Chmelár podporil rozhodnutie slovenskej diplomacie predvolať si na koberček ruského veľvyslanca namiesto toho, aby boli diplomati vyhostení tak ako v iných krajinách. Podľa analytika by v situácii, ktorá vznikla po otrave Sergeja Skripaľa nebolo vhodné takto reagovať.
„Predvolanie ruského veľvyslanca je adekvátne situácii, keď neexistujú nijaké dôkazy, ale Rusko vyslovilo predpoklad, že nervovoparalytická látka Novičok by sa mohla nachádzať aj na území Slovenska. Mimochodom, logiku by to malo. Sovietsky zväz bežne rozmiestňoval zbrane hromadného ničenia na území svojich satelitov,“ myslí si Chmelár.
V rozsiahlom statuse na sociálnej sieti analytik pripomína, že Spojené štáty v čase tretej Mečiarovej vlády zistili, že na území Slovenska ostalo šesť sovietskych rakiet SS-23 a žiadali ich okamžitú likvidáciu, s ktorou im vláda vyhovela.
Za rozumnú označuje Chmelár v tejto veci reakciu prezidenta Českej republiky Miloša Zemana. Ten najprv požiadal riaditeľa BIS, aby spravodajská služba pátrala po tom, či bol na území Česka skladovaný alebo vyvíjaný jed Novičok. Podľa analytika je takáto reakcia vhodnejšia ako reakcia štátneho tajomníka Ivana Korčoka, ktorý odmietol akékoľvek spájanie Slovenska s touto kauzou.
Za všetkým hľadaj Putina?
Zdržanlivý postup Slovenska však považuje Chmelár za lepší ako „postup krajín, ktoré bezmyšlienkovite a dominovým efektom vyhosťujú ruských diplomatov“.
Analytik vo svojom komentári pripomína, na základe čoho konajú západné krajiny.
„Veľká Británia obvinila Rusko, že stojí za ‚prvým chemickým útokom na území členskej krajiny NATO‘ a tento názor podporila ‚zo solidarity‘ celá EÚ s tým, že neexistuje ‚alternatívne vysvetlenie‘. Každý, kto pozná aspoň základné parametre kritického myslenia, musí uznať, že tento záver odporuje pravidlám výrokovej logiky. Pred 15 rokmi Spojené štáty vyfabrikovali proti Iraku aspoň nejaké falošné dôkazy, ale tentoraz nebol predložený nijaký – všetko to stojí len na dôvere k názorom,“ píše Chmelár.
Analytik si ďalej kladie otázku, čo nám to chcú nahovoriť západní lídri. „Že Putin nechal otráviť muža, ktorého Rusko v júli 2010 prepustilo z väzenia, odpustilo mu deväť rokov trestu a namiesto toho, aby ho zlikvidovalo, umožnilo mu emigrovať a čakalo ďalších osem rokov, aby ho mohlo zabiť na ulici v anglickom meste plynom ruskej výroby? Nemal vrah vedľa obete nechať ležať aj samovar, balalajku a matriošku, aby to bolo polopatisticky ešte jasnejšie? Ak tomuto veríte, asi máte Rusov za idiotov. Čakám už len na to, kedy sa každá vražda kalašnikovom začne pripisovať Putinovi,“ dodáva.
Hon na bosorky
Chmelár však prináša aj vážne varovanie. Upozorňuje, že „od konca druhej svetovej vojny sa nestalo, aby západné štáty tak masovo a poslušne sťahovali ruských diplomatov zo svojho územia“. Keby to isté robilo pri každom krivom obvinení aj Rusko, tak by podľa analytika ostali diplomatické misie európskych krajín v Rusku takmer prázdne.
„Diplomacia má byť rozvážna, nie hysterická. Zdôvodňovať vedomé zhoršovanie vzťahov solidárne zdieľaným názorom, ktorý nikto nepotvrdil, je vedomou provokáciou. Ani toto opatrenie nie je podoprené realistickými dôvodmi. Vraj nevieme, či sú tí diplomati špióni, ale mohli by byť. Konšpiračná veta, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Rostas. Zrazu už Donald Trump alebo Andrej Babiš nie sú klamári, ale odvolávame sa na ich ,zodpovedný prístup‘?“ kladie si Chmelár otázku.
Analytik tvrdí, že za všetkým je neschopnosť vyrovnať sa s minulosťou. „Tento hon na bosorky je možný iba preto, že sme sa doteraz nevyrovnali s obludnými lžami, ktoré nás priviedli k vojenskej agresii proti Iraku. Minulý týždeň ubehlo pätnásť rokov od tejto invázie,“ píše Chmelár s tým, že táto informácia médiami takmer vôbec nerezonovala.
Chmelár sa pozastavuje aj nad reakciou mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko (PS), ktoré v prieskumoch podporujú necelé dve percentá voličov. „Označiť zdržanlivý postoj slovenskej diplomacie za škandál a neschopnosť obhajovať naše záujmy je tak extrémne vystrelenie z obežnej dráhy umiernenej politiky, že táto strana s preferenciami na úrovni štatistickej chyby sa stáva pre ľavicového voliča definitívne nevoliteľnou,“ dodáva analytik k vyjadreniu PS.
Na záver Chmelár konštatuje, že podľa neho si slovenská diplomacia zaslúži v tejto veci podporu. „Bude na ňu bez najmenších pochýb vyvíjaný veľký tlak zo strany korporatívnych médií, časti opozície a Prezidentského paláca, ale to najdôležitejšie v takejto chvíli je – nezblbnúť, priatelia. Kým neexistuje najmenší dôkaz a v tomto prípade ani racionálny motív, prečo by to Rusi robili, nejde o nič iné ako o ďalšie štádium masovej paranoidnej rusofóbie, ktorá by mohla vyústiť až do otvoreného konfliktu. Žiaľ, na takúto diagnózu neexistuje účinný liek. Iba prevencia – racionálne, kritické myslenie, nadhľad a triezve nezaujaté posudzovanie faktov za každých okolností,“ uzatvára Eduard Chmelár.
- Reklama -
