Čaká nás ústavná kríza? Kiska ako kameň úrazu. Vylúčme prezidenta, zaznelo zo Smeru

12.9.2018 0:00

Až deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa končí funkčné obdobie 16. februára budúceho roku. Ak dovtedy nebudú na ich miesto vymenovaní noví sudcovia, ústavný súd so štyrmi sudcami už nebude schopný rozhodovať v pléne. Predseda strany Smer-SD Robert Fico varuje, že nám hrozí ústavná kríza. Zo Smeru však zaznelo, že by sa z celého procesu menovania ústavných sudcov mohol vylúčiť prezident. To našlo odozvu aj v opozícii.

Čaká nás ústavná kríza? Kiska ako kameň úrazu. Vylúčme prezidenta, zaznelo zo Smeru
Foto: TASR
Popis: Andrej Kiska

Parlament by túto jeseň mal zvoliť dvojnásobný počet – 18 kandidátov na ústavných sudcov a následne by z nich mal prezident Andrej Kiska vybrať deviatich, ktorých vymenuje do funkcií. V minulosti však v podobnom prípade prezident vyvolal spor s parlamentom týkajúci sa toho, či musí vymenovať presne polovicu zo zvolených kandidátov, alebo to môže byť aj menej.

Novela ústavy zatiaľ bez podpory

Ministerstvo spravodlivosti SR navyše pripravilo novelu ústavy, ktorá mení pravidlá výberu sudcov, o ktorej budú poslanci rokovať na aktuálnej septembrovej schôdzi. Na presadenie novely budú v Národnej rade SR potrebné i hlasy opozície. Minister spravodlivosti Gábor Gál deklaroval, že sa pokúsi nájsť zhodu s opozíciou, ktorú potrebuje na presadenie ústavných zmien. Tá zatiaľ zmenám podporu nevyjadrila.

Novela zvyšuje vekovú hranicu z doterajších 40 na 45 rokov. Podľa návrhu by ústavnými sudcami mali byť bezúhonné a všeobecne uznávané osobnosti v oblasti práva, ktoré dávajú záruku, že budú funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

Mení sa aj spôsob voľby. Dnes napríklad stačí na zvolenie kandidáta na sudcu v parlamente jednoduchá väčšina z prítomných poslancov. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje sprísniť pravidlá tak, aby bola potrebná kvalifikovaná väčšina, teda viac ako polovica zo všetkých 150 poslancov. Časť opozície však žiada, aby bola na zvolenie potrebná až ústavná väčšina, lebo takto si súčasná koalícia „zabezpečí poistku na ústavnom súde, ktorá by podľa jeho slov mohla zabezpečiť v konečnom dôsledku beztrestnosť pri kauzách".

Fico: Čaká nás ústavná kríza

Expremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico varuje, že Slovensko čaká veľmi vážna ústavná kríza. „Neviem si predstaviť, že národná rada bude schopná ponúknuť prezidentovi SR 18 kandidátov so všetkými kvalifikačnými predpokladmi. Buďme na to pripravení," povedal Fico v súvislosti s chystanými novými pravidlami výberu kandidátov na ústavných sudcov.

Kiska ako kameň úrazu

Publicista Juraj Hrabko tiež hovorí, že hoci sa nedá vylúčiť, že parlament na jeseň hladko zvolí 18 kandidátov na posty ústavných sudcov a prezident Andrej Kiska z nich bez väčších problémov vyberie a vymenuje deväť ešte skôr, ako sa tým súčasným skončí funkčné obdobie, pravdepodobnejší je variant tvrdého politického zápasu s možnou koncovkou vo forme ústavnej krízy.

Prvým kameňom úrazu v procese voľby a menovania nových sudcov môže byť podľa Hrabka parlament, druhým prezident Kiska.

Prezident Kiska v minulosti vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je povinný vymenovať presnú polovicu z kandidátov zvolených parlamentom. Po rozhodnutí Benátskej komisie a ústavného súdu vo veci sťažností nevymenovaných kandidátov nakoniec vymenoval polovicu zo zvolených kandidátov, nikdy sa nezaviazal, že to urobí aj v budúcnosti.

„Nevylučujem to. Ale neočakávam to, ak mám byť úprimný,“ odpovedal Hrabko na otázku, či očakáva bezproblémové vymenovanie polovice zo zvolených kandidátov prezidentom. „Podľa mňa využíva každú príležitosť na naštartovanie svojej straníckej politickej kariéry a v tomto bude pokračovať. Ak neustúpi od toho, že treba založiť novú politickú stranu alebo zlúčiť jestvujúce. A keď sa vzoprie vládnej moci, môže mu to prihrať opozičných voličov, prípadne, a to by bol veľký úspech, keby dokázal dotiahnuť k voľbám nových voličov. Ktorí dnes nechodia voliť,“ skonštatoval. Viac sme o tom písali TU.

Blaha: Vylúčme prezidenta

Ako sa teda vyhnúť patovej situácii a prípadnej ústavnej kríze? Isté možné riešenie zaznelo od poslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý by z rozhodovacieho procesu voľby ústavných sudcov vylúčil prezidenta Slovenskej republiky, ak by Národná rada SR volila sudcov do Ústavného súdu SR ústavnou väčšinou 90 poslancami.

„Parlament by mal mať jednoznačne v rukách voľbu nominantov na ústavných sudcov. Pokiaľ však chceme niečo meniť, tak potom skôr zoberme prezidentovi možnosť vyberať z navrhnutých kandidátov,“ povedal Blaha v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 .

„Ak prijmeme návrh, že budeme mať ústavnú väčšinu v parlamente a vyhodíme prezidenta z tohto procesu rozhodovacej právomoci, nemám s tým problém. Nikde v Európe však nie sú kritériá také prísne, že by bola aj ústavná väčšina a zároveň aj prezident vyberal kandidátov parlamentu. Toto nepodporím,“ dodal Blaha s tým, že sa na tomto návrhu v Smere ešte nedohodli.

Pre Parlamentné Listy Blaha uviedol, že bude záležať aj na postoji koaličných partnerov. „Je to takto aj v iných krajinách. Nevidím dôvod, prečo by mal o tom prezident rozhodovať najmä v situácii, keď tri roky lámal ústavu a paralyzoval ústavný súd. Konkrétne tento prezident ukázal, že si nezaslúži mať túto právomoc. Aj z toho vyplývajú moje úvahy. Treba si ale počkať na pozíciu vedenia strany Smer a koaličných partnerov,“ uzavrel.

Matovič súhlasí

Blahov návrh by bol tak aj v súlade s požiadavkou opozície, ktorá chcela, aby bola na zvolenie kandidátov potrebná ústavná väčšina. „Pokiaľ by to bol návrh Smeru, tak by to riešilo situáciu. Ak by sa garantovala ústavná väčšina v parlamente, tak je to kompromis, ktorý by mohol byť priechodný,“ reagoval na Blahu líder Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Madej: Nesmie sa stať, že ústavný súd ostane neobsadený

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej zo Smeru tvrdí, že z hľadiska odbornej roviny je návrh jeho poslaneckého kolegu na diskusiu. „Z hľadiska politickej roviny sa treba zamyslieť, či je na takýto návrh politická vôla.“

Madej nechce predbiehať, či by mohlo ísť o návrh Smeru. Podľa neho sa treba zamyslieť, či by takýto návrh zjednodušil, alebo naopak skomplikoval danú voľbu. „Nesmie sa však stať, že by neprimerane vysoké kvórum spôsobilo, aby bol ústavný súd neobsadený. Z histórie mali deväťdesiat hlasov iba dvaja sudcovia ústavného súdu. Z praktického hľadiska je teda otázka, či bude parlament schopný nájsť podporu pri deviatich sudcoch, ktorých bude musieť zvoliť. Teraz hoci volíme osemnástich kandidátov, prioritne uvažujeme o deviatich. Napriek tomu, že dvojnásobný počet kandidátov veľmi komplikuje veci, tak trojpätinová väčšina je veľmi prísna, pričom sa nesmie stať, že ústavný súd ostane neobsadený,“ vyjadril sa poslanec Smeru.

Poslanec SNS Tibor Bernaťák z ústavnoprávneho výboru hovorí, že sa o tom budú rozprávať na poslaneckom klube. „Nevidím to ale moc reálne,“ dodal.

Kresák hovorí o nesystémovom kroku

S návrhom Ľuboša Blahu naopak nesúhlasí právnik a poslanec koaličného partnera Smeru Mosta-Híd Peter Kresák. „Nevedel by som si predstaviť podporiť takýto návrh. Je to absolútne nesystémový krok, ktorý ide v rozpore s výberom ústavných sudcov. Na tom sa musia podieľať dve moci v štáte. Zveriť túto právomoc iba jednej moci by bolo nesprávne a nesystémové. Určite by sme boli proti tomu. Ide o zásadnú vec,“ uviedol Kresák.

Baránik: V konečnom dôsledku by nesúhlasil ani Matovič

Podobný názor zdieľa aj poslanec SaS Alojz Baránik. „Sme absolútne proti. V žiadnom prípade by sme s niečím takým nesúhlasili, pretože dvojzložkový element pri takto dôležitom rozhodnutí poskytuje garanciu, že nejde iba o politické rozhodnutie. V každej civilizovanej demokracii to takto funguje. V Českej republike navrhuje ústavných sudcov prezident senátu a nakoniec ich prezident vymenuje. Čiže ide tiež o dvojzložkový postup samostatných orgánov,“ poukazuje poslanec Slobody a Solidarity.

Podľa Baránika by v konečnom dôsledku nesúhlasil ani Igor Matovič, ak by si uvedomil všetky dôsledky. „Myslím si, že by poslanci OĽaNO po dlhšej debate uznali, že dvojzložkový element nie je možné nikdy opustiť.“

Liberál si zároveň nemyslí, že by nás čakala ústavná kríza, ak sa nepodarí zvoliť osemnástich kandidátov na posty ústavných sudcov. „O ústavnej kríze hovoria tí, ktorí si na ústavný súd potrebujú dosadiť svojich sudcov. To, že by neboli zvolení sudcovia na ústavní súd, by bola oveľa menšia ústavná kríza ako to, keby boli zvolení na Ústavný súd SR nevhodní ľudia,“ uzavrel Baránik.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Sme jeden úžasný národ, ukazujeme to aj tým, že Slovák je premiérom v Čechách, povedal Danko v diskusii s Kiskom a Pellegrinim

13:00 Sme jeden úžasný národ, ukazujeme to aj tým, že Slovák je premiérom v Čechách, povedal Danko v diskusii s Kiskom a Pellegrinim

Bez vzniku Československa by nebolo dnešného suverénneho Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 mi…