Hlavné je, že sa na Ukrajine už naozaj skoro nestrieľa a obe strany sťahujú zbrane z frontu. Možno tak začať opatrne hovoriť o mieri. A v tom je ale podľa Spencerovej problém, prinajmenšom pre Kyjev. Vladimir Putin totiž po parížskom samite „normandského formátu“ zo začiatku októbra prinútil lídrov „ľudových republík“ Donbasu k odkladu volieb o polroka, čo bola hlavná požiadavka Kyjeva, Nemecka i Francúzska.
Tým vraj ruský prezident prihral loptu Ukrajine. A tá sa zdá byť zaskočená. „Prezident Petro Porošenko s premiérom Arsenijom Jaceňukom sa podľa všetkého spoliehali, že vojna bude pokračovať donekonečna a že súčasne Rusko popri Kryme anektuje aj Donbas, aby v Kyjeve mali ďalej pochopiteľné výhovorky, prečo nie je čas a priestor na ´reformy´,“ píše analytička.
Rusko už stavia plot na svojej hranici s Luhanskou ľudovou republikou
Poukazuje, že zatiaľčo Kyjev uisťuje sám seba, že samitom v Paríži „sa vojna nekončí“, Rusko opakuje, že o Donbas nestojí. A už pred mesiacom dokonca začalo stavať plot na svojej hranici s Luhanskou ľudovou republikou. Tá pristúpila k odzbrojovaniu svojich dobrovoľníckych milícií, ktorých miesto zaujme vlastná armáda.
Na takýto vývoj vraj nie je Kyjev pripravený. Ďalej síce trvá na tom, že sa voľby v Donbase musia konať podľa ukrajinských zákonov a pod kontrolou centrálnych orgánov, ale na príslušnom zákone ešte ani sám nezačal pracovať. Bez ohľadu na to, že si koniec konfliktu politickou cestou praje skoro 80 percent Ukrajincov.
Navyše, zákon o organizácii volieb, zvláštnych právomociach miestnej samosprávy a ďalších súvislostiach bude vyžadovať zmenu ústavy. Lenže, keď kyjevský parlament na začiatku septembra v rozbúrenej atmosfére rokoval o otázke možnej decentralizácie štátu, pred budovou tiekla krv.
Jaceňukove nároky na hlasovanie v Donbase sú plné irónie
Spencerová predpokladá, že ústavne a trvalo ukotvený zvláštny štatút pre Donbas, by mohol viesť k prepuknutiu plnohodnotnej politickej krízy a následne aj k predčasným voľbám, v ktorých by súčasný mocenský establishment fakticky prepadol. Do takýchto rizík sa Kyjevu nechce, a tak sa objavujú nové a nové podmienky pre konanie volieb na Donbase. Podľa premiéra Jaceňuka musia napríklad zodpovedať ešte neexistujúcej ukrajinskej legislatíve a „vysokým štandardom poctivých a transparentných volieb“. „V čase, keď sám premiér pred miestnymi voľbami vyzýva voličov, aby ´nepredávali budúcnosť krajiny za niekoľko sto hrivien´, keď súdy zakazujú činnosť niektorých politických strán a ďalších politikov z volieb vylučujú a celé voľby zo všetkého najviac pripomínajú politický cirkus, sú Jaceňukove nároky na hlasovanie v Donbase plné irónie,“ podotýka analytička.
Na jednej strane nie je zrejmé, odkiaľ by Kyjev napríklad bral peniaze na rekonštrukciu zničeného Donbasu, na druhej strane je ale jasné, že autonómia Luhanska a Donecka je jedným z hlavných cieľov Ruska, ktoré ich prostredníctvom môže ovplyvňovať vnútropolitické aj zahraničnopolitické smerovanie Kyjeva. Alebo tiež blokovať prípadný vstup Ukrajiny do NATO či EÚ.
Pre Západ je otázka Krymu uzavretá
Spencerová si všíma, že na parížskom samite Angela Merkelová ani Francois Hollande vôbec nehovorili o Kryme. Z toho vraj vyplýva, že pre Západ je prinajmenšom táto otázka už „uzavretá“. Petro Porošenko všetkým, ktorí ho ešte chcú počúvať, sľubuje, že Ukrajine „najprv vráti Donbas a potom tiež Krym“. „To prvé fakticky už má, to druhé už je nenávratne stratené,“ myslí si analytička.
Celý článok k dispozícii TU.
Ukrajinské médiá pripomínajú, že premiér Arsenij Jaceňuk, ktorého aktuálna volebná podpora dosahuje jedno percento, na uzatvorenom večierku pre VIP nedávno oslávil „prvú miliardu“, ku ktorej sa „dopracoval“ vo funkcii (a vďaka funkcii). „Jeho hlavné príjmy vraj pochádzajú zo šitia uniforiem pre ukrajinskú políciu, ale predovšetkým vďaka ovládnutiu štátneho plynárenského monopolu Naftogaz Ukrajina, ktorý v uplynulých mesiacoch razantne navýšil nákup plynu zo Západu a za citeľne vyššie ceny, než by stál plyn z Ruska. Preplatky predstavujú milióny dolárov a neboli vraj náhodné, naopak, zmyslom bolo sa o ne ´podeliť´,“ píše Spencerová s tým, že ukrajinský premiér je tak na najlepšej ceste stať sa oligarchom a do budúcnosti ťahať zo zákulisia za nitky ukrajinskej politiky.
