„Na prvý pohľad sa zdá, aspoň nám, príslušníkom generácie štyridsať, respektíve päťdesiat plus, že sa od poslednej zásadnej zmeny, ktorú do našich životov priniesol pád komunizmu na konci osemdesiatych rokov minulého storočia, až toľko vecí nezmenilo.
Za týmto mylným dojmom stojí predovšetkým fakt, že sme – v našej strednej a západnej Európe – prežili svoje doterajšie životy v bezprecedentne dlhom mieri a bez skutočne dramatických ekonomických a sociálnych otrasov porovnateľných napríklad s Veľkou hospodárskou krízou z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov,“ otvára tému Kovář.
Poukázal na to, že vo svojom komentári sa skôr ako nad veľkými dejinnými – politickými, ekonomickými, spoločenskými či technologickými a ďalšími – premenami pozastaví nad subtílnymi zmenami. Dodáva však, že „lepší výraz ako premeny či zmeny je slovo straty“.
„O niekoľkých, podotýkam, že iba o niekoľkých príkladoch z mnohých by som rád napísal aspoň pár slov,“ píše profesor s tým, že si uvedomil, že už dlho nikomu nenapísal list alebo neposlal pohľadnicu. „Dnes nájdeme list v schránke iba zriedka, a ak vôbec príde, znamená najčastejšie nejakú nepríjemnosť s úradmi,“ uvádza k tomu, ako si spoločnosť odvykla posielať listy.
Podobne nenápadných aj nápadnejších zmien a strát je vraj veľa. Kovář spomenul, ako sa s priateľmi krátko po nežnej revolúcii rozhodli splniť si jeden z detských snov a vyrazili na preteky Formuly 1. „Myslím, že na zážitok z talianskej Monzy nikto z nás do konca života nezabudne, nielen preto, že to bolo prvýkrát a že išlo skutočne o ,fantastickú šou‘, ale aj preto, že formuly, ktoré sa okolo nás rútili, doslova revali a ohlušovali nás, smrdeli (alebo voňali, vyberte si) a navyše to bolo smrteľne nebezpečné.
Keď som preteky F1 sledoval znovu na vlastné oči minulý rok, musel som na svoju ľútosť konštatovať, že v porovnaní s Monzou deväťdesiatych rokov chutili zošnurované množstvom bezpečnostných, technologických, pseudoekologických a iných predpisov trochu sterilne, asi ako vlažná voda z kohútika oproti dobre vychladenej plzenskej dvanástke,“ zhrnul svoje pocity.
Zároveň si povzdychol, že súčasťou pretekov F1 postupne prestávajú byť aj sporo odeté slečny z padoku.
Ďalej vraj niektorí strácajú napríklad možnosť potešiť kolegyňu v práci tým, že jej pochvália pekné šaty a povedia jej, ako jej to pristane. „V dnešnom svete genderovej korektnosti si totiž ,mužský šovinista‘, ktorý niečo také vysloví, nezriedka koleduje o malér,“ upozorňuje Kovář.
O kampani MeToo sa vraj radšej ani nebude zmieňovať, pretože by to bolo na samostatný text.
Potom pridal historku, ako sa pred časom rozhodol, že sa s päťročným synom vypravia na winnetouovskú šou do Nemecka. Pani, ktorá objednávku vybavovala, ho vraj upozornila, že mu nemôže zaručiť, že sa za tri mesiace uvedená šou naozaj uskutoční, pretože podľa aktivistov „neprijateľne deformuje pohľad na pôvodné etnikum dnešných Spojených štátov – Indiánov a navyše rovnako neprijateľne heroizuje bielych dobyvateľov Ameriky“.
Následne začal Kovář pátrať na internete a našiel odkaz na profesorku Mitu Banerjeeovú z Obamovho inštitútu pre medzinárodné štúdiá v meste Mainz, ktorá vraj podobné výroky pravidelne prezentuje, pričom nie je jediná.
Pridal aj príbeh, keď bol na jednej párty s človekom, ktorý je proti Kovářovmu obľúbenému lietaniu. Onen aktivista (ktorého Kovář nazýva v komentári Zdeněk) by vraj lietanie najradšej zdražil či zdanil a ideálne úplne zakázal.
„Z predstavy, že Zdeněk vie, čo je pre mňa dobré, a že nakoniec ľudia ako on presadia svoje, mi bolo úzko od žalúdka.
Ešte niekoľko dní mi potom vŕtalo v hlave, či za čas prídeme aj o možnosť odletieť ,za pár korún‘ na druhý koniec sveta a z lietania sa tak stane exkluzívna záležitosť pre niekoľko ,vyvolených‘. Dúfam, že nie, lenže ktovie…“ pokračuje.
Kovář ďalej píše o zákazoch býčích zápasov v Španielsku či o zákaze honov vo Veľkej Británii. Povzdychol si aj nad obmedzovaním starých putík spojených s fajčiarmi.
„Mnohým z nás chýba a bude chýbať aj toto, aj o túto radosť svojho druhu sme prišli a bude horšie, verte mi: po fajčiaroch dôjde, skôr či neskôr, aj na ostatných, aj na nás,“ upozorňuje.
A na záver textu, ktorý podľa Kovářa „niektorí čitatelia nepochybne označia za spiatočnícky, staromilský a vôbec mizerný“, dodáva: „Podľa posledných správ má byť najnovšou agentkou 007 žena – Lashana Lynchová. Chcete silnejší dôkaz toho, že náš svet smeruje do pekiel?“
Celý komentár nájdete na webe Info.cz.
