Prezident Andrej Kiska sa na Facebooku pochválil neobyčajnou príhodou s mexickým prezidentom a alkoholom. Doteraz sa nič také nestalo, priznal samotný Kiska. Celá vec však vôbec neprišla vtipná jeho úhlavnému kritikovi z parlamentu.
„Keby takto chlomtal tequilu počas oficiálnych návštev prezident Gašparovič, tak by z neho slovenské médiá robili ožrana a sedláka, ktorý obludne porušuje pravidlá protokolu a znevažuje svoj úrad,“ pustil sa do prezidenta Ľuboš Blaha. Viac sme o tom písali TU.
S kritikou na prezidenta pre tento počin nešetril ani politický analytik Eduard Chmelár. „Viete, mňa naozaj neirituje, že tie isté Kiskove žabky-demokratky, ktoré považujú túto fotografiu za milú, by Zemanovi s becherovkou nadávali do ožranov a Schusterovi s drienkovicou do buranov. Nezaoberám sa ani tým, prečo po niekoľkých hodinách tento obrázok vymazal – buď vytriezvel, alebo mu jeho PR-rezidentskí poradcovia naznačili, že pre jeho imidž svätca je to nevhodné. To, čo ma naozaj znepokojuje, je absolútny nezáujem odbornej i laickej verejnosti definovať ústavné a politické nároky na hlavu štátu,“ myslí si Chmelár.
Prezidentská kancelária ako reklamná agentúra
Podľa analytika funguje prezidentská kancelária od prevalenia Kiskovej daňovej aféry ako reklamná agentúra. „Namiesto vážnych štátnických posolstiev na nás vyskakujú reklamy typu ,Selfie s prezidentom? Stačí sa opýtať' – ,Páči sa ti tento príbeh? Zdieľaj ho!' – ,Pošlite s prezidentom PF-ku do sveta!' – ,Viac fotiek nájdete na Instagrame' – a podobne. Takéto permanentné osobné PR je nielen nevkusné a nedôstojné úradu prezidenta republiky, ale najmä vyvoláva otázky, či sa Andrej Kiska predsa len nechystá založiť politickú stranu (ako sa to v kuloároch už nejaký ten týždeň šepká) a či takýmto spôsobom nezneužíva postavenie a peniaze daňovníkov na osobnú politickú kampaň,“ uviedol na sociálnej sieti Facebook Chmelár.
Prezident má podľa neho v našom ústavnom systéme svoje právomoci a povinnosti, ktoré všetky doterajšie hlavy štátu buď nevyužívali, alebo zneužívali, no hlavne nestáli v centre pozornosti. „A tak si ľudia myslia, že prezident vlastne nič nemôže a keď nič nemôže, nech nás aspoň zabáva. Ibaže na toto prezidenta naozaj nepotrebujeme. Preto som sa rozhodol otvoriť v najbližších týždňoch diskusiu o postavení prezidenta v našom politickom systéme, o plnení si jeho ústavných povinností, o využívaní jeho ústavných právomocí, o obmedzeniach a o možných zmenách v jeho právomociach, o potrebe jeho väčšej verejnej kontroly a vôbec o zmysle tohto úradu ako takého. Lebo tieto emotívne výlevy okolo jeho osoby už naozaj nemajú nijaký racionálny význam,“ uzavrel Eduard Chmelár.
