Z Iraku utiekol do Turecka, kde sa snažil pracovať. Jeho zamestnávatelia ho síce nechali odviesť kus práce, ale potom mu za ňu nezaplatili. Rozhodol sa teda skúsiť šťastie v Európe. Okrem iného sa chcel vrátiť k štúdiu.
Z Turecka sa na člne vydal s desiatkami ďalších ľudí do Grécka, odtiaľ do Maďarska a z Maďarska sa chcel dostať do Nemecka a ďalej do Fínska. Lenže pašerák ho vysadil v Česku a odišiel. Tam ho v jednej chvíli našli policajti a umiestnili ho do azylového centra v Stredočeskom kraji.
„Pomáhala mi Organizácia pre pomoc utečencom (OPU). Tá napríklad kontaktovala moju rodinu, ktorá o mne nevedela po dobu troch mesiacov,“ uviedol Saeed.
Keď sa dozvedel, že by mohol byť deportovaný na juh Európy, chcel sa zabiť. „Prvýkrát som sa chcel zabiť. Rozrezal som si ruku a skončil v nemocnici. Keď som mal byť deportovaný druhýkrát, OPU mi poradila, nech zažiadam o azyl.
Že získam viac času. Zároveň mi povedali, že nás podľa zákona nemôžu držať v centre dlhšie ako šesť mesiacov. Potom nás musia prepustiť. To sa stalo mne,“ prezradil.
V azylovom centre sa zoznámil s dievčaťom z už spomínanej neziskovej organizácie a zamiloval sa do neho.
„Počas prvého roku som sa naučil jazyk, našiel si prácu, urobil si vodičák… V druhom roku som si vzal Karolínu za manželku. Nedávno sme si vzali hypotéku a máme dom v Stredočeskom kraji. Tento rok v septembri nastupujem na vysokú školu, budem študovať medzinárodné vzťahy v Prahe.
Chcel by som v Amazone postúpiť na manažérsku pozíciu a na to je potrebné vysokoškolské vzdelanie. V máji 2018 sa mi skončil status azylanta. Vďaka Karolíne som mohol zažiadať o prechodný pobyt. Ten som dostal,“ podotkol.
Celý rozhovor nájdete na webe iDnes.cz.
