Celý envirorezort je jedna pomýlená grupa, hovorí odborník

22.1.2017 15:00

Tí, ktorí rozhodujú o drancovaní prírodných zdrojov, by sa mali zamyslieť, že to, čo robia, neublíži len obyčajným ľuďom, ale hlavne im a ich mecenášom, ktorí peniaze zo zhodnocovania bezbrehej rabovačky prírodných zdrojov pchajú často do nezmyselných investícií, varuje známy hydroekológ Michal Kravčík.

Celý envirorezort je jedna pomýlená grupa, hovorí odborník
Foto: Archív MK
Popis: Michal Kravčík

V polovici januára zaujala svetové médiá správa, na základe ktorej sa Nórsko stane prvou krajinou na svete, ktorá zavedie nulové odlesňovanie. Ako ste prijali túto informáciu? Čo to bude znamenať v praxi?

Svetové médiá zaujala správa, že Nórsko sa stane prvou krajnou na svete, ktorá zavedie nulové odlesnenie, a slovenské médiá si ani nevšimli, koľko ľudí za 10 dní podpísalo bez akejkoľvek mediálnej podpory petíciu za okamžité zastavenie výrubu stromov v poľnohospodárskej a urbánnej krajine. Médiá si ani nevšimli to, že takmer 12-tisíc podpísaných občanov Slovenska sa domáha ústavného práva na kvalitné životné prostredie a že vláda i ministerstvo životného prostredia ráčili odpovedať petičnému výboru, že je na zlej adrese. A konkrétne k Nórsku? Bude to mať taký dôsledok, že vysušovanie zvyšku Európy im spôsobí ešte väčšie poruchy s počasím, ako majú teraz. Prečo? Lebo v atmosfére neplatia žiadne politické hranice a vysušovanie zvyšku Európy znamená viac tepla do atmosféry, ktoré bude viac kumulovať vlhkosť v ovzduší v chladnejšom prostredí. Takže bez obnovy zvyšku poškodenej krajiny v ostatnej časti Európy budú mať viac intenzívnych dažďov, ktoré im spôsobia ešte viac bleskových povodní.

Je známe, že zo Slovenska vyvážame tony dreva z našich lesov. Nejde pritom zďaleka a polomy či popadané dreviny, ale o nádherné zdravé odrastené kmene. Vy ste túto skutočnosť veľakrát kritizovali, no ako vidieť, nič sa nemení. Je reálne, aby sme sa dopracovali u nás k tomu, čo sa chystajú urobiť Nóri?

Ak chceme prežiť, tak to musíme urobiť, a veľmi skoro. To už nie je o módnom trende zelenej politiky, ale o prežití. Tí, ktorí rozhodujú o drancovaní prírodných zdrojov, by sa mali zamyslieť, že to, čo robia, neublíži len obyčajným ľuďom, ale hlavne im a ich mecenášom, ktorí peniaze zo zhodnocovania bezbrehej rabovačky prírodných zdrojov pchajú často do nezmyselných investícií.

U nás navyše šéf rezortu hospodárstva a predtým životného prostredia sám podniká v oblasti spracovania dreva, hoci tvrdí, že sa v tejto oblasti neangažuje. Je to podľa vás v poriadku?

Rodinná firma ministra mala v roku 2010 nulovú tržbu a v roku 2015 dosiahla tržby vyše 39 mil. eur. Pri počte zamestnancov 10 – 19 v roku 2015 zobchodovala viac ako 400-tisíc m3 drevnej hmoty a urobila zisk niečo vyše 116-tisíc eur. Americký miliardár, ktorý sa minulý týždeň stal prezidentom, môže zo závisťou pozerať na tento nebývalý rast firmy s takými malými ziskami, a teda aj s platením daní. Jednoducho vyhraj voľby a môžeš všetko. Aj poškodiť most, ako sa stalo na jedinej spojnici Dolného Spiša s Košicami, kde most postavený v 60. rokoch nevydržal ťarchu kamiónov s drevom, ktoré dennodenne vyvážali drevo z lesov v okolí Košíc.

Roky ste kritikom megalomanských vodohospodárskych stavieb vrátane vodných diel. Vaše projekty horských kaskádovitých hrádzok ukázali, že tento spôsob regulácie vodného hospodárstva je mimoriadne šetrný k životnému prostrediu, a navyše chráni účinne pred povodňami. Čo bráni ich výstavbe?

Je nielen šetrný, ale obnovuje vodu v krajine, chráni územia pred povodňami, biodiverzitu, ozdravuje klímu. Má to jednoduchú chybu. Je to lacné a nedá sa z toho kradnúť a zamestnávať armádu nezamestnaných chudobných ľudí. Napríklad budovaním celej siete hrádzí a vodozádržných opatrení v lesoch dokážeme vytvoriť potrebný vodný zdroj viac ako 10-násobne lacnejšie. A to sociálna vláda nepotrebuje.

Samostatnou  kapitolou z pohľadu životného prostredia sú Tatry. Či už Vysoké Tatry, alebo Nízke Tatry. Poznáte vo svete podobné prípady, kde by sa v národných parkoch masovo klčovali stromy, ničila sa zeleň na úkor výstavby lyžiarskych rezortov či hotelových komplexov? Ako by sa malo s Tatrami „zaobchádzať“? Nie je už na všetko neskoro?

V Tatrách všetci zlyhali. Ochranári, lesníci i politici. Ochranári preto, lebo nedovolili ešte pred kalamitou vekovo i druhovo diverzifikovať monokultúrne vysadené lesy. Jednoducho aj laik vie, že rovnako staré a tiež druhovo rovnaké stromy raz zostarnú a umrú a v podraste nič nerastie. Lesníci zlyhali, lebo nevedeli zobrať zodpovednosť do svojich odborných rúk a začať monokultúry prerieďovať a aj druhovo meniť lesy dávno pred katastrofou, ktorá sa udiala v novembri  A politici? Tí tu skazu dokonali. Ich rozhodnutia na princípe „5 % demokracie“, ktorý vlastne znamená trochu zobnúť a neniesť zodpovednosť, dali poslednú ranu Tatrám. Kuriózne je, že aj ochranári boli súčasťou rôznych politických hier v Tatrách, ktoré napokon naštartovali pretváranie Vysokých Tatier na lunapark. Veľakrát som primátorovi Tatier hovoril, aké by bolo príjemné priniesť napríklad aj architektúru do talianskych osád. Veď nie je mysliteľné, aby 5 domov vedľa seba malo sklony striech od vysokohorských cez japonské až po panelákové rovné strechy. V roku 2009 asi 100 ľudí z Tatier pracovalo na spoločnej vízii obnovy Tatier (Tatry pre ľudí) a politici sa zľakli. Asi preto, lebo by ich kamoši nemohli stavať lunaparky.

Ďalším problémom je betón. Je všade, kde bola doteraz zeleň. Bratislava, Košice, ale aj iné slovenské mestá strácajú zelené plochy a úrodnú poľnohospodársku pôdu na úkor developerských projektov a stavieb. Čo to môže spôsobiť pre našu populáciu?

Slovensko je urbanizované takmer 5 percentami. Týchto 5 percent zastrešenej, zabetónovanej, zaasfaltovanej plochy má 26 % podiel na vysušovaní Slovenska. Rezort, ktorý je kompetentný v tejto oblasti stanovovať pravidlá hry, sa venuje investíciám i obchodom napríklad s vodou. Celý envirorezort je jedna pomýlená grupa, ktorá namiesto toho, aby sa venovala legislatíve, ako zastaviť vysušovanie Slovenska, si mädlí ruky, ako zakšeftovať s investíciami pri výstavbe priehrad. Za posledných 60 rokov sa zo Slovenska stratilo cca 15 mld. m3 vody. Táto voda sa z krajiny vyparovala, ochladzovala krajinu a bola šťavnatá. A teraz? Stačí si pripomenúť horúčavy napríklad v lete 2015. Vtedy sme mali viac ako 40 dní tropických s teplotami, ktoré sa blížili k 40. Vtedy sa z vysušeného Slovenska produkovalo do atmosféry viac ako 200 TWh, čo je viac ako 2 000-násobok dennej produkcie všetkých elektrární za rok. A my naháňame nejaké ppm CO2 v atmosfére, že toto nám mení klímu. A envirorezort? Hľadá, ako znížiť produkciu CO2, a pritom stačí mať vodu v krajine a prebieha fotosyntéza, ktorá bez CO2, a samozrejme, bez vody nebude.    

Nakoľko sa berú vážne do úvahy u nás názory ochranárov? Mám teraz na mysli rôzne sféry života, počnúc lužnými lesmi a končiac lykožrútom napadnutých lesov.

Ochranári často namiesto vecnej argumentácie skĺzavajú do ideologických konfliktov, a tým strácajú prirodzenú autoritu v spoločnosti. Ak by sa viac sústredili na rozvoj alternatív, určite by sa ochranárstvo posunulo možno aj míľovými krokmi dopredu. V tom ochranárske hnutie má veľké rezervy. Dokonca často bojuje aj proti alternatívam, ktoré vylepšujú prírodné prostredie. Dokonca som sa stretol s názorom ochranára, ktorý tvrdil, že aj erodovaná lesná cesta patrí do národného parku. Ja si to nemyslím...

Ako by ste zhodnotili súčasný stav životného prostredia na Slovensku? Zlepšila sa situácia napríklad v porovnaní s obdobím spred novembra ´89?

Od novembra ´89 ja Slovensko viac vyschnuté. Zo Slovenska ubudlo viac ako 6 mld. m3 vody. V roku 2000 som publikoval výsledky výskumu o zmene hydrologického režimu na Slovensku na základe dostupných dát, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že na Slovensku dochádza k časovej i priestorovej zmene rozdelenia zrážok, že sa predlžujú obdobia bez dažďa a tiež rastú extrémne prívalové dažde. Vtedy oficiálne odborné inštitúcie to úplne zamietli. Prešlo 16 rokov a to, čo sme popísali v publikácii Voda pre tretie tisícročie, sa naplno potvrdilo a je mi teraz divné, že tí, ktorí sú platení z našich daní, aby na to odborne dohliadli, len preberajú presne to, čo bolo publikované v roku 2000. Jednoducho nielen zaostávajú v poznaní, ale stávajú sa aj plagiátormi. To ma až tak nehnevá ako to, že ich odborné zaostávanie škodí Slovensku až tak, že onedlho už nebude možné napraviť škody. Za malého zázraku, keď sa za vlády Ivety Radičovej na jeden rok naštartoval plošný program zadržiavania dažďovej vody v krajine, všetci tí experti boli pobúrení a naštartovali kriminalizáciu tímu, ktorý to robil. A teraz?  Vykrádajú riešenia a kdekto už tára, že je autorom zadržiavania vody v krajine.

Keby ste mali ponúknuť nejaké recepty a riešenia na zlepšenie životného prostredia z krajín, kde je ekológia prioritou (Škandinávia, Rakúsko, Švajčiarsko), ktorý model by bolo u nás vhodné aplikovať?

Program, ktorý sme naštartovali pod Levočskými vrchmi v konflikte o priehradu Tichý Potok, začína mať medzinárodný rozmer. Publikácie, ktoré sme vydali na Slovensku, už boli napríklad vydané v Južnej Kórei. S priateľmi z USA sme dali dohromady Globálny akčný plán obnovy malých vodných cyklov a klímy a teraz na základe toho sa pripravuje americký akčný plán. Takže tu nejde o to, ktorý model by bolo vhodné prebrať na Slovensko. Model, ktorý vznikol na Slovensku, začína pomáhať iným krajinám sveta.   

Veríte, že sa do slovenskej legislatívy podarí počas tohto volebného obdobia dostať také zákony a paragrafy, ktoré by mohli výraznejšie pomôcť zlepšiť životné prostredie? Ktoré takéto zákony by boli z vášho pohľadu kľúčové?

Ak dôjde k zmene politickej kultúry, je šanca. Ale zatiaľ ani jeden aktívny politik neprejavil záujem o zmenu vodnej paradigmy.

Ing. Michal Kravčík, PhD.,  pôsobí od roku 1992 v treťom sektore a je spoluzakladateľom a predsedom mimovládnej organizácie Ľudia a voda. Je známy svojimi alternatívnymi koncepciami v oblasti budúcnosti vodohospodárstva, v problematike povodní a sucha, v ozdravovaní klímy a klimatickej stabilite. Je najznámejším slovenským hydroekológom, oceneným aj vo svete. Za svoje projekty získal mnoho ocenení – najvzácnejším je Goldmanova environmentálna cena známa ako Nobelova cena za environmentalistiku, ktorú získal za projekt zadržiavania dažďovej vody v lokalite Tichého Potoka v Levočských vrchoch.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel

Ďalšie články z rubriky

Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

17:00 Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

Nemecké provládne médiá sa zaoberajú zakrývaním vplyvov migračnej politiky otvorených dverí kancelár…