Podľa Zdechovského, jedného z piatich členov tejto delegácie, išlo už tretie vyslanie takejto skupiny na Slovensko v danom roku, čo ukázalo uvedený “základný fakt”, ktorý “nesmie spochybniť žiadny slovenský politik”.
Zdechovský: Únia by mala ukázať, že nie sme bezzubá mašina
Dodal, že delegácia na Slovensku “nebola vítaná”, pričom spôsob vyjadrovania popredných predstaviteľov štátu označil za “hanbu”. Upozornil tiež na kontext návštevy – zavraždenie investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý písal o údajnom zneužívaní agrodotácií. Ako sa zmienil ďalší z členov delegácie, britský poslanec Derek Vaughan, existujú dôkazy o tom, že malí poľnohospodári a osoby, ktoré upozorňujú na neprávosti, čelia na Slovensku zastrašovaniu či dokonca fyzickému násiliu.
“Farmári sú sankcionovaní odopieraním dotácií, pokiaľ upozornia na podvody. To je potrebné v správe zdôrazniť,” povedal Zdechovský z politickej frakcie európskych ľudovcov (EPP). Poukázal pritom na prípady, keď polícia nerieši napádanie poľnohospodárov na poliach i napriek prítomnosti dôkazov. Ďalším problémom je podľa neho nedostupnosť európskych dotácií pre malé a stredné podniky.
Členovia delegácie podľa Zdechovského dostali následne mnoho podnetov týkajúcich sa ďalších problémov s dotáciami, ktoré zatiaľ neboli prešetrené. “Európska únia by mala ukázať, že nie sme bezzubá mašina, že proste chceme tie veci vyšetriť. A to, čo sme videli na Slovensku, proste musí mať konkrétne následky.”
Rezort pôdohospodárstva situáciu zatiaľ nekomentuje
Absolútnu prioritu by mala na Slovensku dostať pozemková reforma, keďže súčasný stav vytvára medzi farmármi, občanmi a verejnou správou prostredie nedôvery, zhodnotil český europoslanec. Je tiež potrebné zamerať sa pri kontrolách na poradenskú činnosť tretích strán, kde je veľké riziko podvodov.
“Vzhľadom na to, že finálne znenie správy ešte nie je k dispozícii, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa k čiastkovým medializovaným informáciám z rozpravy vyjadrovať nebude,” uviedol v reakcii pre TASR tlačový odbor slovenského rezortu pôdohospodárstva.
Vaughan zo skupiny socialistov a demokratov v EP zhodnotil decembrovú misiu CONT na Slovensku ako intenzívnu, vyjadril však počudovanie nad tým, že tri skupiny poľnohospodárov sa chceli s delegáciou stretnúť samostatne, hoci sa sťažovali na to isté. Hlavným predmetom ich sťažností bolo údajné nárokovanie si priamych platieb z EÚ veľkými spoločnosťami, ale aj zastrašovanie či fyzické násilie a súvisiaca nečinnosť vyšetrujúcich orgánov.
Vaughan upozornil aj na pomalosť rozhodovania súdov
“Dozvedeli sme sa o tom, že Poľnohospodárska platobná agentúra konala v prospech veľkých firiem a taktiež sa neriadila rozhodnutiami súdov, ktoré boli v prospech malých poľnohospodárov,” povedal Vaughan, pričom upozornil aj na pomalosť rozhodovania súdov v príslušných sporoch spôsobujúcu v niektorých prípadoch bankrot.
Europoslanci z výboru CONT navštívili Slovensko v dňoch 17. až 19. decembra 2018, aby preskúmali využívanie poľnohospodárskych dotácií z fondov EÚ. Nadviazali na spoločnú misiu výboru CONT s Výborom EP pre občianske slobody (LIBE), ktorá sa uskutočnila v marci 2018 po smrti Kuciaka. Okrem poľnohospodárov sa členovia delegácie stretli aj s “kritikmi z vlastných radov” či predstaviteľmi mimovládnych organizácií, štátnymi zástupcami, s ktorými hovorili aj o pokroku vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka.
“Mnoho farmárov, ktorí sa s nami stretli, bolo takpovediac kriminalizovaných štátnymi inštitúciami. Začali na nich posielať rôzne inšpekcie,” potvrdil slovenský člen delegácie CONT Ivan Štefanec (KDH, EPP). “Musíme vyslať jasný signál, že nie je trestným činom stretnúť sa s členmi EP, a podporiť tých, ktorí majú právo na dotácie EÚ,” dodal.
Schmidtová vyzvala na vyvodenie prísnych dôsledkov
Stretnutie s generálnym riaditeľom Poľnohospodárskej platobnej agentúry opísal Vaughan ako “namáhavé”, keďže bol “defenzívny” alebo “neodpovedal na otázky”. Ministerke pôdohospodárstva SR Gabriele Matečnej zase podľa neho museli vysvetliť samotnú úlohu CONT. Delegácia okrem iného odporučila, aby poľnohospodári “hovorili jedným hlasom”, zatiaľ čo vláda by ich mala vypočuť a riešiť ich spory. Pokiaľ ide o spory pri žiadostiach o podporu, navrhujú zriadenie arbitrážneho orgánu, hoci samotná Poľnohospodárska platobná agentúra by mohla podľa Vaughana “urobiť omnoho viac”.
Rakúska členka delegácie Claudia Schmidtová (EPP) na utorňajšom zasadnutí upozornila na nezrovnalosti v spolupráci ministerstva pôdohospodárstva SR s externou spoločnosťou a vyzvala na vyvodenie prísnych dôsledkov.
Smolková: Ja som po tej misii na Slovensku mala dobrý pocit
Nie je pravda, že poslanci z Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) počas svojej kontrolnej decembrovej misie na Slovensku nedostali odpovede, na ktoré sa pýtali. Uviedla to slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) v súvislosti s utorňajším schválením správy tohto výboru o misii na Slovensku.
Smolková, ktorá je šéfkou slovenskej delegácie socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente (EP), v rozhovore pre TASR pripomenula, že sa v decembri zámerne nanominovala ako pozorovateľka do misie CONT, ktorá mala za cieľ preskúmať situáciu malých farmárov po upozorneniach, že sú vystavovaní diskriminácii, krádežiam pôdy a násiliu.
Poslankyňa vyjadrila ľútosť, že jej kolegovia z EP v záverečnej správe použili veľmi subjektívne hodnotenie. Podľa jej slov nie je pravda, že by členov misie niekto nechcel informovať.
“V posledný deň sme v Bratislave mali stretnutie so štyrmi špeciálnymi prokurátormi, ktorí hovorili, že prípady z východného Slovenska, vrátane fyzických útokov, sa vyšetrujú. Uistili nás, že nič nie je zametené pod koberec, ale že nie je to možné vyšetriť zo dňa na deň,” opísala situáciu.
Smolková upozornila, že český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý predstavil závery decembrovej návštevy delegácie výboru CONT zameranej na kontrolu čerpania eurofondov v agrosektore, to všetko vie, lebo to tiež počul.
“Ja som po tej misii na Slovensku mala dobrý pocit, že sme dostali všetky vysvetlenia a upozornenie, že sa všetko nedá naraz. Mnoho vecí sa urobilo pre nápravu, netvrdím, že nie sú chyby, tak ako v každom členskom štáte,” dodala Smolková.
Upozornila tiež, že predstavitelia úradov SR mali záujem o názor europoslancov, hovorili o možných zlepšeniach, o tom, čo chcú urobiť, aby celý proces prideľovania finančných príspevkov v agrosektore bol transparentný a aby bola dôslednejšia aj kontrola. “Nebránili sa našim názorom ani žiadnym inováciám, prístupu a kontrolám. Nemala som ten pocit, že by nám niekto niečo nechcel vysvetliť, dovysvetliť či povedať. Na čo sme sa pýtali, na to sme dostali odpovede,” zdôraznila Smolková.
Beňová: Len tak vyťahovať niektoré prípady nie je riešením
Jej stranícka kolegyňa Monika Beňová (Smer-SD) považuje za nekorektné, že niektorí slovenskí poslanci “z opozičných strán” si v europarlamente na medializovaných prípadoch farmárov z východného Slovenska robia individuálnu agendu. “Každý jeden prípad treba riešiť individuálne, preskúmať, ako to prebiehalo,” povedala s odkazom na prípady na východe Slovenska.
Beňová tvrdí, že slovenskí europoslanci by mali hľadať skôr nejaké spoločné riešenie pre to, akým spôsobom bude upravená poľnohospodárska politika v rámci celej EÚ.
“Len tak vyťahovať niektoré prípady – tu nechcem spochybniť, že by nedošlo k nejakým škodám a nespravodlivosti – nie je riešením. To musia riešiť národné orgány. Pre nás v Európskom parlamente je riešenie hľadať silnú spoločnú možnosť, ako ochrániť poľnohospodársku politiku pred takýmito konaniami zo strany členských štátov, ale aj pred tým, ako je využívaná štátna pomoc v niektorých krajinách, a tým pádom sa konkurencieschopnosť našej krajiny znižuje,” uviedla.
Beňová upozornila, že v rámci prebiehajúcich debát o podobe spoločnej európskej agropolitiky po roku 2020 treba nastaviť pravidlá, ktoré budú jednotné pre všetky členské štáty. “Treba jasne zadefinovať, že nie nejaký členský štát bude rozhodovať o tom, kto dostane príspevok a kto nie, ale že ten príspevok bude vynútiteľný po splnení konkrétnych kritérií. Keďže tomu teraz tak nie je, tak môže dochádzať k veciam, o ktorých teraz diskutujeme aj na Slovensku,” dodala Beňová.
Úlohou Výboru EP na kontrolu rozpočtu je overovať legálnosť a efektívnosť výdavkov EÚ a podnikať kontrolné cesty do členských štátov i do tretích krajín za účelom preverenia využívania eurofondov. Zistenia výboru sú zverejnené na webovej stránke EP a berú sa do úvahy aj pri každoročnom udelení rozpočtového absolutória.
