pričom pripomenul Zemanov článok Prognostika a prestavba, ktorý vyšiel v auguste 1989 v Technickom magazíne.
Chmelár: Kiska si podal prihlášku do KSČ
Čo však robil v tom čase „tieňový český prezident Andrej Kiska”, ako ho nazvali niektorí českí politici. „V roku 1983, keď už bolo každému jasné, akú povahu má normalizačný režim, si ako syn nomenklatúrneho komunistu podal prihlášku do KSČ. Ako bolo vtedy zvykom, musel vyjadriť súhlas s ´internacionálnou pomocou´ ZSSR v auguste 1968. Neskôr sa stal šéfom podnikovej organizácie SZM (pre mladšie ročníky: mládežnickej organizácie komunistov),“ pripomína Chmelár.
„A dnes tento pán v tradične bezobsažnom a frázovitom prejave vraví, že je našou povinnosťou chrániť našu slobodu, na to vraj potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a takých spojencov vraj máme v Severoatlantickej aliancii. Požiada učiteľov a rodičov, aby vysvetľovali, o čo išlo počas okupácie, no ani slovom sa nezmieni, o čo išlo počas Československej jari,“ dodáva.
Podľa prezidentského kandidáta Kiska dnes rovnako ako počas normalizácie nechápe pointu doby. „Počas uplynulého storočia nás vždy zradili, napadli a okupovali naši najväčší spojenci. Sovietska okupácia z roku 1968 odhalila skutočný stav suverenity našej vlasti rovnako ako nacistická okupácia z roku 1944. Západní spojenci, s ktorými sme mali silnejšie spojenecké zmluvy ako dnes v NATO, nás v Mníchove na jeseň 1938 zradili a podhodili Hitlerovi bez mihnutia oka. Celý ten ´demokratický svet´, ku ktorému sme po krvavom auguste 1968 vystierali ruky, sa na nás úplne vykašľal jednak pre vlastné geopolitické záujmy, jednak pre fakt, že Západ si jednoducho neželal, aby sa reformy Československej jari podarili a aby Dubčekovo vedenie dokázalo vytvoriť humánnejší, spravodlivejší a demokratickejší systém, ako poskytoval liberálny kapitalizmus.“
Každá doba má svojich biľakov, ktorí sú ochotní zradiť svoju vlasť
Tým najväčším a najdôležitejším odkazom Československej jari je podľa Chmelára poznanie, že musíme zostať vo svojich rozhodnutiach slobodní a nezávislí od akejkoľvek veľmoci. „V hlavnom politickom dokumente reformátorov, v Akčnom programe KSČ z 10. apríla 1968 dubčekovci deklarovali, že si vyhradzujú právo formulovať vlastné stanoviská k základným otázkam svetovej politiky, že chcú žiť v mieri, spolupracovať a rozvíjať dobré vzťahy so všetkými národmi. Máte pocit, že tohto odkazu, týchto ideálov sa držia tí, ktorí tak ťažko zakrývajú fakt, že najväčšou motiváciou ich pripomínania nevinných obetí okupácie je nenávisť k Rusku?“ pýta sa.
„Keď ešte časť našich novinárov, intelektuálov a politikov nebola taká hysterická, Miloš Zeman sa o potupnej invázii vojsk Varšavskej zmluvy vyjadril, že to bola predovšetkým zrada elít. Dajme si preto pozor a buďme ostražití, lebo každá doba má svojich biľakov, jakešov a indrov, ktorí sú ochotní za misu šošovice zradiť svoju vlasť,“ uzavrel Eduard Chmelár.
