Český spisovateľ žijúci v Nemecku sa drsno pustil do Merkelovej. Do Berlína priniesla bielu ružu až rok po útoku, zato po masakri v Paríži išla hneď do sprievodu

25. 12. 2017 18:00

ROZHOVOR Ak sa skutočne upečie nejaká koalícia medzi CDU a SPD, povedie to k ďalšiemu a ešte hlbšiemu prepadu volebných hlasov týchto strán. Podľa v Nemecku žijúceho českého spisovateľa Luďka Frýborta by im pomohlo možno jedine to, keby SPD opustila svoje machom obrastené recepty a CDU svoje lovenie dušičiek a obrátili sa k najaktuálnejšiemu problému dneška, ktorým je utečenecká kríza. Autor románu Pod znamením polmesiaca je presvedčený, že nasadenie masívnych policajných síl do Kolína nad Rýnom prichádza po funuse, pretože sexuálni nadržanci zo severoafrických krajín sa tentoraz môžu rozhodnúť vyčíňať inde.

Český spisovateľ žijúci v Nemecku sa drsno pustil do Merkelovej. Do Berlína priniesla bielu ružu až rok po útoku, zato po masakri v Paríži išla hneď do sprievodu
Foto: TASR
Popis: Angela Merkelová
Voľby do Spolkového snemu sa uskutočnili v nedeľu 24. septembra, ale ani po štvrťroku nemá Nemecko jasno o svojej budúcej vláde. Po krachu rokovaní medzi CDU/CSU, FDP a Zelenými prišli na rad pytačky CDU/CSU s SPD, teda účastníkov predchádzajúcej veľkej koalície. Ako túto situáciu ľudia a médiá v Nemecku prijímajú?
 
Médiá s rozpakmi, ľudia, ak môžem súdiť podľa seba, skôr pobavene. Politická situácia v Nemecku sa podobá riešeniu kvadratúry kruhu: ak upečie CDU s SPD skutočne nejakú koalíciu, povedie to k ďalšiemu a ešte hlbšiemu prepadu volebných hlasov; ak budú vyhlásené predčasné voľby, výsledkom bude potvrdenie toho istého. Východiskom z tej neriešiteľnosti by mohlo byť, keby šéfovia oboch partají konečne vzali na vedomie, že existuje aj tretia sila, voličsky úspešná AfD (Alternative für Deutschland) a prizvali ju k spolupráci. K čomu asi sotva dôjde, možno jedine vtedy, keď bude neskôr než neskoro.
 
Sociálnym demokratom sa do koalície veľmi nechce, dokonca by preferovali model, podľa ktorého by existovali vymenované body, o ktorých by hlasovali vládne strany spoločne, ale ostatné témy by ktorákoľvek z nich mohla vyhlasovať s opozíciou. Môže tento návrh prejsť a prospel by SPD, ktorá evidentne nechce zostať v tieni CDU ako v predchádzajúcich obdobiach?
 
Nemyslím si. Problém tkvie v tom, že tak SPD, ako aj CDU sú so svojimi tradičnými programami zúfalo pozadu za situáciou. Ponúkať v jednom kuse vyrovnanie sociálnych rozdielov, ako to už vyše sto rokov prevádzkuje SPD, zdvihne zo stoličky už málokoho, najmä ak sú rozdiely dávno vyrovnané, resp. obrátené naopak.
 
CDU pod vedením pani Merkelovej si v snahe o rozšírenie svojej príťažlivosti na čo najširší okruh verejnosti odradila tradičných konzervatívnych a kresťansky založených – písmenko C v názve strany – voličov, čo okrem iného viedlo k volebnému prepadu o takmer deväť percent. Týmto stranám by mohlo pomôcť, keby SPD opustila svoje machom obrastené recepty a CDU svoje lovenie dušičiek a obrátili by sa k najaktuálnejšiemu problému dneška, ktorým je utečenecká kríza. Tú tému má však spoľahlivo obsadenú spomínaná AfD, ktorej za to neprestáva byť nadávané do populistov a pravicových extrémistov, ak nie rovno fašistov.
 
 
Spisovateľ Luděk Frýbort. Zdroj: archív LF
 
Môže byť nejakým hýbateľom rokovania o vláde CSU, sesterská strana kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej, potom, čo ako dôsledok prepadu v septembrových voľbách vystriedal na čele bavorskej vlády predsedu CSU Horsta Seehofera jeho stranícky rival Markus Söder?
 
V tom by som sa zatiaľ zdržal súdu. Uvidíme, ako sa pán Söder vyvinie. Isté je len jedno: CSU, víťazná doposiaľ v akýchkoľvek bavorských voľbách s podielom hlasov postačujúcim mnohokrát na zostavenie jednopartajnej vlády, svoj tradičný náskok stratila a ťažko už doženie, s pánom Söderom alebo bez neho.
 
Za aké vážne máme považovať volanie predsedu SPD Martina Schulza po Spojených štátoch európskych, ktoré by svetlo sveta mali uzrieť na základe európskej ústavnej zmluvy najneskôr do roku 2025? Má okrem svojej strany pre tento zámer podporu? Čo si o tej predstave, že sa jednotlivé štáty v Európskej únii rozpustia, myslíte vy? V čom by to bolo prospešné, v čom na škodu?
 
Niečo pán Schulz svojím výrokom iste sledoval, ale čo, presahuje moje veštecké schopnosti. Európa hostiaca na svojej relatívne neveľkej ploche okolo 30 štátov a štátikov bude k nejakej forme spolupráce vedená, či už v podobe Európskej únie, alebo nejakej inej.
 
Že by ale hneď Spojené štáty európske? Netreba poškuľovať cez Atlantik; tam sa v Únii spojilo štátov síce päťdesiat, ale toho istého jazyka a tých istých kultúrnych návykov, čo je v prípade európskej výrazne väčšej rôznorodosti nemysliteľné. Tak verím a dúfam, že z takých pokusov nič nebude, iba ak pekný blázinec a neskôr vytriezvenie. Ale hádam aj zmätky a blázinec národom treba na poučenie, čím je zodpovedaná otázka prospešnosti.
 
Bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa tiež vo svojom plamennom prejave na zjazde SPD v Berlíne pustil do tvrdej kritiky vlád Poľska a Maďarska za to, že systematicky podkopávajú spoločné európske hodnoty. Je takýto ostrý výpad proti niektorým krajinám V4 ojedinelý alebo je to v Nemecku prevládajúca mienka?
 
Neviem presne, čo sa týkalo hnevu pána Schulza. Viem však zo svojej skúsenosti exulanta, že človek, ktorý vyrástol v slobode a blahobyte, môže nám z podmienok života pod komunistickou papučou prišlým rozumieť len spolovice, a to ešte s výhradami.
 
Spomínam si na jedného veľmi učeného pána, ktorému som opisoval pomery v Husákovom Československu; narovnal si okuliare a takto odpovedal: To sa vám však čudujem, že si nevyberiete inú vládu!
 
Nuž áno. Spojená Európa by do seba pojala národy so skúsenosťou života v,  povedzme,  neštandardných podmienkach... tie sú opatrnejšie, než aby si navliekli ten istý chomút druhýkrát, hoci aj v inej podobe.
 
To je ale zástupcom krajín bez tej skúsenosti ťažko vysvetľovať, kým nezískajú svoju vlastnú.
 
Čo by sa v Nemecku prevládajúcej mienky týkalo... asi podľa toho istého vzorca: na západ od niekdajšej odrôtovanej hranice tak, na východ onak. To ale netvrdím s istotou, ako to je, už vôbec nie je ľahké tvrdiť niečo v týchto dňoch s určitosťou, keď proti sebe stoja názor všeobecného ľudu, síce väčšinový, ale k verejnej diskusii nepripúšťaný, a názor oficiálne málokým zastávaný, avšak ultimatívne hlásaný.
 
Hovor tomu demokracia, kto chceš.
 
 
Vlani tesne pred Vianocami vošiel do davu na vianočnom trhu v centre Berlína Tunisan Anis Amri s nákladným vozidlom. Po roku prišla na pietne miesto na Breitscheidplatz položiť bielu ružu Angela Merkelová a v predvečer výročia sa dokonca v Berlíne stretla s pozostalými po obetiach. Tí ju predtým niekoľkokrát verejne kritizovali, spolu s ostatnými aj manžel zabitej Češky Petr Čižmár, okrem iného aj preto, že sa od nej nedočkal ani kondolencie. Čím sa dá kancelárkina nedostatočná empatia po teroristickom útoku v Berlíne vysvetliť?
 
Ono je hodné pozornosti, že pani Merkelová s tou ružou na Breitscheidplatz vôbec privandrovala, hoci aj s ročným oneskorením. Hocikto by to mohol mať, keď nie za provokáciu, prinajmenšom za netaktné; bola to predsa ona, kto na vlastnú vôľu a bez konzultácie v parlamente vpustil do krajiny takmer milión prevažne moslimských utečencov.
 
Mohla si predstaviť, že s nimi vpúšťa aj pekných pár fanatikov rozhodnutých pomstiť domnelé príkoria hromadnou vraždou. Ale nepredstavila si to, alebo ešte skôr, nepovažovala za vhodné pripomenúť svoj tragický omyl. 
 
Akou dôležitou témou je v nemeckej spoločnosti migrácia takmer dva a pol roka od vypuknutia tej obrovskej krízy, keď sa do krajiny valili státisíce novo prichádzajúcich?
 
Je doteraz veľmi živou a každým ďalším aktom islamského násilia získavajúca na dôraze. Iná vec je, že nemecká spoločnosť s jej takisto doteraz živým pocitom viny za zločiny nacizmu sa k výraznejším prejavom odporu odhodláva nerada a rozpačito.
 
To aspoň sčasti vysvetľuje, prečo sa pani Merkelová bez všetkého zúčastnila pochodu proti terorizmu v Paríži po útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo, avšak na vlastnej pôde našľapuje okolo rovnakého problému po špičkách.
 
Zaujala ma informácia, že na Silvestra bude zhruba 1 400 policajtov dohliadať na bezpečnosť v uliciach Kolína nad Rýnom, aby sa neopakovala situácia z prelomu rokov 2015 a 2016, keď sa v tomto meste odohral rad sexuálnych útokov zo strany prisťahovalcov zo severoafrických krajín. Akým odkazom pre nemeckú verejnosť je mobilizácia takej policajnej sily?
 
Neviem, či nemecká polícia nebeží tak trochu po funuse. Nie je zaručené, že sa situácia zo Silvestra roku 2015 bude opakovať práve v Kolíne nad Rýnom; byť v koži potenciálnych výtržníkov, vybral by som si iné, pokiaľ možno neočakávané dejisko.
 
Ak bude 1 400 policajtov patrolovať v uliciach Kolína nad Rýnom a sexuálni nadržanci zo severoafrických krajín sa rozhodnú vyčíňať, dajme tomu, v Brémach alebo v Stuttgarte, bude mobilizácia takej sily skôr na smiech.
 
Teda až na tých, ktorí budú obeťami, tým do smiechu určite nebude.
 

Jedným z veľkých nemeckých miest, kde by mohlo počas silvestrovských osláv dôjsť k násilnostiam, je aj Frankfurt nad Mohanom. Zdroj: mr

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Máte našu podporu: Členovia výboru odobrili postup NAKA pri obvinení Fica

13:45 Máte našu podporu: Členovia výboru odobrili postup NAKA pri obvinení Fica

Členovia brannobezpečnostného výboru Národnej rady (NR) SR vyslovili dôveru v postupy Národnej krimi…