„V tomto štrajku nikto nevyhrá, ani nebude porazený, musia dosiahnuť dohodu. Ostatné je obyčajná matematika. Ale zdá sa mi dobré, že sa ľudia začínajú domáhať svojich práv,“ povedal Hrabko. Dodal, že vyjadrovať sa k štrajku môžeme, ale ide o spor súkromného zamestnávateľa so zamestnancami, ktorý si musia vyriešiť práve tieto dve strany.
Môže to naštartovať rast platov
„Dnes už aj koalícia, aj opozícia hovorí, že témou už nie je nezamestnanosť, ale zvyšovanie platov. Ale k nemu nedôjde tak, že osvietená vláda a zamestnávatelia povedia: Zaslúžite si to, dáme vám viac,“ reagoval Chmelár. „Západná Európa, kde sú platové rozdiely menšie, k nim došla tak, že tam prebehli vlny štrajkov, kde si tie sociálne práva vydobyli samotní pracujúci,“ dodal.
Podľa Chmelára od výsledkov aktuálnych rokovaní bude závisieť aj situácia v iných odvetviach. „Takéto veci môžu naštartovať rast platov. Nie je to zanedbateľná vec, je to najväčší štrajk v súkromnej firme v dejinách Slovenska,“ zdôraznil.
Novinári akoby vypli svoju tradičnú kritickosť
Obaja analytici komentovali aj prekvapivo intenzívnu mediálnu kampaň, ktorá predchádzala voľbe generálneho riaditeľa RTVS a v ktorej vyváženejšie informovali bulvárne médiá ako niektoré, ktoré si budujú povesť mienkotvorných.
Články, ktoré selektívne vyberajú len chyby jedného z kandidátov a „vyvažujú“ ich poukazovaním na úspechy druhého, podľa Chmelára nesúvisia s charakterom média, ale s ekonomickými prepojeniami.
„Nie bulvár a seriózne médiá, ale skôr by som sa pozrel na vlastnícku štruktúru a záujmy v pozadí. Prekvapilo ma, že novinári akoby vypli svoju tradičnú kritickosť. Oboch kandidátov považujem za profesionálov a o budúcnosť verejnoprávnej televízie by som sa neobával, nech by vyhral ktorýkoľvek z nich,“ povedal Chmelár.
„Divák by mal vedieť, že sme sa tu (v Tablet.TV, ktorá patrí do portfólia TA SR) pokúšali o nejakú debatu v rámci toho, že voľba generálneho riaditeľa RTVS bola témou číslo jeden. Vedenie to odmietlo s tým, že by to nebolo fér a profesionálne. Všimnite si, že Jaroslav Rezník sa v kampani nijako neexponoval. A RTVS spravila (pred druhým kolom voľby) debatu o voľbe generálneho riaditeľa, na ktorú pozvala troch politikov a všetci traja boli za Václava Miku. Toľko by som chcel povedať k obavám o vyváženosť a nezávislosť RTVS v budúcnosti,“ povedal Chmelár.
„Pretrhli sa určité ekonomické väzby, toto vidím ako hlavný problém a pointu toho, čoho sme boli svedkami. Bola to naozaj jedna špinavá a neférová kampaň. A nemôžeme sa čudovať, ak dôvera k médiám, ktoré takýmto spôsobom informujú, klesá,“ dodal.
Hrabko pripomenul, že voľba bola výrazne spolitizovaná aj preto, že SaS vo vláde Ivety Radičovej presadila zmenu zákona, ktorou zlúčila STV a SRo a zároveň dala kompetenciu voliť riaditeľa do rúk priamo poslancom.
„A to, čo sa dialo teraz v parlamente, aj pred piatimi rokmi, keď zvolili Václava Miku ako kandidáta jednej strany a vlády, ide na vrub vlády Ivety Radičovej. Potrebovali sa zbaviť vtedajšieho riaditeľa STV, tak vymysleli, že spoja dve verejnoprávne médiá. A zmenili spôsob voľby. A teraz sa to vracia,“ povedal.
„Politizácia nie je v tom, že teraz dala vládna koalícia prednosť Rezníkovi pred Mikom a pred piatimi rokmi to bolo naopak. Politizácia je daná tým, ako bol konštruovaný zákon o RTVS a za to má zodpovednosť časť dnešnej opozície,“ povedal Chmelár.
Hrabko dodal, že poslanci dali tentoraz prednosť Rezníkovi a to znamená, že názor ministra kultúry, Václava Miku a niektorých médií sa jednoducho nepresadil. „Nedokážu čestne priznať, že prehrali,“ uzavrel.
