Chmelár pesimisticky pre PL.sk: Na Slovensku zúri studená občianska vojna. Smer smeruje ku škaredému koncu. Politiku čaká veľké preskupovanie síl

    0
    Politológ, pedagóg, historik a bývalý rektor Akadémie Médií Eduard Chmelár (Autor: SITA)

    Ivan Štefunko založil občianske združenie Progresívne Slovensko, hovorí sa o tom, že by sa mohlo pretransformovať do politickej strany. Myslíte si, že je takýto scenár reálny?

    Myslím si, že áno. Napokon nie je to po prvýkrát, keď strana vzniká prostredníctvom think tanku.

    Pán Štefunko pochádza z ľavicového prostredia. Ak združenie prerastie do strany, myslíte si, že by malo šancu na úspech, dostať sa do parlamentu, a možno dokonca konkurovať Smeru?

    Ivana Štefunka poznám dvadsať rokov a je to jeden z najschopnejších ľudí, s ktorými som sa stretol. Napokon už dnes je jedným z lídrov vo svete technologických inovácií. Jeho projektu držím palce, ale nemyslím si, že by sme o ňom mohli hovoriť, že je konkurentom Smeru, pretože nejde o ľavicový projekt, ale liberálny. Voličská klientela takéhoto subjektu je skôr v radoch mestských voličov ako vidieckych, o ktorých sa opiera základňa Smeru.

    Kto je teda pre Smer konkurenciou?

    Hlavným nepriateľom Smeru je skôr SNS. Smer prekročil prah, za ktorým ho čaká veľmi škaredý koniec, pretože nedokázal včas zabrzdiť svoju transformáciu smerom ku konzervatívnej sile a zo svojich radov vypudil liberálne zložky, ktoré boli vždy súčasťou ľavice. Tým, že ich stratil, zostáva v konzervatívnej rovine a tam ho o jeho voličstvo môže doslova a do písmena vysať SNS. Pretože volič si v konečnom dôsledku môže radšej vybrať originál, teda ľudí, ktorí sú orientovaní národne, kresťansky a sociálne. Na rozdiel od Smeru nemajú, zdôrazňujem, že zdanlivo, povesť skorumpovaných politikov, akými sú v súčasnosti pohlavári Smeru. V dôsledku toho, že Smer stratil predvídavosť, nemá absolútne dosah na typ voliča, ktorý sa cíti nereprezentovaný. V tomto smere si myslím, že Progresívne Slovensko nepôjde po voličoch Smeru, ale skôr po mestských voličoch, ktorí sa nachádzajú naľavo alebo napravo od stredu.

    Hovoríte, že Smer možno čaká naozaj nepekný koniec, myslíte si, že môže skončiť zabudnutý ako politickí exgiganti HZDS alebo SDKÚ?

    Nič sa neopakuje rovnakým spôsobom a zdôrazňujem, že Robert Fico nie je Vladimír Mečiar. Smer ale naozaj smeruje k svojmu definitívnemu pádu. Svoju voličskú základňu si tak ohraničuje. Čo sa týka oživenia progresívnych alebo intelektuálnych síl, nebude už z čoho čerpať. Je to niečo, čo úplne zanedbal, a momentálne sú tam len dve silné krídla, a to podnikateľské a národné. Ak Smer nezmení svoju politiku, tak v tomto spektre nemá perspektívu, pretože ho zlikviduje konkurencia.

    Hovoríte, že Progresívne Slovensko je liberálny projekt. Môže ale osloviť aj ľavicového voliča?

    Časť ľavicových voličov áno, ale minimálne.

    Po čom túži ľavicový volič na Slovensku? Po akej strane?

    Ľavicový volič na Slovensku je ťažko definovateľná skupina, pretože Slovensko je konzervatívna krajina. Toto si treba uvedomiť a Robert Fico sa často odvoláva aj na to, že Smer je sociálna demokracia rurálneho typu, pretože si to on tak pomenoval. Tu sa mu dá ale oponovať, pretože Smer nikdy nebol klasickou sociálnou demokraciou. Skôr sa ponáša na stranu ako CSU v Bavorsku. Nemyslím to nejako pejoratívne, z politologického hľadiska to je legitímny a čitateľný smer, ale nie je to sociálna demokracia. Či už hovoríme o postkomunistickej ľavici, akou bola SDĽ, či o Smere, väčšinou to boli vidiecki voliči, ktorí boli buď nezamestnaní, alebo žili z veľmi nízkych príjmov a potrebovali sociálnu ochranu. Byť sociálny ešte stále neznamená byť aj ľavicový. Lenže to, čo odlišuje ľavicové sily od tých konzervatívnych, to je ten progresívny a systémový prvok riešenia sociálnych, ekonomických, ale aj kultúrnych záležitostí. Keď toto absentuje, tak aj Smer potom naberá či pytliači v národných a kresťanských vodách, pretože stráca dosah, ale aj záujem riešiť veci systémovo. Napriek tomu, čo hovoria oponenti Smeru, ako ľavicová strana vôbec nie je radikálna. Skôr sa len pohybuje medzi nečitateľnými národnými a podnikateľskými mantinelmi a, samozrejme, tiež s určitým výrazne populistickým obsahom. V konečnom dôsledku to ľavica nie je. Progresívne Slovensko by mohlo dopomôcť práve k vyčisteniu politickej scény na Slovensku.

    Jediným známym zamestnancom Progresívneho Slovenska je Martin Dubéci, ktorý v marci kandidoval za pravicový Most-Híd. Prečo Dubéci podľa vás preskočil z pravice do ľavice? Je v poriadku, že po Sieti a Moste…

    Hovorilo sa ešte aj o tom, že bol v SDKÚ…

    Myslíte si teda, že je v poriadku, že po SDKÚ, Sieti a Moste zavítal do ďalšieho politického subjektu? Je v poriadku, že prebehol z pravicového prostredia do viac-menej ľavicovejšieho prostredia?

    Nebudem hodnotiť nejaké preskoky. Slovensko nemá štandardnú politickú scénu, a to musíte sledovať aj vo svete, štandardizácia nie je na programe dňa. Často sa vyčíta Smeru, a robím to aj ja, že nie je štandardnou ľavicou, ale my tu nemáme ani štandardnú pravicu. Z politologického hľadiska to je absolútny guľáš a moralizovať nad tým, v koľkých stranách bol Martin Dubéci, je úplne zbytočné. Podstatné je to, či bol Martin Dubéci konzistentný vo svojich prejavoch, a ja hovorím, že je hodnotovo konzistentným človekom. Akurát, že nie je prirodzeným ľavičiarom. Aj preto poukazujem na to, že Progresívne Slovensko nebude a ani nemá ambíciu byť ľavicovou stranou.

    V súčasnosti sa ale stranícka aktivita v slovenskom politickom spektre mierne rozhýbala. Richard Rybníček ohlásil vznik novej strany a taktiež sa šepká aj o strane, za ktorou by mali byť ľudia zo spoločnosti ESET a prezident Andrej Kiska. Ako sa pozeráte na takúto aktivitu?

    Počul som už všeličo a objavujú sa aj špekulácie o prepojení Progresívneho Slovenska s Andrejom Kiskom. V každom prípade pán Kiska sa nemusí nikam ponáhľať. Vykonáva prezidentský úrad a ak by mal ambície založiť politickú stranu alebo sa postaviť ako líder na čelo formujúcej sa politickej strany, on to môže urobiť pokojne na konci svojho prezidentského obdobia. Jeho vyjadrenia sú veľmi opatrné. Počas nich nič nevylúčil a svedčia o tom, že o niečom takom uvažuje. A čo sa týka Richarda Rybníčka? Svojou agendou podľa mňa nemá šancu osloviť. Je to výrazný regionálny politik, ale z celoslovenského hľadiska nie je osobnosť. Agenda reformy verejnej správy nie je téma, s ktorou by sa dali vyhrať voľby. Sám ju považujem za veľmi dôležitú, ale toto nie je nosná téma pre voliča. Na druhej strane bude ešte bitka o konzervatívneho voliča, pretože tu máme snahy pána Rybníčka, pána Hlinu s mimoparlamentnou KDH a OĽaNO, ktoré sa zatiaľ neukazuje ako líder tej konzervatívnej časti. Predpokladám, že aj v týchto voľbách budeme svedkami veľkého preskupovania síl. Samozrejme, to závisí aj od toho, či budú predčasné voľby alebo či sa dovládne v riadnom volebnom období.

    Monika Flašíková-Beňová v rozhovore pre PL.sk nevylúčila, že v krajnom prípade by si vedela predstaviť založenie vlastnej strany. Viete si predstaviť Beňovú na čele novej strany?

    Prečo nie? Predstaviť si viem všetko. Poukázal by som na jej voličskú základňu, respektíve orientáciu. Tam sú určité čitateľné prvky. Napríklad čoraz väčšia otvorená kritika Smeru. Až taká otvorená, že to vyzerá, akoby sa pani Beňová chcela nechať zo Smeru vylúčiť. V posledných facebookových statusoch sa už dokonca naváža aj do premiérovej asistentky a hovorí o tom, ako sa kradne v Smere. Ja s ňou síce súhlasím, ale hovorím si, že čo v takej strane ešte robí. Pani Beňová má jednoznačne namierené von zo Smeru. Sú to úplne jasné signály, no otázkou je, ako sa to bude ďalej vyvíjať, pretože v liberálnom priestore začne byť pomaly tesno. Máme tu SaS, ktorá tiež nikdy nebola čisto liberálnou stranou a autentickí liberáli, ako sú pán Poliačik, prípadne pani Nicholsonová, pani Cigániková či Blahová, sú v tejto chvíli odstrčení nabok. Otázkou je, kto s nimi bude komunikovať. Či ich získa pani Beňová, Progresívne Slovensko alebo pán Kiska. To sú otázky, ktoré sa ešte nedajú úplne zodpovedať, no v každom prípade preskupovanie síl bude veľmi zaujímavé a myslím si, že politickú scénu po najbližších voľbách čakajú možno najväčšie zmeny, akých sme boli za posledné desaťročia svedkami.

    Vy ste do marcových parlamentných volieb mali namierené so stranou SEN. Nakoniec sa tak nestalo. Keď vidíte, že to na slovenskom politickom bojisku ožíva, nemáte chuť sa k svojmu SNU opäť vrátiť?

    Poviem to úplne úprimne. Takéto otázky, až by som povedal tlaky, napríklad aj od mojich fanúšikov, sa tu objavujú stále. Cieľ, s ktorým sme zakladali SEN, dať autentickým ľavicovým, zeleným a mierovým myšlienkam spoločnú platformu, ten tu stále je. Slovenská politika je postavená na straníckom základe a nedá sa do nej aktívnejšie vstúpiť bez toho, aby ste si nezaložili nejakú stranu. Tu je ale už tých strán a protichodných prúdov také množstvo, že tu máme s nimi problém. Máme problém dať Slovensku akúsi spoločnú platformu. Úprimne povedané, toto je vec, ktorá ma v súčasnosti zaujíma čoraz intenzívnejšie. Na Slovensku je studená občianska vojna! Nie sme zmierení s vlastnými dejinami, s vlastnými hodnotami a spoločenstvom. Je tu akési spoločenské bezvedomie a naozaj tu chýba, aby ste ma teraz dobre pochopili, niečo, čo tie prúdy bude spájať. Ak sme jeden štát a spoločnosť, musíme mať aj spoločné záujmy a desí ma, že naša spoločnosť smeruje k rozkladu. Pozrite sa, čo tu riešime! Dojčenie v parlamente a sexuálne úchylky! Voči arogancii moci stojí len akási veľmi rozzúrená masa, ktorá nemá koncepciu a systém. Vytráca sa nám to, čo sa, v dobrom slova zmysle, volá politika. Obávam sa, že nám tu dorastie generácia, ktorá nebude chápať, čo to znamená politika a verejný záujem. Je to o niečom úplne inom ako o predhadzovaní škandálov a škandálikov. Riešiť problémy Slovenska je niečo odlišné a toto ja považujem za oveľa dôležitejšie, ako sa pobiť pod nejakou straníckou vlajkou. Stále sme spoločenstvo a ak sa chceme udržať a ak nechceme byť zmetení z povrchu zemského v chaose, ktorý sa stupňuje vo svete a v Európe, tak tento štát musí mať nejakú ideu, z ktorej by čerpal silu a energiu a čerpal ju aj do budúcnosti. Toto tu absolútne chýba a neuvedomujú si to ani vládni a ani opoziční politici.

    Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s Progresívnym Slovenskom?

    Naozaj neviem, čo si mám ešte pod Progresívnym Slovenskom predstaviť, a poznám akurát Ivana Štefunka, o ktorom nemôžem povedať nič zlé. Ivo Štefunko okolo seba združuje podnikateľov, ktorí nie sú ako pijavice prisaté na štátnych tendroch, ale sú to startupisti, ľudia, ktorí vo svojom odbore niečo dosiahli a zamýšľajú sa aj nad tým, či by nemohli byť užitoční aj pre štát. A preto takto úprimne myslenému projektu držím palce, aj keď po hodnotovej stránke to zatiaľ nie je niečo, k čomu by som sa vedel prihlásiť. Ich priority zatiaľ neboli predstavené, takže sa nemôžem hlásiť k niečomu, čo vyznieva len sympaticky. O takýchto veciach by som musel vedieť podstatne viac.

    Nevylučujete teda, že v budúcnosti by mohlo k spolupráci dôjsť…

    Nemôžem sa púšťať do špekulácií, pretože ma nikto neoslovil, môžem len povedať, že držím palce každému novému projektu, ktorý sa pokúsi zmeniť tú neudržateľnú a neúnosnú situáciu na Slovensku. Veď tu sa už nedá dýchať!

    - Reklama -