Čaputová medzi 18 a 53 percentami? Sociológ vysvetľuje rozdiely v prieskumoch

6.3.2019 17:45

ROZHOVOR Bude mať Slovensko prezidentku Zuzanu Čaputovou alebo sa hlavou štátu stane kandidát socialistov Maroš Šefčovič? Desať dní pred prvým kolom volieb všetko nasvedčuje, že sa vo finálnom dueli rozhodne práve medzi nimi. Šance oboch sú vyrovnané a kľúčovým faktorom bude účasť. Vysvetľuje v rozhovore pre INFO.CZ sociológ Daniel Prokop z agentúry Median.

Čaputová medzi 18 a 53 percentami? Sociológ vysvetľuje rozdiely v prieskumoch
Foto: TASR
Popis: Zuzana Čaputová a Štefan Harabin na kombosnímke.

Agentúra na Slovensku uskutočnila pred začiatkom dvojtýždňového moratória pravidelný prieskum medzi voličmi. Prokop detailne popisuje, aké je rozpoloženie spoločnosti po minuloročnom turbulentnom roku a čo komu hrá do kariet.

Prečo môže Čaputovej dôjsť dych a v čo musí dúfať Šefčovič? Aké sú základné zistenia Medianu dva týždne pred prvým kolom prezidentských volieb na Slovensku? Ako by ste opísali základné trendy?

Môžeme vychádzať len z výskumov publikovaných pred moratóriom (začalo platiť minulý víkend – pozn. redakcie). Už pred odstúpením Roberta Mistríka začínala prudko rásť Zuzana Čaputová. Oslovovali podobného voliča, ona sa však výraznejšie hodí do atmosféry veľkej nedôvery v právny štát, s podozreniami na prepojenie časti politiky a organizovaného zločinu, sklamania zo starej ľavice, ale aj téme nerovností.

Mistrík zdôrazňoval skôr témy do dobrých časov – modernizáciu ekonomiky, investície do vedy a podobne. Takže aj v dvoch výskumoch Medianu a Focusu pred odstúpením Mistríka už bola Čaputová pred ním. Volebné modely vytvárajú falošný dojem veľkej presnosti a rozhodnutí voličov – reálne však ľudia váhali a aj Mistrík mal podľa Median SK potenciál to zlomiť a dostať sa na 35 percent. Sám si však uvedomoval, že už na to nemá energiu a radšej podporil Čaputovú.

Ako sa zmenilo rozloženie síl po jeho odstúpení?

Rozptyl zisku u Čaputovej bol potom v agentúrach medzi 18 a 53 percentami, čo asi dôveryhodnosti veľmi nepomáha. Treba si však uvedomiť, že agentúry, ktoré ju majú pod 30 percentami, sú tie, ktoré sa objavia pred voľbami, majú obrovskú odchýlku a zase zmiznú. Trebárs Phoenix, ktorý mal v slovenských voľbách 2016 priemernú odchýlku na stranu viac ako štyri percentuálne body.

Keď si tieto "výskumy" odmyslíme, pohyboval sa zisk Čaputovej medzi 32 a 53 percentami. Osobne si teda myslím, že tie najvyššie čísla vychádzajú aj z intenzívnej dvojdňovej medializácie, že je favoritka. To môže viesť k tomu, že sa fanúšikovia ochotnejšie zúčastňujú výskumov, čo najmä pri náhodných telefonických prieskumoch vedie k vychýleniu vzorky v ich prospech.

K Čaputovej sa v týchto výskumoch priklonil aj rad nerozhodnutých a ľudí pôvodne podporujúcich menších kandidátov. Noví kandidáti sú vždy trochu v pozícii, že si do nich „nalejeme“ svoje najlepšie očakávania, ktoré musia potvrdiť v predvolebných debatách a na konci kampane.

Čo by teda mohlo postup Zuzany Čaputovej zo zoskupenia Progesívne Slovensko a Maroša Šefčoviča, ktorého nominoval Smer, do druhého kola ohroziť?

No, tie šance majú veľké, ale nič isté. V minulých voľbách v prvom kole Kiska zhruba naplnil očakávania výskumov a Robert Fico výrazne stratil. Takmer sa k nim dotiahol Radoslav Procházka. Ficova strata bola daná aj tým, že prezidentské voľby na Slovensku majú relatívne nízku účasť a nie každý, kto účasť deklaruje, skutočne príde voliť.

A to sú častejšie práve menej angažovaní voliči – často aj ľudia s nižším vzdelaním a mimo veľkých miest, ktorí v straníckych voľbách volia pragmaticky ľavicu. Čo môže teoreticky zaskočiť Maroša Šefčoviča – bývalého eurokomisára a nominanta Smeru. Otázka ale je, kto ich môže preskočiť. Preferencie na to má len Štefan Harabin. Jeho potenciál je však na rozdiel od Procházku v roku 2014 obmedzený. Pre 64 percent ľudí bol pred moratóriom neprijateľný.

Harabin, hoci bol významný sudca a minister, je akousi postmečiarovskou variáciou českého Tomia Okamuru. Šíri konšpiračné teórie o utečencoch, o tom, že sa chystá manipulácia volieb. Naviac tiež čelil obvineniam z komunikácie s členmi mafie. Keď sa za ním zomknú národovci a kotlebovci, tak by uspieť mohol - no len pri väčšom poklese účasti. Ako pravdepodobné to nevidím.

Na prvý pohľad zaujme, že Slovensko speje na rozdiel od Česka k politickej generačnej výmene. Predstava, že je v ČR favoritom prezidentských volieb politický nováčik, navyše z mimoparlamentnej strany, a k tomu všetkému ešte žena, je z ríše fantázie. Čím si to vysvetľujete?

Prisudzujem to trom faktorom. Slováci skôr ako Česi zažili dezintegráciu pôvodnej porevolučnej scény a vznik nových strán, ktoré potom vládli a upadli do nemilosti: najprv pravicová SDKÚ a teraz v menšej miere Smer. Voliči teda hľadajú alternatívy k niekdajším alternatívam, čo možno raz stretne aj hnutie ANO v Česku.

Po druhé: stranícka scéna je tam azda ešte viac dezintegrovaná než v Česku. V súčasnosti by na vstup do národnej rady mohlo pomýšľať pokojne desať strán, často ide o nové strany s malým počtom členov.

A za tretie: prezidentské voľby na slovenskom majú účasť okolo 45 až 50 percent. Väčšiu váhu v nich majú angažovaní voliči, v posledných voľbách skôr vzdelanejší a z miest. A môžu tak vyhlasovať kandidáta, ktorý by napríklad pri 70-percentnej účasti a bez podpory veľkých strán šancu nemal.

Do akej miery, pokiaľ ide o preferencie jednotlivých kandidátov, podľa vašich zistení rozhoduje ich väzba na jednotlivé politické strany?

Čaputovej asi neškodí, pretože je zo strany, ktorá je dosť nová. A hoci je skôr ľavicovo progresívna, tak ju chcela podľa výskumu Medianu už pred odstúpením Mistríka veľká časť slovenskej opozičnej pravice.

Lojalita asi bude hrať úlohu v Smere pri podpore Šefčoviča, tu je však zase otázka účasti. Predpojatosť by asi mohla byť poškodzujúca, ak by človek kandidoval priamo za nejakú menšiu a vyhranenú stranu - pravicovú SaS, populistické OĽaNO alebo národnú stranu.

Ako je to s podporou jednotlivých kandidátov, pokiaľ ide o konflikt centrum vs. periférie? Inak povedané, aký veľký rozdiel je medzi Bratislavou a ďalšími veľkými mestami a zvyškom Slovenska?

Tu je rozdiel väčší. Minimálne Harabin takto súboj proti Čaputovej ako liberálnej slniečkarke valcuje. Pre bývalého eurokomisára Šefčoviča to nie je také jednoduché, pretože on predstavuje proeurópsky a tiež v podstate liberálny establishment. Takže skôr hrá na skúsenosť a dobrú reprezentáciu a presadzovanie záujmov Slovenska v zahraničí. A musí dúfať, že sa voliči v Čaputovej napriek vysokým očakávaniam v debatách sklamú.

Aké sú základné sociálne charakteristiky, pokiaľ ide o voliča jednotlivých kandidátov? Kto, koho a prečo preferuje?

Môžem hovoriť len o publikovaných výskumoch Focusu a Median pred moratóriom. Ukázali, že preferencie Čaputovej nie sú až tak o tom, že by ju volili ženy. Skôr má veľkú podporu u ľudí, ktorí v roku 2014 volili Kisku. U niekdajších voličov Fica je voľba roztrieštenejšia – medzi Šefčoviča, národných a ďalších menších kandidátov.

Už ste na to narazili. Slovenskom vlani otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky. Aký má tento moment vplyv na predvolebnú atmosféru?

To roztrieštenie niekdajších voličov Roberta Fica a Smeru, ktorí by inak asi viac volili Šefčoviča, je zapríčinené poklesom popularity Smeru, ktorý prišiel po Kuciakovej vražde a všetkým, čo ju potom nasledovalo. A fakt, že za Čaputovou stojí aj veľká časť pravicových voličov, má možno rovnaký zdroj vysvetlenia. Je to hypotéza, ale keby teraz neboli v popredí témy právneho štátu, spravodlivosti, vymožiteľnosti práva aj pre "malých" a podozrenia z prerastania zločinu a štátnej správy, tak by sa možno viac hovorilo o zahraničnej politike či modernizácii ekonomiky. To akcentoval Mistrík a v debatách s Čaputovou to vyznievalo tak, že si pomýlil časy.

Nemôžem sa nespýtať na výhľad do druhého kola. Aké sú preferencie voličov, ktorí kandidáti v prvom kole neuspejú? Pýtali ste sa na ich druhú voľbu?

Duely skúmal Focus a Median. Ale dá sa len povedať, že súboj medzi Čaputovou a Šefčovičom by bol relatívne vyrovnaný a záležalo by na účasti, hoci Čaputová pred moratóriom bola favoritka. Nikto ďalší by v druhom kole nemal pre malú prijateľnosť šancu.

Stratégiou Čaputovej bude najskôr vyvolať v krajine dojem, že sú prezidentské voľby plebiscitom o Robertovi Ficovi. Zároveň ale môžu niektoré jej programové body odrádzať konzervatívnejšieho voliča, teda vidiek. Čo podľa vás nakoniec o budúcom prezidentovi Slovenska rozhodne?

Tak programové body práve nie. Medzi tie patrí spravodlivosť a fungujúci právny štát pre všetkých, dôstojný život pre seniorov a ochrana životného prostredia. Nevýhodou málo známeho človeka, ako je Čaputová však je, že možno jej vnímanie ovplyvniť negatívnou kampaňou. To chápali stratégovia Baracka Obamu, ktorí s negatívnou kampaňou proti Mittovi Romneymu vyšli ihneď po výhre primárok, kým bol neznámy.

Možno tomu čeliť?

Zbraňou proti tejto stratégii je byť veľmi konkrétny – v postojoch a v hodnotách, nefungujú tu frázy o slušnosti. Tie potom zmetie jedna bilbordová kampaň. Trochu sa mi zdá, že Čaputová na tejto konkrétnosti a novosti zarábala, ale teraz je jej kampaň trochu obranná a všeobecná, ktorá bude spájať a podobne. Čo sa môže do konca druhého kola vyčerpať.

Celý rozhovor v českom jazyku nájdete TU.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Fico, Kotleba, Danko... Nevymedzujem sa, budem rokovať s každým, odkazuje Kollár

18:00 Fico, Kotleba, Danko... Nevymedzujem sa, budem rokovať s každým, odkazuje Kollár

Ak by strana Sme rodina uspela v parlamentných voľbách, jej predseda a poslanec Národnej rady SR Bor…