Prezidentka pripomenula, že prijatím Ústavnej listiny Československej republiky sa vo februári a marci 1920 zavŕšil proces konštituovania spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorý sa začal v októbri 1918. Proces sa podľa jej slov zakončil tým najlepším možným spôsobom — prijatím základného zákona.
História podľa Čaputovej potvrdila, že ústava, ktorú českí a slovenskí otcovia-zakladatelia prijali v roku 1920, bola na vtedajšie pomery jedna z najlepších a najodolnejších.
„Som veľmi hrdá, že bola prijatá aj s podporou všetkých slovenských poslancov Národného zhromaždenia,” povedala.
Aj vďaka prijatej ústave Československo v protidemokratickej smršti, ktorá na nás udrela v 30. rokoch minulého storočia, odolávalo brutálnemu náporu viac a lepšie ako iné krajiny strednej a východnej Európy. Ústavná listina Československej republiky má podľa nej aj špeciálny význam.
„Prvýkrát v dejinách ustanovila Ústavný súd ako výlučnú a špecializovanú súdnu inštitúciu na kontrolu ústavnosti už vyhlásených a teda platných zákonov,” povedala.
„Skutočnosť, že sa to stalo v našom spoločnom štáte, je niečo, na čo môžeme byť spoločne právom hrdí, lebo sme tým významne zasiahli do vývoja európskej a svetovej konštitucionalistiky,” povedala Čaputová a pripomenula aj komplikácie, ktoré sa pri tvorbe ústavného súdu vyskytli v súvislosti s odporom niektorých poslancov.
„V období neslobody sa ústavný súd na pol storočia odmlčal. A to aj napriek skutočnosti, že podľa ústavy, ktorou sa mala riadiť Československá socialistická republika, sa s ním počítalo — ale iba na papieri,” konštatovala Čaputová.
Prezidentka pripomenula aj bývalého disidenta Pavla Wonku, ktorý “ako občan žiadal, aby štát rešpektoval vlastnú ústavu a zriadil ústavný súd”.
Až v období po novembri 1989 sa podľa Čaputovej vytvorili podmienky na to, aby ústavný súd bol naozaj tým, čím má byť — nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavnosť je podľa nej idea takého usporiadania a fungovania spoločnosti, v ktorej nielen vláda, a všetky zložky štátnej moci, ale aj občania vzťahujú svoje postoje a činy k základnému zákonu štátu, ako k žitému a najvyššiemu princípu.
„Je to základný fundament pre to, aby ľudia rôznych názorov, rôznych politických presvedčení mohli nielen vedľa seba žiť, ale ako občania aj spolupracovať,” povedala a zdôraznila, že v spoločnosti v poslednom čase chýbajú “spoločné zdieľané hodnoty”.
„Vždy, keď počujem a vidím, že sa politické strany a politici k sebe správajú nie ako názoroví oponenti, ale ako úhlavní nepriatelia, ktorí sa usilujú o vzájomné zničenie, považujem to za symptóm, že nemajú v potrebnej úcte základný zákon štátu, v ktorom žijú a ktorý z nich robí spoluobčanov,” uviedla Čaputová a takisto zdôraznila potrebu spolupráce všetkých ústavných činiteľov, štátnych orgánov, ľudí z občianskej spoločnosti, ako aj posilňovanie úcty k ústave a právnemu štátu.
Ústavné súdy sú podľa prezidentky “nenahraditeľné pri ochrane nezávislosti súdnej moci, čo v súčasnosti naberá na význame v našom regióne”.
V tejto súvislosti pripomenula problémy v justícii, ktorým čelia viaceré postkomunistické krajiny. Následkom týchto problémov je kritická miera nedôvery verejnosti.
„Veľkosť problémov v justícii podľa môjho názoru často zodpovedá nedostatočnej schopnosti sebareflexie sudcovského stavu. Ak táto schopnosť absentuje a súdna moc nie je schopná očistiť sa od nehodných sudcov, ktorých konanie je za hranicou dovoleného, priamo úmerne tomu zodpovedajú zámery mnohých politikov, prevziať riešenie výlučne do svojich rúk, urobiť rázne a radikálne kroky, veľmi často ďaleko za rešpektom k nezávislosti súdnictva,” povedala prezidentka a dodala, že rola ústavných súdov je aj v tomto kontexte nezastupiteľná.
Čaputová si pred návštevou Brna v Hodoníne uctila pamiatku prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Masaryk sa narodil práve v Hodoníne 7. marca 1850.
„Prezident Masaryk sa rozhodujúcou mierou pričinil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov a dlhých 17 rokov viedol fungujúci demokratický štát,” napísala prezidentka na sociálnej sieti
„Jeho vzdelanie, vedecká a pedagogická činnosť, znalosť cudzích krajín a jazykov, skúsenosti, vysoká osobná morálka a dôstojné vystupovanie sú príkladom štátnika, ktorý na dlho zostal nedosiahnuteľným vzorom,” napísala a pripomenula aj Masarykovo heslo “nebáť sa a nekradnúť”, ktoré podľa jej slov vyjadrovalo Masarykove myšlienky a názory.
